DOI Artikel:
Srnenská, Dagmar: Sociálne a expresívne tendencie slovenskej grafiky 1911-1944
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51718#0175
63
Sociálně a expresívne tendencie slovenskej
grafiky 1911—1944
DAGMAR SRNENSKÁ
I
Na přelome 19. a 20. storočia prechádzalo Slo-
vensko do novej vývinovej etapy podmienenej
společenskými procesmi, ktoré sa odrazili aj
v kultúrnom dianí. V dósledku národnostného
útlaku pozornost slovenskej inteligencie sa
v tomto období sústredila na zápas o národnú
samostatnost.
Slovensko, ktoré sa postupné dostávalo do
kontaktu s novými politickými ideami, přijímalo
s čoraz váčšou intenzitou impulzy, súvisiace s fi-
lozoficko-názorovou orientáciou ovplyvnenou
rozvojem robotníckeho hnutia v Europe. Táto
skutočnosť podstatné měnila situáciu ako v spo-
ločenských, tak i prírodných védách. Popři pre-
javoch sympatií s progresívnymi myšlienkami
zaznievali aj hlasy jednoznačného odmietnutia
všetkého, čo mohlo změnit duchovnú tvář či so-
ciálnu štruktúru Slovenska. Rozpory medzi no-
vým a starým sa nepohybovali iba na dvoch
krajných pólech úplného súhlasu či negácie. Si-
tuácia bola ovela zložitejšia.
Na Slovensku sa už hlásila o slovo robotnícka
trieda. Nepředstavovala sice ešte široké hnutie,
lebo váčšina národa sa skladala z rolnických
vrstiev, ale už ju nebolo možné ignorovat. Třeba
si uvědomit, že základné názorové konflikty
slovenského kultúrneho života zatial’ prebiehali
medzi národně cítiacimi buržoáznymi a malo-
buržoáznymi vrstvami.
V súvislosti s okruhom otázok, ktoré sa do-
týkali predvojnového obdobia, nadobúdala aj
grafická tvorba odlišný formálny výraz podmie-
nený intenzivnějším vzťahom ku skutočnosti.
Už vtedy sa objavujú začiatky moderného pre-
javu a náznaky niektorých motívov, ktoré sa
stali dominantnými v dvadsiatych a tridsiatych
rokoch. Grafika si začala všímat závažné problé-
my, ktoré měnili realistický obraz městského ži-
vota: sociálně rozpory a rozpoloženie jednotli-
vých vrstiev obyvatelstva, problematiku vysťa-
hovalectva a alkoholizmu. Ideovo-obsahová o-
rientácia mnohých diel sa však pohybovala len
na rozhraní dokumentárnosti. Súvekí umělci so-
ciálnu skutočnosť zaznamenávali, ale bez hlbšej
ideovej motivácie a bližšieho skúmania reálnej
podstaty. Pri porovnaní s dielami súdobých spi-
sovatelův — kritických realistov, ktorí vystupo-
vali ako sudcovia sociálnej nespravedlivosti (Ta-
jovský, Nádaši-Jégé, Podjavorinská, Slančíková-
-Timrava), móžeme konštatovať, že v literatúre
sa národný i sociálny charakter tvorby prejavil
očividnéjšie. Ovela intenzívnejšie sa pociťovala
zviazanosť so životom, zretelnejšie sa v ich tvor-
bě odrážali boje o národné ideály.
Začiatky novodobého grafického prejavu na
Slovensku boli v mnohom poznačené novými
názormi európskeho výtvarného umenia. V ob-
dobí před prvou světovou vojnou a po nej uměl-
ci začali chápat skutočnosť z odlišných filozo-
fických aspektov. Člověk sa im javil, podobné
ako antropológom, v novom svetle, totalita světa
a vztah jedinca k nej sa dostávali do iných ná-
zorových polôh a měnili vžitú představu o har-
monii spoločenstva. Vnútorná jednota člověka
Sociálně a expresívne tendencie slovenskej
grafiky 1911—1944
DAGMAR SRNENSKÁ
I
Na přelome 19. a 20. storočia prechádzalo Slo-
vensko do novej vývinovej etapy podmienenej
společenskými procesmi, ktoré sa odrazili aj
v kultúrnom dianí. V dósledku národnostného
útlaku pozornost slovenskej inteligencie sa
v tomto období sústredila na zápas o národnú
samostatnost.
Slovensko, ktoré sa postupné dostávalo do
kontaktu s novými politickými ideami, přijímalo
s čoraz váčšou intenzitou impulzy, súvisiace s fi-
lozoficko-názorovou orientáciou ovplyvnenou
rozvojem robotníckeho hnutia v Europe. Táto
skutočnosť podstatné měnila situáciu ako v spo-
ločenských, tak i prírodných védách. Popři pre-
javoch sympatií s progresívnymi myšlienkami
zaznievali aj hlasy jednoznačného odmietnutia
všetkého, čo mohlo změnit duchovnú tvář či so-
ciálnu štruktúru Slovenska. Rozpory medzi no-
vým a starým sa nepohybovali iba na dvoch
krajných pólech úplného súhlasu či negácie. Si-
tuácia bola ovela zložitejšia.
Na Slovensku sa už hlásila o slovo robotnícka
trieda. Nepředstavovala sice ešte široké hnutie,
lebo váčšina národa sa skladala z rolnických
vrstiev, ale už ju nebolo možné ignorovat. Třeba
si uvědomit, že základné názorové konflikty
slovenského kultúrneho života zatial’ prebiehali
medzi národně cítiacimi buržoáznymi a malo-
buržoáznymi vrstvami.
V súvislosti s okruhom otázok, ktoré sa do-
týkali predvojnového obdobia, nadobúdala aj
grafická tvorba odlišný formálny výraz podmie-
nený intenzivnějším vzťahom ku skutočnosti.
Už vtedy sa objavujú začiatky moderného pre-
javu a náznaky niektorých motívov, ktoré sa
stali dominantnými v dvadsiatych a tridsiatych
rokoch. Grafika si začala všímat závažné problé-
my, ktoré měnili realistický obraz městského ži-
vota: sociálně rozpory a rozpoloženie jednotli-
vých vrstiev obyvatelstva, problematiku vysťa-
hovalectva a alkoholizmu. Ideovo-obsahová o-
rientácia mnohých diel sa však pohybovala len
na rozhraní dokumentárnosti. Súvekí umělci so-
ciálnu skutočnosť zaznamenávali, ale bez hlbšej
ideovej motivácie a bližšieho skúmania reálnej
podstaty. Pri porovnaní s dielami súdobých spi-
sovatelův — kritických realistov, ktorí vystupo-
vali ako sudcovia sociálnej nespravedlivosti (Ta-
jovský, Nádaši-Jégé, Podjavorinská, Slančíková-
-Timrava), móžeme konštatovať, že v literatúre
sa národný i sociálny charakter tvorby prejavil
očividnéjšie. Ovela intenzívnejšie sa pociťovala
zviazanosť so životom, zretelnejšie sa v ich tvor-
bě odrážali boje o národné ideály.
Začiatky novodobého grafického prejavu na
Slovensku boli v mnohom poznačené novými
názormi európskeho výtvarného umenia. V ob-
dobí před prvou světovou vojnou a po nej uměl-
ci začali chápat skutočnosť z odlišných filozo-
fických aspektov. Člověk sa im javil, podobné
ako antropológom, v novom svetle, totalita světa
a vztah jedinca k nej sa dostávali do iných ná-
zorových polôh a měnili vžitú představu o har-
monii spoločenstva. Vnútorná jednota člověka