Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1984

Page: 77
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1984/0189
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
77

oblast sociálně motivovanej grafickej tvorby.
Podněty z oblasti 1’udovej tradicie či etnických
specifik nemalí vždy sociálně zameranie. Častá
pansociálnosť ludového žánru v nasej umeno-
vednej spisbe23 neraz odráža prirodzený sklon
nasej kultúry heroizovať a idealizovat’ všetko, čo
je ludové a slovenské. Tieto momenty, tradované
poštúrovskou generáciou, dlho pretrvávajú aj
v slovenskej grafickej tvorbě.
S výtvarnou interpretáciou 1’udovej tradicie
sa střetáváme u E. Fullu. V období štyroch rokov,
kedy sa sústreďoval na spoločenský přístup k
realite, dochádza v jeho tvorbě k zaujímavej in-
tegrácii sociálnych a národných prvkov, za bo-
hatého využitia ludového prejavu, prechádzajú-
ceho až k znakovej čistotě kompozície.
Záujem o jednotlivé sociálně vrstvy je u Fullu
motivovaný vnútornými, emotívnymi vzťahmi.
Spája sa najmä s grafickými lištami: Vykopáva-
vanie zemiakov (litografia, 1923), Za prácou (li-
tografia, 1924), Na hubách (dřevoryt, 1924), Zo-
bráci (dvojfarebný devoryt, 1925) a Dievča s ko-
zou (kolorovaný linoleoryt, 1927). Výnimku
z týchto diel tvoria Zobráci, obraz vyjadrujúci
triednu rozpornost’ města.
Priame dotyky s prvou světovou vojnou ov-
plyvnili monotypie Zoltána Palugyaya, ktorým
sa věnoval najmä v rokoch 1930—1933.24 Jeho
existencionálne podmienené sociálně cítenie sa
ozývá v námetoch starých dreveníc, ukrytých
pod končiarmi hór, práce na neúrodnej sloven-
skej zemi {Chalupa pod horou, 1932; Z práce do-
mov, 1932; Chalupy, 1931; Motiv, okolo 1931 —
všetko monotypie), alebo v zobrazení prostoty
vidieckych príbytkov (Sedliacke zátišie, mono-
typia, 1933).
V sérii litografií Dezidera Millyho z roku 1934
zaujíma dóležité miesto volný grafický list s ná-
zvom Náš osud, dnes označovaný ako Rolníci,
či Vyhoštění z pády. Dielo je Millyho výpoveďou
o nevyslovitel’nej biede a neúprosných podmien-
kach na východnom Slovensku, odkiaf odchádzali
1'udia za chlebom do celého světa. Ďalšie listy,
ako Nešťastná, Blúdiaca — imaginárně portréty,
sú symbolmi mnohých žien, v tváři ktorých sa
zračí ubiedenosť a v očiach melancholická zatrp-
knutosf, zmiešaná s materinskou něhou — ly-


8. Dezider Milly: Odpočívajúca, litografia, 1934. Foto
A. Červená.

ricky vystupňovaná v litografiách Něha a Odpo-
čívajúca z roku 1934.
Milly stvárňuje nevfúdnu a bezútešnú krajinu,
v ktorej žijú jednotlivci i skupiny 1’udí, symboli-
zujúce akoby „tiene“ vyhoštěné zo svojich do-
mov. Přístup k javovej skutočnosti uplatněný
v grafikách z roku 1934 Milly neskór využije v
motívoch „pochodov smrti“, v dielach, reagujú-
cich na hrózy druhéj světověj vojny.
VI
So zostřujúcou sa politickou situáciou a na-
rastaním fašistickej hrozby čoraz váčšmi pri-
búdalo 1’udí, ktorí si uvědomovali blížiace sa
nebezpečenstvo novej světověj vojny. Tento
vývin událostí formoval aj životné pocity umel-
cov.
V takomto ovzduší nastupuje do slovenského
výtvarného života nová generačná vrstva. Dra-
matické události ju nútili formovat si životný
postoj. Výsledkom bolo nové umělecké nažera-
nie, syntetizuj úce sociálnu a expresívnu ten-
denciu grafickej tvorby do pokrokového a revo-
lučného expresionizmu, jedného z vývojových
trendov slovenskej grafiky, ktorým v rokoch
loading ...