DOI Artikel:
Bořutová, Dana: Úvahy o slovenskej pamätníkovej tvorbe rokov 1945-1980
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51718#0124
12
rozvinutie hmoty v diagonálnych osách, postave-
nie celého objemu takrečeno na hranu, ako aj
členenie objemu vytvárajúce kontrasty hladkých
velkých a menších ploch rozličného sklonu pod-
mieňujú vznik specifického napätia, dynamizmu
a dramatický účinok diela.
Památník sovietskych letcov v Badine (na ná-
vrší nad letiskom Tri duby, dokončený roku 1975,
arch. E. Stančík, soch. A. Víka) má podobu troch
pylónov v tvare „L“, ktorých ramená čnejú ra-
diálně do priestoru (nehrdzavejúca ocel’, výška
5 m, rozpätie ramien 12 m). Zatial čo pylóny,
symbolizujúce křídla lietadiel, predstavujú od-
středivá silu, smerujúcu do šírého volného prie-
storu okolo pamětníka, v centre umiestnené re-
liéfně jádro z hydronália má táto tendenciu k po-
hybu čiastočne vyvažovat, fixovat’ hmotu
pamětníka v danom bode pri zachovaní potřeb-
ného napětia. To sa mu však nie celkom daří,
pretože je v porovnaní s hmotou křídel poměrně
subtilné — v dialkovom pohl’ade sa uplatňuje
slabšie.
Památník 2. čs. paradesantnej brigády v Krpá-
čovej (dokončený roku 1975, arch. Μ. Mojžíš,
T. Učnay, soch. J. Kubíčka) vyvolává dojem
územčistej masivnosti, hmotnosti, ktorá pósobí
kontrastné vo vztahu k pozadiu, tvořenému hus-
tým porastom štíhlých ihličnatých stromov. Kon-
trast je zvýšený svietivým efektom bieleho
betonu na tmavom pozadí, ako aj zvlněným ryt-
mom linii a kriviek siluety, tvorenej zoskupe-
ním oblých objemov, symbolizujúcich padáky.
Pohyb po diagonálně, oblúkom vedenej přístupo-
vé j ceste ponúka divákovi rad pohladov na pre-
menlivosť siluety a hru objemov. Plasticko-archi-
tektonický symbol rozvij a v epickej rovině sled
reliéfov umiestených v prednom pláne. Hmota
pamětníka je situovaná excentricky na vol’nom
priestranstve obkolesenom lesom s priehfadmi
na vzdialené končiare Nízkých Tatier.
Obdobné na pokraji volného prírodného prie-
stranstva a na pozadí vysokej zelene je situovaný
aj památník SNP v Kunerade (1964, arch. Μ.
Kusý, soch. R. Pribiš). Architektonický koncept
priestoru a vedenie přístupových ciest vrcholí
v strohej geometrickej architektonickej forme
(beton), na ktorej je připevněná reliéfna plastika
ženy so zástavou v pohybe vpřed (bronz). Pohyb,
naznačený v plastike gestom a líniami těla, dra-
périí i zástavy, je v architektúre zdóraznený si-
luetou betónovej steny, ktorá má tvar trojuhol-
níka postaveného na jeden zo svojich ostrých
uhlov, kým druhý ostrý uhol ukazuje vpřed
a smerovanie dramatického pohybu plastiky tak
podtrhává lapidárna línia přepony trojuholníka
ako diagonály čnejúcej do priestoru.
Obdobné tendencie možno sledovat aj v tvorbě
památníkových areálov. Stráca sa přísnost, tu-
host priestorových vězieb. Priestor sa komponuje
volné jšie, navonok sa otvára a rozvij a sa via-
cerými smermi. Stavia viacero kompozičných
bodov róznej dóležitosti a róznej povahy. Nena-
črtáva presne a neusmerňuje vopred pohyb di-
váka, ale utvára podmienky pre jeho volný po-
hyb a pre individuálně vnímanie. Stratu monu-
mentálně j patetičnosti nahrádza vytvořením
atmosféry autentickosti, přesvědčivost a účinok
obsahovej výpovede zvyšuje zdóraznením totož-
nosti s miestom konkrétnej historickej události,
dokumentárnou konkrétnosťou. Priestorový kon-
cept neraz zahrňuje konkrétné, do súčasnosti
dochované pamiatky onej události. Neraz buduje
ako jeden z významných kompozičných bodov
celku muzeálny priestor. Uvolněný priestor, do-
kumentujúci historickú událost, navodzuje at-
mosféru tichej piety a meditatívnosti.
Památník umučených v Nemeckej (stavebné
dokončený 1959, arch. Μ. Beluš, E. Stančík, A.
Bél, soch. A. Víka, K. Pataki) zahrňuje do cel-
kového priestorového konceptu aj areál vápenky
a budovu múzea. Dominantu tvoří vertikálny
plastický útvar stylizovaný do tvaru plameňa,
výřečný a zrozumitelný architektonický symbol,
doplněný plastikou klačiacej ženy, ktorá sa zú-
falým gestom bráni. Celý komplex sa uplatňuje
na pozadí zvlnenej krajinnej scenérie.
Vo vyššie uvedených intenciách sa realizuj ú
aj úpravy či dotváranie niektorých starších pa-
mětníkov. Ako příklad možno uviesť areál pa-
mátníku na Jankovom vršku pri Uhrovci. Vlastný
památník (pylón s pódorysom v tvare páťcípej
hviezdy) pochádza z rokov 1948—1951 (arch. A.
Slatinský, soch. J. Pospíšil) a je situovaný na
mieste aktívneho pósobenia partizánskej brigády.
Roku 1962 sa realizovala v prilahlých miestach
rekonštrukcia troch partizánskych bunkrov.
rozvinutie hmoty v diagonálnych osách, postave-
nie celého objemu takrečeno na hranu, ako aj
členenie objemu vytvárajúce kontrasty hladkých
velkých a menších ploch rozličného sklonu pod-
mieňujú vznik specifického napätia, dynamizmu
a dramatický účinok diela.
Památník sovietskych letcov v Badine (na ná-
vrší nad letiskom Tri duby, dokončený roku 1975,
arch. E. Stančík, soch. A. Víka) má podobu troch
pylónov v tvare „L“, ktorých ramená čnejú ra-
diálně do priestoru (nehrdzavejúca ocel’, výška
5 m, rozpätie ramien 12 m). Zatial čo pylóny,
symbolizujúce křídla lietadiel, predstavujú od-
středivá silu, smerujúcu do šírého volného prie-
storu okolo pamětníka, v centre umiestnené re-
liéfně jádro z hydronália má táto tendenciu k po-
hybu čiastočne vyvažovat, fixovat’ hmotu
pamětníka v danom bode pri zachovaní potřeb-
ného napětia. To sa mu však nie celkom daří,
pretože je v porovnaní s hmotou křídel poměrně
subtilné — v dialkovom pohl’ade sa uplatňuje
slabšie.
Památník 2. čs. paradesantnej brigády v Krpá-
čovej (dokončený roku 1975, arch. Μ. Mojžíš,
T. Učnay, soch. J. Kubíčka) vyvolává dojem
územčistej masivnosti, hmotnosti, ktorá pósobí
kontrastné vo vztahu k pozadiu, tvořenému hus-
tým porastom štíhlých ihličnatých stromov. Kon-
trast je zvýšený svietivým efektom bieleho
betonu na tmavom pozadí, ako aj zvlněným ryt-
mom linii a kriviek siluety, tvorenej zoskupe-
ním oblých objemov, symbolizujúcich padáky.
Pohyb po diagonálně, oblúkom vedenej přístupo-
vé j ceste ponúka divákovi rad pohladov na pre-
menlivosť siluety a hru objemov. Plasticko-archi-
tektonický symbol rozvij a v epickej rovině sled
reliéfov umiestených v prednom pláne. Hmota
pamětníka je situovaná excentricky na vol’nom
priestranstve obkolesenom lesom s priehfadmi
na vzdialené končiare Nízkých Tatier.
Obdobné na pokraji volného prírodného prie-
stranstva a na pozadí vysokej zelene je situovaný
aj památník SNP v Kunerade (1964, arch. Μ.
Kusý, soch. R. Pribiš). Architektonický koncept
priestoru a vedenie přístupových ciest vrcholí
v strohej geometrickej architektonickej forme
(beton), na ktorej je připevněná reliéfna plastika
ženy so zástavou v pohybe vpřed (bronz). Pohyb,
naznačený v plastike gestom a líniami těla, dra-
périí i zástavy, je v architektúre zdóraznený si-
luetou betónovej steny, ktorá má tvar trojuhol-
níka postaveného na jeden zo svojich ostrých
uhlov, kým druhý ostrý uhol ukazuje vpřed
a smerovanie dramatického pohybu plastiky tak
podtrhává lapidárna línia přepony trojuholníka
ako diagonály čnejúcej do priestoru.
Obdobné tendencie možno sledovat aj v tvorbě
památníkových areálov. Stráca sa přísnost, tu-
host priestorových vězieb. Priestor sa komponuje
volné jšie, navonok sa otvára a rozvij a sa via-
cerými smermi. Stavia viacero kompozičných
bodov róznej dóležitosti a róznej povahy. Nena-
črtáva presne a neusmerňuje vopred pohyb di-
váka, ale utvára podmienky pre jeho volný po-
hyb a pre individuálně vnímanie. Stratu monu-
mentálně j patetičnosti nahrádza vytvořením
atmosféry autentickosti, přesvědčivost a účinok
obsahovej výpovede zvyšuje zdóraznením totož-
nosti s miestom konkrétnej historickej události,
dokumentárnou konkrétnosťou. Priestorový kon-
cept neraz zahrňuje konkrétné, do súčasnosti
dochované pamiatky onej události. Neraz buduje
ako jeden z významných kompozičných bodov
celku muzeálny priestor. Uvolněný priestor, do-
kumentujúci historickú událost, navodzuje at-
mosféru tichej piety a meditatívnosti.
Památník umučených v Nemeckej (stavebné
dokončený 1959, arch. Μ. Beluš, E. Stančík, A.
Bél, soch. A. Víka, K. Pataki) zahrňuje do cel-
kového priestorového konceptu aj areál vápenky
a budovu múzea. Dominantu tvoří vertikálny
plastický útvar stylizovaný do tvaru plameňa,
výřečný a zrozumitelný architektonický symbol,
doplněný plastikou klačiacej ženy, ktorá sa zú-
falým gestom bráni. Celý komplex sa uplatňuje
na pozadí zvlnenej krajinnej scenérie.
Vo vyššie uvedených intenciách sa realizuj ú
aj úpravy či dotváranie niektorých starších pa-
mětníkov. Ako příklad možno uviesť areál pa-
mátníku na Jankovom vršku pri Uhrovci. Vlastný
památník (pylón s pódorysom v tvare páťcípej
hviezdy) pochádza z rokov 1948—1951 (arch. A.
Slatinský, soch. J. Pospíšil) a je situovaný na
mieste aktívneho pósobenia partizánskej brigády.
Roku 1962 sa realizovala v prilahlých miestach
rekonštrukcia troch partizánskych bunkrov.