DOI Artikel:
Bořutová, Dana: Úvahy o slovenskej pamätníkovej tvorbe rokov 1945-1980
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51718#0129
17
povzniesli nad všednosť a konali hrdinsky. Sila
odkazu tkvie v myšlienke, že aj priemerný, oby-
čajný člověk dokáže a má za určitých okolností
konat hrdinsky. V tomto zmysle sa dielo obracia
k súčasnému člověku, náhliacemu sa okolo za
svojimi všednými starosťami.
Památník Slovenskej republiky rád (arch. O.
Černý, soch. L. Korkoš, 1961—1975) je situovaný
na priestranstve před budovou ONV v Prešove.
Architektonický koncept upřednostňuje otvore-
ný, do priestoru široko rozvinutý tvar (lichoběž-
ník postavený na kratšiu základňu), podporujúci
vyznenie plastickej zložky. Reprezentuj ú ju pos-
tavy troch mužov s puškami, odhodlané kráčajú-
cich vpřed, na jednom z křídel architektonickej
hmoty, a dominujúca symbolická postava ženy.
Postavy sú realizované vo vel’kých štylizovaných
formách a vzbudzujú dojem odhodlania a pohybu
vpřed, ktorý je umocněný jasnými líniami ar-
chitektúry.
Jádro pamätnika K. Gottwalda v Bratislavě
(1980) tvoří pevne zomknutá, staticky poňatá
skupina piatich postáv (v čele s K. Gottwaldům),
štylizovaných do strohých, hmotných a zovre-
tých foriem. Dynamický prvok tu představuje
architektonický motiv skupiny hmotných pyló-
nov, tvoriacich pozadie súsošia a lúčovite trys-
kajúcich nahor. Skupina nemá zvláštny podsta-
vec (opäf rodinovský motiv v transformovanej
polohe), je však situovaná na vyvýšenej plošině,
ku ktorej vedie široké schodiště od geometrického
středu námestia. Tvoří ideové ohnisko priestoru
námestia, vytváraného súčasne s památníkom.
Koncepcia priestoru námestia (arch. V. Droppa,
J. Hlavica, soch. T. Bartfay, K. Lacko, J. Ho-
vorka) vychádza z geometricky komponovanej
schémy systému kružnic a radiál. V jej ťažisku
je umiestnená rozměrná, kaskádovito usporia-
daná fontána s výtvarným akcentom vo forme
kvetu, ktorá tvoří funkčně ťažisko priestoru (bio-
klimatický faktor). Svojimi rozmermi, materiá-
lem (lesklý biely kov) a jednoduchým hmotným,
pravidelné členěným objemom, ako aj umiest-
nením pósobí ústredný prvok fontány opticky
výraznejšie v porovnaní s památníkom a je ešte
zřetelnější, keď je fontána v prevádzke — jej
výraznost je podporovaná nanajvýš dynamic-
kým, živým vodným prvkom, pósobiacim optic-
ky i zvukovo aktivně i atraktivně, takže stvár-
nenie pamätnika (realizovaného v prírodnom ka-
meni nevýraznej farebnosti) vyznieva meravo.
Památník v urbanizovanom priestore před-
stavuje aj zvláštny typ, ktorý vznikol rozšířením
ideovo-výchovnej funkcie o zložku utilitárno-
obsahovú. Z priestorového aspektu ide o riešenie,
zamerané jednoznačné na vytvorenie nového,
ozvláštneného priestoru, uzavretého, tvoriaceho
jádro pamätnika. Vo vzťahu k okoliu — urba-
nistickému prostrediu — sa tento typ rieši ako
priestoru dominujúci objem, ktorý svojím vý-
razné plastickým pojednáním architektúry tvoří
kontrast k ostatnej okolitej zástavbě. Jeho ex-
teriérové pósobenie je analogické s pósobením
iných typov památníkov; kladie doraz na kon-
centrovaný ideový obsah a jeho pretlmočenie,
kým interiér spája rozvedenie idey s určitou
funkciou. Z rámca bežnej architektonickej tvor-
by vyčleňuje tento typ pamätnika unikátnosť
obsahu i formy, náročnost uměleckého přístupu.
Z radu památníkovej tvorby přesahuje zase kon-
centrovanosťou svojho obsahu a špecifickým rie-
šením formy.
Pamdtník-múzeum SNP v Banskej Bystrici
(arch. D. Kuzma, J. Jankovič, 1969) představuje
svojím riešením odvážný, originálny přístup
k tvorbě pamätnika. Dynamickým stvárnením
hmoty v dvoch nepravidelných, proti sebe posta-
vených segmentoch (pohfadový beton), umiest-
nených na vodorovnej podnoži vo vyvýšenej po-
lohe ovládajúcej okolie, smeruje autor k skulptu-
rálnemu chápaniu architektonickej formy, opod-
statněnému mimoriadnosťou a významnosťou
ideového obsahu. Intenciami tvarového chápania,
použitých materiálov a technologie, ako aj my-
šlienkou obsahovej spätosti pamätnika a funkč-
ného interiéru múzea korešponduje tvořivý pří-
stup autora s tendenciami súčasnej pokrokovej
světověj architektúry.
Památník oslobodenia v Spišskej Novej Vsi
(arch. L. Beisetzer, soch. L. Snopek, 1975) v ar-
chitektonickom koncepte znásobuje ideovú funk-
ciu pamätnika zakomponováním obradnej siene,
ktorá je situovaná pod úrovňou terénu. Je krytá
výrazné sa uplatňuj úcou betonovou vodorovnou
doskou, nad ktorou sa dvíha prstencový tvar
vlastného pamätnika. Celok je komponovaný
povzniesli nad všednosť a konali hrdinsky. Sila
odkazu tkvie v myšlienke, že aj priemerný, oby-
čajný člověk dokáže a má za určitých okolností
konat hrdinsky. V tomto zmysle sa dielo obracia
k súčasnému člověku, náhliacemu sa okolo za
svojimi všednými starosťami.
Památník Slovenskej republiky rád (arch. O.
Černý, soch. L. Korkoš, 1961—1975) je situovaný
na priestranstve před budovou ONV v Prešove.
Architektonický koncept upřednostňuje otvore-
ný, do priestoru široko rozvinutý tvar (lichoběž-
ník postavený na kratšiu základňu), podporujúci
vyznenie plastickej zložky. Reprezentuj ú ju pos-
tavy troch mužov s puškami, odhodlané kráčajú-
cich vpřed, na jednom z křídel architektonickej
hmoty, a dominujúca symbolická postava ženy.
Postavy sú realizované vo vel’kých štylizovaných
formách a vzbudzujú dojem odhodlania a pohybu
vpřed, ktorý je umocněný jasnými líniami ar-
chitektúry.
Jádro pamätnika K. Gottwalda v Bratislavě
(1980) tvoří pevne zomknutá, staticky poňatá
skupina piatich postáv (v čele s K. Gottwaldům),
štylizovaných do strohých, hmotných a zovre-
tých foriem. Dynamický prvok tu představuje
architektonický motiv skupiny hmotných pyló-
nov, tvoriacich pozadie súsošia a lúčovite trys-
kajúcich nahor. Skupina nemá zvláštny podsta-
vec (opäf rodinovský motiv v transformovanej
polohe), je však situovaná na vyvýšenej plošině,
ku ktorej vedie široké schodiště od geometrického
středu námestia. Tvoří ideové ohnisko priestoru
námestia, vytváraného súčasne s památníkom.
Koncepcia priestoru námestia (arch. V. Droppa,
J. Hlavica, soch. T. Bartfay, K. Lacko, J. Ho-
vorka) vychádza z geometricky komponovanej
schémy systému kružnic a radiál. V jej ťažisku
je umiestnená rozměrná, kaskádovito usporia-
daná fontána s výtvarným akcentom vo forme
kvetu, ktorá tvoří funkčně ťažisko priestoru (bio-
klimatický faktor). Svojimi rozmermi, materiá-
lem (lesklý biely kov) a jednoduchým hmotným,
pravidelné členěným objemom, ako aj umiest-
nením pósobí ústredný prvok fontány opticky
výraznejšie v porovnaní s památníkom a je ešte
zřetelnější, keď je fontána v prevádzke — jej
výraznost je podporovaná nanajvýš dynamic-
kým, živým vodným prvkom, pósobiacim optic-
ky i zvukovo aktivně i atraktivně, takže stvár-
nenie pamätnika (realizovaného v prírodnom ka-
meni nevýraznej farebnosti) vyznieva meravo.
Památník v urbanizovanom priestore před-
stavuje aj zvláštny typ, ktorý vznikol rozšířením
ideovo-výchovnej funkcie o zložku utilitárno-
obsahovú. Z priestorového aspektu ide o riešenie,
zamerané jednoznačné na vytvorenie nového,
ozvláštneného priestoru, uzavretého, tvoriaceho
jádro pamätnika. Vo vzťahu k okoliu — urba-
nistickému prostrediu — sa tento typ rieši ako
priestoru dominujúci objem, ktorý svojím vý-
razné plastickým pojednáním architektúry tvoří
kontrast k ostatnej okolitej zástavbě. Jeho ex-
teriérové pósobenie je analogické s pósobením
iných typov památníkov; kladie doraz na kon-
centrovaný ideový obsah a jeho pretlmočenie,
kým interiér spája rozvedenie idey s určitou
funkciou. Z rámca bežnej architektonickej tvor-
by vyčleňuje tento typ pamätnika unikátnosť
obsahu i formy, náročnost uměleckého přístupu.
Z radu památníkovej tvorby přesahuje zase kon-
centrovanosťou svojho obsahu a špecifickým rie-
šením formy.
Pamdtník-múzeum SNP v Banskej Bystrici
(arch. D. Kuzma, J. Jankovič, 1969) představuje
svojím riešením odvážný, originálny přístup
k tvorbě pamätnika. Dynamickým stvárnením
hmoty v dvoch nepravidelných, proti sebe posta-
vených segmentoch (pohfadový beton), umiest-
nených na vodorovnej podnoži vo vyvýšenej po-
lohe ovládajúcej okolie, smeruje autor k skulptu-
rálnemu chápaniu architektonickej formy, opod-
statněnému mimoriadnosťou a významnosťou
ideového obsahu. Intenciami tvarového chápania,
použitých materiálov a technologie, ako aj my-
šlienkou obsahovej spätosti pamätnika a funkč-
ného interiéru múzea korešponduje tvořivý pří-
stup autora s tendenciami súčasnej pokrokovej
světověj architektúry.
Památník oslobodenia v Spišskej Novej Vsi
(arch. L. Beisetzer, soch. L. Snopek, 1975) v ar-
chitektonickom koncepte znásobuje ideovú funk-
ciu pamätnika zakomponováním obradnej siene,
ktorá je situovaná pod úrovňou terénu. Je krytá
výrazné sa uplatňuj úcou betonovou vodorovnou
doskou, nad ktorou sa dvíha prstencový tvar
vlastného pamätnika. Celok je komponovaný