Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1984)

62

pevnejšie zviazanou, ale prežiarenou sväty-
ňou.20
3. Beckovský hrad a stiborovské stavby mimo
Slovenska
Za najstaršiu písomnú správu o Beckovskom
hrade sa považuje Anonymova zmienka z roz-
hrania 12. a 13. storočia. Až do poslednej štvr-
tiny 14. storočia, s výnimkou prvých dvoch de-
saťroičí 14. storočia, keď ho držal Matúš Cák
z Trenčína, patřil královi. Roku 1388 daroval
Žigmund hrad a panstvo Stiborovi zo Stiboríc.
Z obdobia Stiborovcov (1388—1434) je už o ňom
mnoho písomných správ. Stiborova osoba i sám
hrad boli oipradené mnohými povesťami.
Po smrti Stibora mladšieho, ktorý už používal
predikát „z Beckova“ a zomrel bez mužských
potomkov, jeho dcéra Katarina sa vydala za
Pavla Bánffyho, ktorý roku 1437 dostal Bec-
kovský hrad od krála Žigmunda do dědičného
majetku.
Roku 1729 hrad vyhořel a holé steny bez
striech rýchle podliehali skaze.
Beckovský hrad překonal niekolko váčších
prestavieb.
Najstaršou jeho častou je donžon s opevněním
horného hradu a strážnými vežami, z ktorých
sa zachovala iba južná s kazematou, nasměro-
vanou na obranu vstupnej časti do donžonu.
Vstup do donžonu bol na severnej straně; vchá-
dzalo sa z poschodia.
V 14. storočí, pravděpodobně za Matúša Cá-
ká, hrad rozšířili dolným nádvořím a vykopali
studňu, pre ktorú sa muselo opevnenie predlžiť
až k úpatiu brala. V severnej časti horného hra-
du postavili jednotraktový palác s vchodom od
východu a s malými oknami na južnej straně.
Přestavba hradu z konca 14. a začiatku 15.
storočia, známa ako stiborovská, bola klúčovým
obdobím v jeho stavebných dějinách. Stibor ho
změnil z drsnej pevnosti na komfortný rytier-
sky hrad.
V severnej časti rozšířil jednotraktový jed-
noposchodový palác dalším krídlom na východ-
nej straně, kde boli obytné priestory. Panskú
část hradu s centrálnym nádvořím doplnil dal-

ším, od základov postaveným palácom. Priestor
medzi dvoma palácmi usporiadal ako centrálně
nádvorie s ochodzou po· obvode a na východnej
straně ho doplnil hradnou kaplnkou. V juho-
východnom rohu dal zriadiť cisternu.
Nemalý dôraz sa kládol aj na opevnenie hra-
du. Preto vybudovali obranný systém, pozostá-
vajúci z niekoTkých etáp. Prvou bola za Stibora
vystávaná vstupná časť s barbakanom a úzkým
opevněným priestorom, cez ktorý sa prechádza-
lo k hlavnej bráně. Ochodza nad bránou so
strielňami nasměrovanými na vstupnú časť ma-
la chrá’niť druhů časť hradu, v ktorej boli aj
ubytovně posádky. Z druhej strany sledovali
strielne ďalšiu prístupovú časť. Aj opevnenie
dolného hradu bolo doplněné strielňami
a v spodnej časti, v priestore studné, nadstava-
né. Ochranu horného> hradu mali zosilniť dve
obranné veže — půlkruhová na východnej stra-
ně před donžonom, ktorý přebudovali tiež na
obrannú vežu, a štvorhranná na západe, nad
podhradskou osadou. Obe veže boli pravděpo-
dobně dostávané až v ďalšej přestavbě. Pouka-
zuje na to materiál, aký sa na hrade ešte za
Stibora I. nepoužíval, ale mohli ho použiť už
v nasledujúcej etape, za jeho syna.
Roku 1389 vybudovali aj opevnenie podhrad-
skej obce, ktoré pravděpodobně málo povodně
slúžiť ako rozšířená obranná sieť hradu a až
neskôr sa zal’udnilo. Spočiatku tento priestor asi
zastavali iba menšími dřevenými stavbami a až
za renesančných úprav reprezentačnými kúria-
mi, pristavovánými k opevneniu z vnútornej
strany. Poukazuje na to skutočnosť, že vnútri
opevnenia podhradia sa nezachovala ani jediná
gotická stavba, ba nebol tu ani středověký kos-
tel, kým póvodná neopevnená podhradská osa-
da mala starší kostol, ktorý súčasne s budová-
ním opevnenia dal Stibor prestavať v duchu
neskorej gotiky a nechal v ňo'm dokonca umiest-
niť reprezentačný oltář sv. Kataríny s dřevenou
plastikou.
Najváčšmi Stiborovi záležalo na vnútornej
obrané hradu. Reprezentačný trakt okolo cen-
trálneho nádvoria v severnej časti vybudoval
ako samostatnú pevnosť. Južný múr paláca, po-
stavený naprieč celej šířky brala, bol jedným
z najsilnejších. Jediný vstup v strednej časti