DOI Artikel:
Bartošová, Zuzana: Slovenské sochárstvo 1945-1948
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51718#0139
27
li už schopní zvládnut tieto náročné úlohy. Pri-
biš sám bol priamym účastníkům SNP4 a Kostka
sa už počas tzv. slovenského státu svojou tvor-
bou a účasťou v nadrealistických zborníkoch
zapojil do intelektuálno-umeleckého odporu pro-
ti vládnúcej politickej reakcii.5 Výtvarné už malí
za sebou nielen prvé hladania a rozběhy, ale
i ciel’avedomé formulovanie vlastného výtvar-
ného názoru. Už vo víťazných návrhoch na pom-
ník Červenej armády v Bratislavě (realizovaný
podlá Kostkovho variantu ako Vítazstvo v par-
číku před Redutou) sa prejavili typické znaky
ich umeleckej řeči: Kostkov zmysel pre rozvede-
me plastiky do priestoru a citlivú modeláciu jej
povrchu a Pribišova vola po vyváženosti kom-
pozície a plnosti jej objemov.
Tieto kvality uplatnili sochári na dielach, kto-
ré ich v spomínanom období najviac zaujali —
Jozef Kostka na Pomníku SNP v Partizánskom,
Rudolf Pribiš na Pomníku SNP v Prievidzi. Ho-
ci ani jeden z nich nebol v tých rokoch defini-
tivně dokončený a odhalený pre veřejnost (Pom-
ník SNP v Partizánskom odhalili až roku 1950
a Pomník SNP v Prievidzi roku 1951), množstvo
variantov, štúdií i rozpracovaných detailov da-
tovaných právě rokmi 1945—1948 svědčí o in-
tenzitě i etickej zodpovědnosti, s akou sa umělci
týmito tvořivými úlohami zaoberali.
Náročná viacfigurálna kompozícia Pomníka
SNP v Partizánskom respektuje požiadavku roz-
vinutia kompozície do priestoru. Jozef Kostka
sa v tradicii slovenského moderného sochárstva
originálnym spósobom zmocnil danej témy, zba-
vil ju patetickosti a oproštěním od popisných
detailov nechal prehovorif skutočných aktérov
a hrdinov Povstania; do postáv a ušfachtilých
tváří anonymných partizánov vpísal idey boj a
za slobodu a myšlienku národnej spolupatřič-
nosti. Pribiš zvolil náročné vyjadrenie v plných
objemoch vysokého reliéfu, v ktorom rozvinul
konkrétné motivy z Povstania na podnoži pom-
nika. Horizontálnu kompozíciu vyvažuje verti-
kála pylónu, na ktorom umiestnil alegorickú
ženskú postavu symbolizujúcu víťazstvo (auto-
rom architektonického riešenia je ing. arch. V.
Kramár).
Napriek zaujatiu monumentálnymi úlohami
neopustil Rudolf Pribiš úplné komornú tvorbu.
2. Jozef Kostka: Hlava partizána. Detail z Památníka
SNP v Partizánskom, 1945—1950. Foto A. Červená.
Už roku 1946 sa začal zaoberať medailérstvom
(Plaketa k 1. zjazdu slovenských partizánov
v Bratislavě, Pečať města Bratislavy), a z toho
istého roku je i v chronologickom poradí pred-
posledná zo štúdií k náhrobnému pomníku ro-
diny Cerveňanských III. V nasledujúcom roku
sú to najma komorné reliéfy Povstaňte a Pohřeb
partizána, v ktorých rieši formálně problémy
budúcich monumentálně koncipovaných relié-
fov Pomníka SNP v Prievidzi. Rok 1948 prináša
i v jeho diele novů orientáciu: objavujú sa nové,
pre jeho tvorbu dosial nezvyklé pracovně moti-
vy, opáť modelované vo vysokom reliéfe (Mu-
rovanie, Projektovanie), a do súvislosti s oži-
veným záujmom celého slovenského výtvarného
umenia o folklórně motivy možno dat Hlavu
li už schopní zvládnut tieto náročné úlohy. Pri-
biš sám bol priamym účastníkům SNP4 a Kostka
sa už počas tzv. slovenského státu svojou tvor-
bou a účasťou v nadrealistických zborníkoch
zapojil do intelektuálno-umeleckého odporu pro-
ti vládnúcej politickej reakcii.5 Výtvarné už malí
za sebou nielen prvé hladania a rozběhy, ale
i ciel’avedomé formulovanie vlastného výtvar-
ného názoru. Už vo víťazných návrhoch na pom-
ník Červenej armády v Bratislavě (realizovaný
podlá Kostkovho variantu ako Vítazstvo v par-
číku před Redutou) sa prejavili typické znaky
ich umeleckej řeči: Kostkov zmysel pre rozvede-
me plastiky do priestoru a citlivú modeláciu jej
povrchu a Pribišova vola po vyváženosti kom-
pozície a plnosti jej objemov.
Tieto kvality uplatnili sochári na dielach, kto-
ré ich v spomínanom období najviac zaujali —
Jozef Kostka na Pomníku SNP v Partizánskom,
Rudolf Pribiš na Pomníku SNP v Prievidzi. Ho-
ci ani jeden z nich nebol v tých rokoch defini-
tivně dokončený a odhalený pre veřejnost (Pom-
ník SNP v Partizánskom odhalili až roku 1950
a Pomník SNP v Prievidzi roku 1951), množstvo
variantov, štúdií i rozpracovaných detailov da-
tovaných právě rokmi 1945—1948 svědčí o in-
tenzitě i etickej zodpovědnosti, s akou sa umělci
týmito tvořivými úlohami zaoberali.
Náročná viacfigurálna kompozícia Pomníka
SNP v Partizánskom respektuje požiadavku roz-
vinutia kompozície do priestoru. Jozef Kostka
sa v tradicii slovenského moderného sochárstva
originálnym spósobom zmocnil danej témy, zba-
vil ju patetickosti a oproštěním od popisných
detailov nechal prehovorif skutočných aktérov
a hrdinov Povstania; do postáv a ušfachtilých
tváří anonymných partizánov vpísal idey boj a
za slobodu a myšlienku národnej spolupatřič-
nosti. Pribiš zvolil náročné vyjadrenie v plných
objemoch vysokého reliéfu, v ktorom rozvinul
konkrétné motivy z Povstania na podnoži pom-
nika. Horizontálnu kompozíciu vyvažuje verti-
kála pylónu, na ktorom umiestnil alegorickú
ženskú postavu symbolizujúcu víťazstvo (auto-
rom architektonického riešenia je ing. arch. V.
Kramár).
Napriek zaujatiu monumentálnymi úlohami
neopustil Rudolf Pribiš úplné komornú tvorbu.
2. Jozef Kostka: Hlava partizána. Detail z Památníka
SNP v Partizánskom, 1945—1950. Foto A. Červená.
Už roku 1946 sa začal zaoberať medailérstvom
(Plaketa k 1. zjazdu slovenských partizánov
v Bratislavě, Pečať města Bratislavy), a z toho
istého roku je i v chronologickom poradí pred-
posledná zo štúdií k náhrobnému pomníku ro-
diny Cerveňanských III. V nasledujúcom roku
sú to najma komorné reliéfy Povstaňte a Pohřeb
partizána, v ktorých rieši formálně problémy
budúcich monumentálně koncipovaných relié-
fov Pomníka SNP v Prievidzi. Rok 1948 prináša
i v jeho diele novů orientáciu: objavujú sa nové,
pre jeho tvorbu dosial nezvyklé pracovně moti-
vy, opáť modelované vo vysokom reliéfe (Mu-
rovanie, Projektovanie), a do súvislosti s oži-
veným záujmom celého slovenského výtvarného
umenia o folklórně motivy možno dat Hlavu