Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1984

Page: 74
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1984/0186
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
74


6. Imro Weiner-Král’: Pouličná pěsnička, dřevoryt,
1936—1937. Foto A. Červená.

kách bojuje proti bolestnému vedomiu izolácie.
Ozývá sa v ňom protest proti sociálnej nespra-
vedlivosti. Je to člověk urazený a ponížený, ale
nedá sa, bojuje ďalej o svoj život (V ohni, 1929;
Hladní, 1931; Pouličná scéna, 1932 — všetko
dřevoryty). Symptomy doby Sokol vyjadřuje
ako protiklad člověka a města v podobě tried-
nych rozporov. Zachytává město trasúce sa pod
explozívnou silou nespokojného proletariátu
(Revolúcia, litografia, 1927).
Imrich Weiner—Král’ sa vo svojom cykle
drevorytov z rokov 1936—1937 zameral na úbo-
hé štvrte Bratislavy. Zobrazoval osudy a biedu
1'udí, ktorých střetával na uliciach, pod hradom,
v poloprázdných barakoch, i v prostředí tová-

renskej štvrte. Rozmanitost jeho města s vyhra-
něnými spoločenskými protikladmi je kronikou
bratislavského života poprevratového obdobia.
Vydrica, Spev ulice, Bratislavský dom, V elek-
trické alebo Michalská veza dotvárajú celkový
obraz o existenčnej situácii mnohých, ktorí
v ňom žijú. Vklad Weinera—Krála do tematic-
kého okruhu města spočívá v naratívnom podaní
všedného života 1’udí, v záznamoch o dňoch,
ktorými proletář žil, v rozprávačskom vystih-
nutí niektorých javov kapitalistickej morálky
(Vydrica). Žena sa stává nositel’om všetkých
sprievodných znakov doby a života. Na jej
osudoch umelec najúčinnejšie poukazuje na so-
ciálnu problematiku města (Šéf, Po večeři, Uto-
pená). Grafický cyklus Bratislava je obrazom
městského prostredia podaného nadreálnymi
prvkami so zjavným sklcnom k ironii a grotesk-
nosti. Avšak člověk sa stává v grafikách Weine-
ra—Krála už rovnocenným komplexu města,
teda dochádza tu k vyrovnaniu ideovej polarity
člověk — město.
Grafické listy Eudovíta Fullu z rokov 1937—
1938 a námi sledovaného motivického okruhu
města vylučujú Tudskú postavu. Fulla sa zame-
riava na zobrazenie čistých architektonických
tvarov (Vazovova ulica v Bratislavě, Námestie
v Bardejove, Kostol v Bardejove, všetko farebné
dřevoryty). Asociatívnym spósobom rozvíja
reálne prvky modernej civilizácie, komponované
do pósobivých diagonál, vertikál, i horizontál.
Konštruktívny prvok, ktorý využil na členenie
geometrických ploch, stal sa mu prostriedkom
na zvýraznenie celkovej monumentálnosti. Ful-
lova představivá dynamickosť, tvarový a fareb-
ný pohyb prostredia sa zmiernili, rytmus vý-
razových prostriedkov dostal nový význam
v podobě oslavy civilizácie. Jeho metamorfózy
tak postihujú nové významové a obsahové
štruktúry, ktoré však Fulla dóslednejšie uplat-
nil vo svojej maliarskej tvorbě.
Problematika města sa stala v rokoch 1911—
1938 dominantným motivickým okruhom grafi-
ky, na pozadí ktorého móžeme sledovat vyhrote-
nie sociálnych konfliktov. Až pod jej vplyvom
sa preniesol sociálny motiv do vidieckeho pro-
stredia. V tom zároveň spočívá aj rozdiel medzi
ideovo-obsahovým zameraním v mal’be a gra-
loading ...