DOI issue:
Nr. 2
DOI article:Bořutová, Dana; Šoltésová, Danica: K problémom urbanistického interiéru obytných súborov
DOI Page / Citation link: https://doi.org/10.11588/diglit.51717#0095
7
K problémom
urbanistického interiéru
obytných súborov
DANA BOŘUTOVÁ — DANICA ŠOLTÉSOVÁ
Společnost v jednotlivých epochách svojho
historického vývinu si vytvára životné prostre-
die, ktoré odráža charakter výrobných vzťahov
a spósob jej života. Hmotné životné prostredie
sa tak javí ako výsledok 1'udskej snahy prispó-
sobiť životné podmienky svojim potřebám, záuj-
mom a představám.
Súčasťou formovania hmotného životného pro-
stredia je aj tvorba obytných priestorov, ktorá
sa v súčasnosti poníma z htadiska komplexného
přístupu. Obsah tohto pojmu nemožno chápat
len ako abstraktnú ideu, pretože pojem kom-
plexnost představuje nielen prostý súhrn urči-
tých charakteristik a zložiek obytného priestoru,
ale predovšetkým dokonalost ich vzájomných
vzťahov a väzieb vo všetkých rovinách. V praxi
teda nepojde o súčet bytových jednotiek, pre-
vádzok obchodov a služieb, školských a pred-
školských zariadení aditivně zoradených do jed-
ného celku, ale o tvorbu prostredia, v ktorom
každá jednotlivá část obytného súboru sa zú-
častní na účinku a fungovaní celku a je ním
spätne determinovaná.
Tvorba nového priestorového obytného celku
založená na komplexnosti představuje vyššiu
kvalitu vychádzajúcu z dynamických vzájom-
ných vzťahov celej zložitej štruktúry. Určitú
prioritu, vzhïadom na svoju priestorotvornú or-
ganizačnú povahu, si v rámci vzájomných vzťa-
hov danej štruktúry uchovává urbanistický
koncept. Tento koncept účelnou vazbou, distri-
búciou alebo diferenciáciou jednotlivých zložiek
urbanizovaného životného prostredia načrtává
pódorys života v danom priestore, plynulost
a hospodárnost jeho priebehu a miesto člověka
v ňom. V utilitárnej rovině orientuje člověka
v priestore, usměrňuje jeho činnost, poskytuje
mu podmienky pre společenské kontakty.
V myšlienkovo-emocionálnej rovině podmieňuje
jeho psychický stav, jeho väzby k prostrediu
(estetický a citový vztah a s tým súvisiaca iden-
tifikácia s prostředím, pocit domova, spolupat-
řičnosti), reprezentuje a propaguje určité spolo-
čenské ideály, ponúka mu orientáciu v hodno-
tách, v ideách, humanizuje. Takto aplikované
priestorotvorné hladisko urbanistického kon-
ceptu je v úzkom vztahu s aspektem obsahovej
spätosti, kontinuity všetkých prvkov obytného
súboru ako celku.
Hromadná výstavba obytných domov dvad-
siatého storočia znamená nový prvok vo vý-
voji stavebníctva a architektúry v porovnaní
s predchádzajúcimi epochami. Je to jav úzko
spatý so sociálno-ekonomickým vývinom spo-
lečnosti a podmienený nebývalým rozvoj om
industrializácie.
S rozvoj om industrializácie rozvij al sa po-
stupné aj typ městských štvrtí s výhradně, resp.
prevažne obytnou funkciou, ktorý dnes označu-
jeme pojmom sídlisko, obytný súbor či celok.
Novum tohto urbánneho typu představuje tak
kvantitativný, ako aj kvalitatívny aspekt.
Rozvoj priemyslu už v devátnástom storočí
si vynútil sústredenie dovtedy nebývalého množ-
stva pracovných sil a tým podmienil vznik
rozsiahlych obytných štvrtí, ktoré však boli
jednostranné zamerané na obytnú funkciu spra-
vidla bez zohladnenia hygienických a praktic-
kých potrieb. Přínos nových materiálov, techno-
logií, moderných konštrukcií na jednej straně
K problémom
urbanistického interiéru
obytných súborov
DANA BOŘUTOVÁ — DANICA ŠOLTÉSOVÁ
Společnost v jednotlivých epochách svojho
historického vývinu si vytvára životné prostre-
die, ktoré odráža charakter výrobných vzťahov
a spósob jej života. Hmotné životné prostredie
sa tak javí ako výsledok 1'udskej snahy prispó-
sobiť životné podmienky svojim potřebám, záuj-
mom a představám.
Súčasťou formovania hmotného životného pro-
stredia je aj tvorba obytných priestorov, ktorá
sa v súčasnosti poníma z htadiska komplexného
přístupu. Obsah tohto pojmu nemožno chápat
len ako abstraktnú ideu, pretože pojem kom-
plexnost představuje nielen prostý súhrn urči-
tých charakteristik a zložiek obytného priestoru,
ale predovšetkým dokonalost ich vzájomných
vzťahov a väzieb vo všetkých rovinách. V praxi
teda nepojde o súčet bytových jednotiek, pre-
vádzok obchodov a služieb, školských a pred-
školských zariadení aditivně zoradených do jed-
ného celku, ale o tvorbu prostredia, v ktorom
každá jednotlivá část obytného súboru sa zú-
častní na účinku a fungovaní celku a je ním
spätne determinovaná.
Tvorba nového priestorového obytného celku
založená na komplexnosti představuje vyššiu
kvalitu vychádzajúcu z dynamických vzájom-
ných vzťahov celej zložitej štruktúry. Určitú
prioritu, vzhïadom na svoju priestorotvornú or-
ganizačnú povahu, si v rámci vzájomných vzťa-
hov danej štruktúry uchovává urbanistický
koncept. Tento koncept účelnou vazbou, distri-
búciou alebo diferenciáciou jednotlivých zložiek
urbanizovaného životného prostredia načrtává
pódorys života v danom priestore, plynulost
a hospodárnost jeho priebehu a miesto člověka
v ňom. V utilitárnej rovině orientuje člověka
v priestore, usměrňuje jeho činnost, poskytuje
mu podmienky pre společenské kontakty.
V myšlienkovo-emocionálnej rovině podmieňuje
jeho psychický stav, jeho väzby k prostrediu
(estetický a citový vztah a s tým súvisiaca iden-
tifikácia s prostředím, pocit domova, spolupat-
řičnosti), reprezentuje a propaguje určité spolo-
čenské ideály, ponúka mu orientáciu v hodno-
tách, v ideách, humanizuje. Takto aplikované
priestorotvorné hladisko urbanistického kon-
ceptu je v úzkom vztahu s aspektem obsahovej
spätosti, kontinuity všetkých prvkov obytného
súboru ako celku.
Hromadná výstavba obytných domov dvad-
siatého storočia znamená nový prvok vo vý-
voji stavebníctva a architektúry v porovnaní
s predchádzajúcimi epochami. Je to jav úzko
spatý so sociálno-ekonomickým vývinom spo-
lečnosti a podmienený nebývalým rozvoj om
industrializácie.
S rozvoj om industrializácie rozvij al sa po-
stupné aj typ městských štvrtí s výhradně, resp.
prevažne obytnou funkciou, ktorý dnes označu-
jeme pojmom sídlisko, obytný súbor či celok.
Novum tohto urbánneho typu představuje tak
kvantitativný, ako aj kvalitatívny aspekt.
Rozvoj priemyslu už v devátnástom storočí
si vynútil sústredenie dovtedy nebývalého množ-
stva pracovných sil a tým podmienil vznik
rozsiahlych obytných štvrtí, ktoré však boli
jednostranné zamerané na obytnú funkciu spra-
vidla bez zohladnenia hygienických a praktic-
kých potrieb. Přínos nových materiálov, techno-
logií, moderných konštrukcií na jednej straně