Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1985

Page: 27
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1985/0031
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
27

funkcia — portrét bol i v tomto období záleži-
tosťou privilegovaných vrstiev — prejavujúca
sa přesným opisom bohatého obleku; nie je však
primárná, často je naopak potlačená. Upřednost-
ňuje sa psychická a fyzická podoba jednotlivca
so všetkými jej zvláštnosťami. Hlavnou snahou
portretistu je zafixovanie intelektuálnych „cnos-
tí“, ktoré vtedy boli predmetom pýchy a obdi-
vu. Světská moc sa nemala hodnotit vyššie ako
napr. vzdelanie. Potlačenie reprezentatívnej
funkcie súvisí zrejme aj s formou závěsného
obrazu, šíriacou sa v ranej renesancii. Závěsný
obraz je v podstatě súkromným predmetom.
Výběr tohto druhu pre portrétnu malbu značí
už od začiatku smerovanie k posilneniu kome-
moratívnej funkcie.
Verejnú funkciu oslavy jednotlivca plnili
v tomto období neraz skór medaily,79 ktoré sice
z formálnej stránky mali k závěsným obrazom
dost’ blízko (použitie profilu na neutrálnom po-
zadí), ale až odlievaním váčšieho počtu památ-
ných medailí význačných osobností nadobudol
prvok reprezentativnosti na význame. Navýše
jednoduché a nepompézne zobrazenie osobnosti
označoval výrazný nápis, kompozičně rovnocen-
ný obrazovej časti medaily, obsahujúci měno,
tituly a spoločenské postavenie.
Najvýraznejšie však reprezentačná a glorifi-
kačná funkcia vystupuje na jazdeckých pomní-
koch, ktorých antickú tradíciu obnovil Do-
natello. Obidva najznámejšie, Gattamelatu a
Colleoniho (ktorý už patří do druhej polovice
15. storočia), sú posmrtné monumentálně por-
tréty. Gattamelata — Erasmo del Námi — zomrel
roku 1443, Donatello dokončil dielo až roku 1447.
Bartolomeo Colleoni zomrel roku 1475, jeho
pomník vytvořil Verocchio medzi rokmi 1481 —
1488. Nie sú to teda zobrazenia modelové. Pred-
sa však v ich realizácii badať úsilie o charakte-
rizáciu, zlúčené však s idealizáciou nadvázujúcou
na antickú tradíciu. Napriek tomuto zmiešanému
charakteru sú obidva pomníky glorifikáciou cel-
kom konkrétného člověka, charakterizovaného
ako jedinečného. Nie panovníka, ale vojaka-
vojvodcu. Hoci kondotiéri viedli len žoldnierske
vojská, aj to za peniaze, predsa právě oni prá-
vom „služby určitej spoločnosti” si získali nárok
nechať sa zvečniť rýdzo oslavným spósobom.


Andrea Verocchio: Bartolomeo Colleoni, osemdesiate
roky 15. stör. Repro O. Šilingerová

Zo sochárskych jazdeckých pomníkov bola asi
odvodená aj forma jazdeckého portrétu realizo-
vaná ako freska, napr. jazdecký portrét polného
maršala Quidoricciho od Simona Martiniho
v Palazzo Publico v Siene. Maliarskou technikou
sa tu dosahuje podobný verejne oslavný účel
ako pri pomníkoch.
Dóležitým a obsahovo trocha výnimočným
portrétnym druhom, ktorý sa okolo polovice 15.
storočia často objavuje, je busta.80 I tu je zá-
kladom římska plastika tohto typu.81 Na rozdiel
od potlačenia všetkých dynamických zložiek
v súvekom maliarskom portréte, smerujúcom
k pokojnému a harmonickému výrazu, objavuje
sa v portrétnych bustách často záujem o vy-
stihnutie momentálneho duševného hnutia a
hlbšiu psychologizáciu emócie. V tomto druhu
portrétnej plastiky však nemožno sledovat ne-
jakú jednotnú líniu, akú badať pri profilovej
loading ...