Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1985)

13

vine. Nejde o výraz významu osobnosti, len
0 pripomienku pozemského bytia. Apoteózu vy-
tvára bohatá architektúra, ktorá je však súčas-
ne i přepychovým rámcom miesta posledného
odpočinku. Veřejný portrét tu už má súkromnú
spomienkovú funkciu, alebo naopak súkromná
citová funkcia zvečnenia blízkej bytosti sa tu
vystavuje před societu. Vzniká typ pamätnika,
spájajúceho komemoratívny účel s glorifikáciou.
Helénska a římska kultúra sa po dlhý čas vy-
víjali paralelné v úzkom spojení a v tesnej blíz-
kosti. Helénska Sicília a južné Taliansko boli
nielen dodávatelom helenistických uměleckých
predmetov, ale aj prameňom helenistického
vplyvu na Rím. Tak sa z helénskych, ale aj do-
mácích etruských základov postupné formuje
i římsky portrét, ktorý bývá označovaný za je-
diné skutočne originálně římské umenie.
Základňou, z ktorej vyrastal římsky portrét
(na rozdiel od gréckeho a helenistického portré-
tu), bol súkromný, nesmierne silný kult pred-
kov. Tento kult vyrástol nepochybné z etruské-
ho pocitu pozemskej existencie ako prvej a mož-
no menej dóležitej fázy života, po ktorej násle-
duje nečasové obdobie života mimozemského.
Etruskovia, podobné ako Egypťania, zobrazovali
svojich mrtvých s úpornou snahou zachytit ich
určujúce črty. Postupovali však záměrně bez
příkras a bez sentimentu. Ich cieïom bolo zveč-
nenie toho, čo skutočne existovalo, a nie ideali-
zácia. Tým podlá svojej viery zabezpečili zo-
mretým posmrtnú existenciu,36 pre ktorú im bu-
dovali trvalé skalné příbytky. S pocitom krát-
kosti pozemskej existencie stavali rozsiahle
etruské mestá mrtvých, v „domoch“ ktorých
>,žijú“ svoj život portréty zomretých osob. Etrus-
ké umenie má teda, rovnako ako funerárne
egyptské podobizně, najmä funkciu zástupnú
a nadčasová.
Z tejto tradicie, ale aj z aristokratického so-
ciálneho štruktúrovania, pre ktoré je hlavnou
devízou právě rod — na rozdiel od demokratic-
kého občinového zriadenia v Grécku — vzniká
v Říme silný kult predkov. Namiesto písomných
genealogií sa tu rodový póvod dokazuje portrét-
nymi galériami predkov, zhromaždenými — čo
je důležité — nie v pohřebných priestoroch, ale


Důležitost posmrtných masiek ako genealogického do-
kladu dokumentuje socha nazývaná Patricij Barberi-
niovcov. Repro O. Silingerová