DOI Artikel:
Kodońová, Mária: Beckovský výtvarný okruh v neskorej gotike
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51718#0076
68
Empora hradnej kaplnky na Beckove. Kresba D. Tóth, SÚPSOP
pósobili — okrem spomínaného Henryka — v
druhej polovici 14. a začiatkom 15. storočia.23
Koncom 14. storočia sa už aj v Krakove mie-
šajú výsledky vynikajúcich majstrov z Prahy,
Parléřovcov z Gmündu, Μ. Wernera, ktorý vy-
šiel z domácích tradicií, spišských Zipserovcov,
ako aj Fr. Wiechoňa, ktorý už stavia klenby rej-
tovským spósobom.24
Posmrtná kaplnka rodu Stiborovcov, přistá-
vaná ku kostolu sv. Kataríny v Krakove na Ka-
zimierzi, jednej z najmonumentálnejších gotic-
kých pamiatok v Polsku, opáť poukazuje na
spátosť rodu Stiborovcov s augustiniánským
rádom. Augustiniánsky kostol a klášter založil
král’ Kazimír Velký ešte před rokom 1340,25
a akoi sme spomenuli, pozval z Ciech nielen
reholníkov, ale aj stavitelov. Ako jeden zo sta-
vitelův sa spornína aj H. Parler, ktorý však sot-
va prišiel z Ciech, skór z Gmündu.
Kostol sv. Kataríny, postavený z lomového·
vápenca kladeného do vápennej malty, s opra-
covanými článkami z pieskovca, s profilmi re-
bier a ostení nezvyklými pre Polsko, pósobí na
polskom území cudzo materiálom aj stvárne-
ním.
Stavba kostola a kláštera mala niekolko etáp.
Po prvý raz ho vysvätili roku 1378. Ako
ukončené sa vtedy spomína presbytérium a časť
kláštera.26
Po smrti krála Kazimíra sa stavba vliekla
a aj jej základy běli oproti póvodným značné
zmenšené. Roku 1426 boli všetky práce na kos-
tele ukončené. Roku 1443 zemetrasenie zapří-
činilo zrútenie klenby lodě, ktorú znovu vybu-
dovali až v 16. storočí.
Stiborovská pohřebná kaplnka sa organicky
spája so západnou fasádou kostola. Postavili ju
v druhej fáze výstavby kostola na nezastáva-
ných póvodných základoch. Južná a západná
stená kaplnky využívajú póvodné základy, vý-
chodná stená tvoří so západnou fasádou kostola
organický celok. Kaplnka prekrýva značnú časť
fasády. Ukončenie kaplnky a jej zaklenutie už
výrazné siahajú do konca 14. storočia. Dokla-
dajú to 1’ahko sploštené klenbové oblúky bez
svorníkov, tvar rebra i profilovanie okien. Na
kaplnke nevidieť stopy po· póvodnom zakonče-
ní, lebo ani ukončená nebola.
Pódorysne ide o štvorec 8 x 8 m. Murivoi je,
podobné ako na kostole, z lomového vápenca,
v hornej časti s římsou z bieleho kameňa, bez
oporného systému. Sieťovú klenbu nesie osem-
boký štíp s palmovito vybiehajúcimi rebrami.
Kaplnka musela byť ukončená před rokom 1386,
před odchodom Stibora z Polska. Prvá písomná
správa, ktorá ju spomína, je diplom v kláštere
augustiniánův z roku 1426.27
Je pravděpodobné, že počas budovania žig-
Empora hradnej kaplnky na Beckove. Kresba D. Tóth, SÚPSOP
pósobili — okrem spomínaného Henryka — v
druhej polovici 14. a začiatkom 15. storočia.23
Koncom 14. storočia sa už aj v Krakove mie-
šajú výsledky vynikajúcich majstrov z Prahy,
Parléřovcov z Gmündu, Μ. Wernera, ktorý vy-
šiel z domácích tradicií, spišských Zipserovcov,
ako aj Fr. Wiechoňa, ktorý už stavia klenby rej-
tovským spósobom.24
Posmrtná kaplnka rodu Stiborovcov, přistá-
vaná ku kostolu sv. Kataríny v Krakove na Ka-
zimierzi, jednej z najmonumentálnejších gotic-
kých pamiatok v Polsku, opáť poukazuje na
spátosť rodu Stiborovcov s augustiniánským
rádom. Augustiniánsky kostol a klášter založil
král’ Kazimír Velký ešte před rokom 1340,25
a akoi sme spomenuli, pozval z Ciech nielen
reholníkov, ale aj stavitelov. Ako jeden zo sta-
vitelův sa spornína aj H. Parler, ktorý však sot-
va prišiel z Ciech, skór z Gmündu.
Kostol sv. Kataríny, postavený z lomového·
vápenca kladeného do vápennej malty, s opra-
covanými článkami z pieskovca, s profilmi re-
bier a ostení nezvyklými pre Polsko, pósobí na
polskom území cudzo materiálom aj stvárne-
ním.
Stavba kostola a kláštera mala niekolko etáp.
Po prvý raz ho vysvätili roku 1378. Ako
ukončené sa vtedy spomína presbytérium a časť
kláštera.26
Po smrti krála Kazimíra sa stavba vliekla
a aj jej základy běli oproti póvodným značné
zmenšené. Roku 1426 boli všetky práce na kos-
tele ukončené. Roku 1443 zemetrasenie zapří-
činilo zrútenie klenby lodě, ktorú znovu vybu-
dovali až v 16. storočí.
Stiborovská pohřebná kaplnka sa organicky
spája so západnou fasádou kostola. Postavili ju
v druhej fáze výstavby kostola na nezastáva-
ných póvodných základoch. Južná a západná
stená kaplnky využívajú póvodné základy, vý-
chodná stená tvoří so západnou fasádou kostola
organický celok. Kaplnka prekrýva značnú časť
fasády. Ukončenie kaplnky a jej zaklenutie už
výrazné siahajú do konca 14. storočia. Dokla-
dajú to 1’ahko sploštené klenbové oblúky bez
svorníkov, tvar rebra i profilovanie okien. Na
kaplnke nevidieť stopy po· póvodnom zakonče-
ní, lebo ani ukončená nebola.
Pódorysne ide o štvorec 8 x 8 m. Murivoi je,
podobné ako na kostole, z lomového vápenca,
v hornej časti s římsou z bieleho kameňa, bez
oporného systému. Sieťovú klenbu nesie osem-
boký štíp s palmovito vybiehajúcimi rebrami.
Kaplnka musela byť ukončená před rokom 1386,
před odchodom Stibora z Polska. Prvá písomná
správa, ktorá ju spomína, je diplom v kláštere
augustiniánův z roku 1426.27
Je pravděpodobné, že počas budovania žig-