Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1985)

33
Sovietska porevolučná architektura
a Slovensko
FEDOR KRESÁK

Sovietska architektúra dvadsiatych rokov pú-
tala pozornost vo svete aj napriek vtedajšiemu
všeobecnému nedostatku objektívnych infor-
mácií o živote v ZSSR. Sotva v niektorom inom
státe vyvolala taký záujem ako v predmníchov-
skom Československu.1 Jej ohlasy v českých
krajinách už v hrubých črtách poznáme,2 no
menej vieme o nich na Slovensku.3 V nasej
štúdii si chceme všimnúť, ako na ňu reagovala
slovenská tlač a ako sa myšlienky, ktoré priná-
šala, odrazili v slovenskej architektonickej tvor-
bě.
Slovensko do roku 1918 bývalo súčasťou «cen-
tralizovaného Uhorska, v ktorom ešte dožíval
ekonomický i politický feudalizmus s tvrdým
národnostným útlakom ako sprievodným zna-
kom. Škol so slovenským vyučovacím jazykom
takmer nebolo a teda takmer nebolo ani sloven-
skej inteligencie. Pri vzniku republiky bolo na
Slovensku iba niekol’ko architektův — Slovákov
a zopár slovenský vychádzajúcich novin.
Aj architektúra slovenských miest mala do
prvej světověj vojny v jadre provincionálny
charakter. V malých pomeroch sa uplatňovali
neraz budapeštianski, připadne viedenskí archi-
tekti, pochopitelné, najmä druhořadí. Moderné
směry k nám prichádzali zváčša až po roku 1918
predovšetkým prostredníctvom českých archi-
tektův. Takisto s modernou sovietskou architek-
túrou sa Slováci zoznamovali prevažne českým
prostredníctvom.
Povojnová sociálna vlna neobišla ani Sloven-
sko. Aj u nás badat snahu po riešení velmi na-
liehavého bytového problému lačnou hromad-

nou výstavbou. Neskorší národný umelec Du-
šan Jurkovič vypracoval už roku 1920 návrhy
typizovaných robotníckych domčekov/' Boli to
ešte individuálně domčeiky bez snahy o kolek-
tivně bývanie. Sovietskemu typu viacpodlažné-
ho městského kolektívneho domu sa skór při-
bližovala budova bratislavskej Ymky z roku
1921 od Alojza Balána so spoločnými jedálňami,
klubovňami, telocvičňou a kinom. Bola však len
slobodárňou, teda dočasným ubytováním, a opie-
rala sa o americké vzory, čo badat už z fasády
pripomínajúcej architektům Nového Anglicka.
Odborného architektonického časopisu až do
vzniku Slovenského stavitefa roku 1931 na Slo-
vensku nebolo. Prvým slovenským časopisom,
ktorý záměrně věnoval pozornost sovietskemu
výtvarnému umeniu, bol Dav. Vznikni roku
1924 a viedol ho kolektiv, ktorého ústřednou
osobnosťou bol dr. Vladimír Clementis.5 Dav
bol od začiatku časopis s vyhraněným politic-
kým zameraním, umělecké problémy v ňom
ustupovali do pozadia. Napriek tomu už v jeho
2. čísle Daňo Okáli(S dospieva k závěru, že do-
bovým štýlom je konštruktivizmus, spojený
s revolučnou ideológiou. Z článku o světověj
krize umenia od Vojtěcha Tilkovského v tomže
čísle' badat, že už poznal Tatlinov projekt pom-
níka III. internacionály rovnako ako Okáli.8
Obidvaja však voči němu majú výhrady.
S modernou sovietskou architektúrou sloven-
skú veřejnost po prvý raz bližšie zoznamuje až
časopis Slovenské dielo roku 1929.9 Nepodpí-
saný autor, zrejme arch. Josef Vydra, sa opie-
ra o článok A. I. Nekrasova v Slawische Rund-