DOI Artikel:
Haberlandová, Helena: Stredoveký kostol františkánov v Košiciach
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51718#0092
84
Dlhý „mníšsky chór“ kostela je zaklenutý
dvorná polami goltickej rebrovej klenby a páť-
osminovým sférickým polygónom. Prípory v zá-
věre bežia bez prerušenia až k podlahe, v dvoch
poliach klenby sa končia nad obiehajúcou kor-
dónovou profilovanou římsou, v súčasnosti až
k závěru chóru osekanou. Na južnej stene je v
každom poli klenby okno, severná stená je bez
okien. V závere chóru je okno v každej stene po-
lygonu. Všetky okná majú rovhakú výšku a šíř-
ku, iba okno nad sedíliami v južnej stene svojou
šířkou vypíňa celé pole polygonu. Pri baroko-
vej přestavbě na začiatku 18. storočia vnútornú
profiláciu okien zrušili. Zoseknutá bola aj římsa,
která obiehala v rovnakej výške a profilácii po
celom obvode chóru v interiéri aj po fasádě, kde
zhora obchádzala okná a portály. Úpravy na ka-
menných článkoch urobili v 17. storočí: napr.
profiláciu a ukončeme víťazného oblúka redu-
kovali v čase, keď chór kostola dočasné patřil
jágerskej kapitule,16 lebo vo výške ukončenia
profilácie víťazného oblúka vystávali oratorium,
přístupné z exteriéru i z veze. Pod bočným pro-
filom víťazného oblúka bol v jeho ukončení men-
ší baldachýn, ktorý osekali pri stavbě obatória.
Po jeho zrušení bolo ukončenie profilácie upra-
vené len v omietke. V 19. storočí chceli sčasti
regotizovať chór. Vtedy urobili z omietky nové
konzoly na severnej a južnej stene podlá jestvu-
júcich kútových prípor; po odstránení týchto
sekundárných konzol v rámci sondážneho prie-
skumu bola zistená póvodná profilácia konzol
a ich vbiehania do stien. Vtedy bol regotizovaný
i vstupný portál zo svatyně do sakristie, kde už
predtým bol iný otvor. Tu pod mladšou omiet-
kou bola na staršej bielej omietkovej vrstvě son-
dou zistená široká čierna pasparta, patriaca
mladšiemu otvoru, ktorý bol vytrhaný z póvod-
ného kamenného muriva severnej steny zrejme
pri bar okovej přestavbě na začiatku 18. storočia.
V 19. storočí bolo vybúrané i pravoúhlé okno
zo sakristie, zakončením a šambránami rovna-
ké ako mladší portál. Starší vstup z podvežia
bol taktiež upravovaný. Dvakrát vytrhané mu-
rivo i dve vrstvy omietok, z ktorých jednu mó-
žeme považolvať podlá štruktúry a tónovania na
povrchu za omietku zo 17. storočia, dokladajú
dodatečné úpravy. Póvodný gotický portál mo-
hol viesť z podvežia i z kap Inky stojacej na mieste
dnešnej sakristie. V prvom poli klenby za ví-
ťazným oblúkom v južnej stene pod oknom boli
blízko seba vybúrané dva sekundárné otvory,
neskór zamurované. Váčší z nich mal polkruhoi-
vý záklenok, menší bol ukončený segmentovo.
Otvory súvisia s dobou, keď chór používala já-
gerská kapitula, sú teda zo 17. storočia. Zvyšky
staršej omietky nájdené pri sondážnom priesku-
me sú taktiež z tohto obdobia. Hutná piesková
omietka s malými kúskami nespracovaného váp-
na, na povrchu svetlookrová, nanášaná na povod-
ně kamenné murivo, je poměrně neporušená naj-
mä na severnej stene. V miestach sond nie je
pod ňou už staršia omietka. Zvyšky tmavočer-
vených paspart okolo kamenných článkov, naj-
mä na príporách, patria k omietkovej vrstvě zo
17. storočia.
Kamenné válcové zvázkové prípory závěru
chóru bežia k podlahe. Před spodným ukonče-
ním prípora vbieha do polygonálneho sokla, vál-
ce nad ním zváčšujú svoj objem. Nízký, ale vý-
razný prstenec vytvára medzi valcami prípory
a soklom dekorujúcu podložku. Podobné prípo-
ry a sokel móžeme vidieť v podunajskej mendi-
kantskej architektúre vo Wallseerkapelle v Enn-
se, vo Viedenskom Novom IMeste, no najprí-
buznejšie sú vo viedenskej Georgskapelle.17
Mencl tvrdí, že prípory františkánského chóru
sú příbuzné príporám krakovských kostolov.18
Bureš hovoří dokonca o tesnej formálnej súvis-
losti s košickou katedrálou sv. Alžběty, pripúš-
ťa však, že ide iba o súvislosť „všeobecne typo-
logickú“, a opáť pripúšťa, že „na základe výsky-
tu tohto svojrázneho usporiadania zvázku, toh-
to prikladania válcových článkov k polygonál-
nemu jádru vo františkánskou! chóre a v spo-
menutej kaplnke získáváme jeden bod pře chro-
nológiu františkánov“.19 Teda aj tito autoři pri-
púšťa jú, že chór františkánského kostola bol po-
stavený, výstižnéjšie povedané dokohčený skór
ako farský kostel sv. Alžběty.
Prípory v obidvoch poliach klenby chóru sú
zakončené tesne nad kordónovou rímsoú. O nie-
čo vyššie sa končia dve kútové prípory za víťaz-
ným oblúkom, ktoré vbiehajú do tanierovej kon-
zoly parléřovského typu.20 Na severnej a južnej
stene chóru sa prípory končili postupným vbeh-
Dlhý „mníšsky chór“ kostela je zaklenutý
dvorná polami goltickej rebrovej klenby a páť-
osminovým sférickým polygónom. Prípory v zá-
věre bežia bez prerušenia až k podlahe, v dvoch
poliach klenby sa končia nad obiehajúcou kor-
dónovou profilovanou římsou, v súčasnosti až
k závěru chóru osekanou. Na južnej stene je v
každom poli klenby okno, severná stená je bez
okien. V závere chóru je okno v každej stene po-
lygonu. Všetky okná majú rovhakú výšku a šíř-
ku, iba okno nad sedíliami v južnej stene svojou
šířkou vypíňa celé pole polygonu. Pri baroko-
vej přestavbě na začiatku 18. storočia vnútornú
profiláciu okien zrušili. Zoseknutá bola aj římsa,
která obiehala v rovnakej výške a profilácii po
celom obvode chóru v interiéri aj po fasádě, kde
zhora obchádzala okná a portály. Úpravy na ka-
menných článkoch urobili v 17. storočí: napr.
profiláciu a ukončeme víťazného oblúka redu-
kovali v čase, keď chór kostola dočasné patřil
jágerskej kapitule,16 lebo vo výške ukončenia
profilácie víťazného oblúka vystávali oratorium,
přístupné z exteriéru i z veze. Pod bočným pro-
filom víťazného oblúka bol v jeho ukončení men-
ší baldachýn, ktorý osekali pri stavbě obatória.
Po jeho zrušení bolo ukončenie profilácie upra-
vené len v omietke. V 19. storočí chceli sčasti
regotizovať chór. Vtedy urobili z omietky nové
konzoly na severnej a južnej stene podlá jestvu-
júcich kútových prípor; po odstránení týchto
sekundárných konzol v rámci sondážneho prie-
skumu bola zistená póvodná profilácia konzol
a ich vbiehania do stien. Vtedy bol regotizovaný
i vstupný portál zo svatyně do sakristie, kde už
predtým bol iný otvor. Tu pod mladšou omiet-
kou bola na staršej bielej omietkovej vrstvě son-
dou zistená široká čierna pasparta, patriaca
mladšiemu otvoru, ktorý bol vytrhaný z póvod-
ného kamenného muriva severnej steny zrejme
pri bar okovej přestavbě na začiatku 18. storočia.
V 19. storočí bolo vybúrané i pravoúhlé okno
zo sakristie, zakončením a šambránami rovna-
ké ako mladší portál. Starší vstup z podvežia
bol taktiež upravovaný. Dvakrát vytrhané mu-
rivo i dve vrstvy omietok, z ktorých jednu mó-
žeme považolvať podlá štruktúry a tónovania na
povrchu za omietku zo 17. storočia, dokladajú
dodatečné úpravy. Póvodný gotický portál mo-
hol viesť z podvežia i z kap Inky stojacej na mieste
dnešnej sakristie. V prvom poli klenby za ví-
ťazným oblúkom v južnej stene pod oknom boli
blízko seba vybúrané dva sekundárné otvory,
neskór zamurované. Váčší z nich mal polkruhoi-
vý záklenok, menší bol ukončený segmentovo.
Otvory súvisia s dobou, keď chór používala já-
gerská kapitula, sú teda zo 17. storočia. Zvyšky
staršej omietky nájdené pri sondážnom priesku-
me sú taktiež z tohto obdobia. Hutná piesková
omietka s malými kúskami nespracovaného váp-
na, na povrchu svetlookrová, nanášaná na povod-
ně kamenné murivo, je poměrně neporušená naj-
mä na severnej stene. V miestach sond nie je
pod ňou už staršia omietka. Zvyšky tmavočer-
vených paspart okolo kamenných článkov, naj-
mä na príporách, patria k omietkovej vrstvě zo
17. storočia.
Kamenné válcové zvázkové prípory závěru
chóru bežia k podlahe. Před spodným ukonče-
ním prípora vbieha do polygonálneho sokla, vál-
ce nad ním zváčšujú svoj objem. Nízký, ale vý-
razný prstenec vytvára medzi valcami prípory
a soklom dekorujúcu podložku. Podobné prípo-
ry a sokel móžeme vidieť v podunajskej mendi-
kantskej architektúre vo Wallseerkapelle v Enn-
se, vo Viedenskom Novom IMeste, no najprí-
buznejšie sú vo viedenskej Georgskapelle.17
Mencl tvrdí, že prípory františkánského chóru
sú příbuzné príporám krakovských kostolov.18
Bureš hovoří dokonca o tesnej formálnej súvis-
losti s košickou katedrálou sv. Alžběty, pripúš-
ťa však, že ide iba o súvislosť „všeobecne typo-
logickú“, a opáť pripúšťa, že „na základe výsky-
tu tohto svojrázneho usporiadania zvázku, toh-
to prikladania válcových článkov k polygonál-
nemu jádru vo františkánskou! chóre a v spo-
menutej kaplnke získáváme jeden bod pře chro-
nológiu františkánov“.19 Teda aj tito autoři pri-
púšťa jú, že chór františkánského kostola bol po-
stavený, výstižnéjšie povedané dokohčený skór
ako farský kostel sv. Alžběty.
Prípory v obidvoch poliach klenby chóru sú
zakončené tesne nad kordónovou rímsoú. O nie-
čo vyššie sa končia dve kútové prípory za víťaz-
ným oblúkom, ktoré vbiehajú do tanierovej kon-
zoly parléřovského typu.20 Na severnej a južnej
stene chóru sa prípory končili postupným vbeh-