Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1984)

25

Slovenské sochařstvo 1945—1948

ZUZANA BARTOŠOVÁ

Táto štúdia by si sice v úvode žiadala vykres-
lit kultúrno-spoločenskú situáciu na Slovensku
v prvých povojnových rokoch, nevraciam sa
však k nej, lebo som ju na stránkách Arsu už
v minulosti opísala.1 V súvislosti so sochárstvom
však třeba pripomenúť okolnosti, ktoré v tých
rokoch priamo ovplyvnili jeho další rozvoj, lebo
priniesli nielen oživenie výtvarnej činnosti a zá-
ujmu o ňu, ale v změněných podmienkach i no-
vé možnosti spoločenskej objednávky. Sochár-
stvo totiž viac než ktorákolvek iná umělecká
disciplína závisí na ekonomických možnostiach
objednávatelů a na jeho voli uplatnit sochárske
diela v nových architektonických, interiérových
či exteriérových realizáciách.
Pri příležitosti prvého výročia Slovenského
národného povstania, v posledných augustových
dňoch roku 1945 sa v Banskéj Bystrici zišli ve-
deckí pracovníci a umělci, aby sa spoločne za-
mysleli nad budúcim vývojom nasej védy a kul-
túry. Už tento prvý zjazd určil zásadný směr.
O rok neskoršie, na druhom zjazde Umeleckej
a vedeckej rady (UVR) jednotlivé sekcie už za-
kotvili vo svojich rezolúciách konkrétné úlohy
a určili podmienky, za ktorých sa bude každá
disciplína rozvíjať. Výtvarní umělci vo svojej re-
zolúcii žiadali vyriešiť aj otázku nákupu výtvar-
ných diel, vypracovat závázný súťažný poriadok
Pri významných spoločenských objednávkách
a, čo je z dnešného hladiska najvýznamnejšie,
zabezpečit účast výtvarnej tvorby pri stavbách
a spoluprácu s architektmi.2
Jednou z prvých povojnových, veïkoryso kon-
cipovaných súťaží na monumentálně sochárske

dielo bola súťaž na pomník Červenej armády
v Bratislavě. Zúčastnilo sa jej 24 autorov,3 o pr-
vé miesto sa podělili návrhy Jozefa Kostku a Ru-
dolfa Pribiša, z ktorých sa potom Kostkov ná-
vrh realizoval. Už táto prvá exteriérová realizácia
je dobrou ilustráciou sochárskeho života v po-
vojnových rokoch: bol to predovšetkým záujem
vyrovnat sa na patričnej úrovni so společenskou
požiadavkou osláviť pomníkmi historické medz-
níky slovenských novodobých dějin — Slovenské
národně povstanie a oslobodenie. Tieto monu-
mentálně úlohy sústredili na seba všetko úsilie,
takže klasické polohy komorného sochárstva sa
dostali mimo centra pozornosti našich umelcov
a ich miesto viac než v predchádzajúcich rokoch
zaujali náčrty, štúdie, detaily a modely pomní-
kových realizácií. Hoci v porovnaní s dneškom
sa v tomto období realizovalo ovefa menej pom-
níkov, právě tieto — spósobom, akým formulo-
vali rýdzo výtvarné problémy — patria dodnes
k uměleckým vrcholom svojej discpilíi^y.
O rozvoj monumentálneho sochárstva v rokoch
1945—1948 sa zaslúžili najmä vedúce zjavy tzv.
generácie 1909, dnes už národní umělci, Jozef
Kostka a Rudolf Pribiš. Umeleckohistorická li-
teratúra, ale i dobové pramene, recenzie i od-
borné štúdie v kultúrnych časopisoch, články
a glosy v dennej tlačí hovoria o slovenskom so-
chárstve prvých povojnových rokov ako o dia-
logu ich dvoch, a to najmä v súvislosti s pomnik-
mi Slovenského národného povstania, na kto-
rých pracovali.
Kostka i Pribiš boli už vtedy ludsky zrelými
a autorsky vyhraněnými osobnosťami, takže bo-