Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1985

Page: 34
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1985/0122
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
34

schau. Üvodom konstatuje, že nová architektú-
ra sa v ZSSR stala výrazom novej éry. Cha-
rakterizuje ju, zdórazňuje jej podriadenie sa
účelu, dynamizmus smerujúci do šírého prie-
storu, ako aj grandiózně rozměry. Spomína prá-
ce D. Fridmana, B. Velikovského, P. Golosova,
M. Šmurova, L. Šarmana, M. Ginzburga a V.
Vesnina. Po prvý raz zoznamuje čitatefov s čin-
nosťou sovietskych tvořivých skupin (MAO,
OSA, ASNOVA), nezaujímá však stanovisko
v prospěch niektorej z nich. Zdórazňuje podpo-
ru, ktorej sa moderná architektúra teší zo stra-
ny sovietskej vlády „berúc nový sloh a požia-
davky za svoje“ a optimisticky konstatuje, že
kríza v pochopení nového štýlu je v ZSSR už
překonaná.
Roku 1931 vznikol časopis Nová Bratislava,
zamýšlaný ako mesačník. Po štyroch nepravi-
delné vydaných číslach10 zase zanikol. Mal vy-
sokú úroveň a výrazné sociálno-kritické zame-
ranie. Jeho redakciu tvořili Antonín Hořejš, Da-
ňo Okáli, ako aj architekti Zdeněk Rossmann
a Bedřich Weinwurm; medzi spolupracovníkmi
nachádzame mená ako Hannes Meyer, Karel
Teige, Laco Novomeský, Mikuláš Galanda a Jo-
sef Rybák. Už jeho 1. číslo, věnované najmä
tragédii vyhořeného Važca, prináša štúdiu M.
Ginzburga Problémy typizácie bývania v So-
vietskom Rusku.11 Ginzburg sa v nej zameriava
na konkrétné otázky racionalizácie sovietskej
bytovej výstavby. Závěry jeho štúdie sa dali
najmä v době hospodárskej krízy dobré apliko-
vat aj v našich pomeroch. V 2. čísle sa Zd.
Rossmann zamýšla nad kolektivizáciou býva-
nia12 a všímá si jej riešenie v ZSSR. 3. číslo zo-
znamuje čitatela s Učebným kombinátem Gor-
kovského (Nižnenovgorodského) autozávodu od
G. a M. Barchima,13 s Miljutinovou knihou
Socgoroď1'1 (odtláča z nej aj kapitolu Principy
stavby misst, zaoberajúcu sa územným pláno-
váním) a recenzuje dvojčíslo českého časopisu
Stavitel,15 věnované Miljutinovej knihe, ktorá
vtedy vyvolala u nás značný ohlas.
Miljutinovo dielo komentoval aj arch. Rezsó
Szalatnai v pokrokovom menšinovom umelec-
kom časopise Forum.16 Vydávali ho v rokoch
1931—1938 architekti O. Szönyi a E. Steiner

prevažne v nemeckej a maďarskej řeči. Tento
na vysokej úrovni stojací časopis referoval aj
o výstave sovietskej architektúry v pražskom
Mánesi,17 o súbehu na Palác sovietov,18 o pro-
jekte nového Mejerchol’dovho divadla,19 o mos-
kovskej činnosti Bruna Tauta,20 o plánovanom,
no už neuskutočnenom kongrese CIAM (Me-
dzinárodného združenia architektov) v Moskvě21
a nakoniec aj o kritike moderných smerov
v ZSSR na začiatku tridsiatych rokov.22
Dav sa v tridsiatych rokoch teoretickými
otázkami umenia už málo zaoberal. Umělecké
problémy pod tlakom doby ustúpili do pozadia.
Vlado Clementis píše reportáže z cesty po ZSSR.
Vidí popredné stavby prvej páťročnice, súvi-
siace s dějinami modernej sovietskej architek-
túry — výstavbu Moskvy, Charkova, Dnep-
rostroja.23 Všímá si ich viac po techniokej a
ekonomickej stránke, estetiekú vynechává. No
neraz sa v tých časoch na stránkách Davu zja-
vuje fotografia niektorej zo sovietskych avant-
gardných stavieb ako ilustrácia.
Pozornost si zasluhujú dva články Davu
z rokov 1931 a 1932. V prvom z nich sa Peter
Denk zaoberá zásadami budovania nových
miest v ZSSR:24 rešpektovaním prírodných pod-
mienok, racionalizáciou a mechanizáciou sta-
vebného procesu, štandardizáciou stavebných
typov, prispôsobenim sa architektúry novému
kolektívnemu spósobu života s odlahčením že-
ny od domácích práč, urbanistickým riešením
města i estetickým pósobením stavieb a staveb-
ných komplexov. Marxisticky konštatuje, že
umenie, samo sociálně podmienené, súčasne pó-
sobí na ducha širokých más. Úlohou architek-
túry je uměleckým organizováním priestoru
ovplyvniť spósob života, prebúdzať estetické
cítenie a tvořivost más, psychickým pósobením
přemáhat fyzickú únavu. „Hlavně tento ciel’ sle-
duje snaha o vytvorenie architektonického slo-
hu, ktorý by zodpovedal velkorysým tvorčím
úmyslom našej doby“, končí autor. Clánok do-
píňa reprodukcia vyslovené konstruktivistické-
ho projektu „domu budúceho socialistického
města“ od Bartša a Vladimírova, schváleného
Stavebným výborom RSFSR.
Druhým článkom je rozhovor s architektom
loading ...