DOI Heft:
Nr. 2
DOI Artikel:Šlachta, Štefan; Šlapeta, Vladimír: Zlínska architektúra ako súčastʹ československej architektonickej avantgardy
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51717#0141
53
Vladimír Kar fík: Spoločenský dom, Gottwaldov — Ot-
rokovice, 1935. Z archívu V. Karfíka
ným spósobom bývania presadzovaným firmou
(rodinné domy v záhradnom meste) a typom
výškových obytných domov sa tento Le Corbu-
sierov návrh nikdy nestal predmetom vážných
úvah.
Na Slovensku boli najváčšími realizovanými
zámermi filiálně závody s obytnými kolóniami
v Baťovanoch (dnešné Partizánske) a v Bati-
zovciach (dnešný Svit). Na Moravě to boli sídla
v Třebíči, v Cechách Sezimovo Ústí a Zruč nad
Sázavou. Celky navrhované v priebehu druhej
světověj vojny v Polabí a hornom Pomoraví
— Červenka sa nerealizovali.
K architektonicky najdóležitejším budovám
v týchto továrenských sídliskách patřil obvykle
objekt společenského domu. Z mnohých reali-
zácií třeba uviesť okrem už spomenutého Spole-
čenského domu v Gottwaldove aspoň Spoločen-
ský dom v Otrokoviciach na Bahňáku. Realizá-
cia je výsledkom „vnútroústavnej súťaže“ me-
dzi Gahurom, Karfíkom a Vítkom. Vybratý
Karfíkov variant mal hlavnú přednost vo svo-
jom pódoryse tvaru ypsilonu, kde otvorená ná-
ruč vita prichádzajúceho návštěvníka. Jedno-
duchá čistá biela architektúra so zvýrazněnou
horizontálou sa vymyká z obvyklého rámca fa-
rebnosti zlínskej architektúry.
Napriek tomu, že váčšina firemných stavieb
vznikla na rysovacích stoloch projektovej kan-
celárie v Zlíne, v niektorých prípadoch neváhalo
vedenie použit služby externých architektův,
Vladimír Karfík: Spoločenský dom, Gottwaldov —
Otrokovice, detail schodišta, 1935. Foto Sudek
predovšetkým tam, kde nebolo možné inakšie
přesadit firemné záujmy.
Prvým z externých architektov, ako sme už
spomenuli, bol Jan Kotěra, ktorý upravil pro-
jekt Baťovej vily a navrhol robotnícku kolóniu
v rokoch 1916—1918. Neskoršie používala firma
služby externistův na presadenie svojich záuj-
mov alebo na overenie niektorých problémov.
Po Kotěrovej smrti spolupracoval ako stály
poradca pre architektúru jeho nástupea Josef
Gočár. Gočárov úsudok bol vždy istý a nepred-
pojatý. Z jeho konzultačnej činnosti sa zacho-
valo niekolko návrhov, napr. návrh Velkého
kina z roku 1927 so stupňovitým zastřešením,
návrh hlavnej zlínskej stanice z roku 1942 a
predovšetkým návrh ideálneho priemyslového
Vladimír Kar fík: Spoločenský dom, Gottwaldov — Ot-
rokovice, 1935. Z archívu V. Karfíka
ným spósobom bývania presadzovaným firmou
(rodinné domy v záhradnom meste) a typom
výškových obytných domov sa tento Le Corbu-
sierov návrh nikdy nestal predmetom vážných
úvah.
Na Slovensku boli najváčšími realizovanými
zámermi filiálně závody s obytnými kolóniami
v Baťovanoch (dnešné Partizánske) a v Bati-
zovciach (dnešný Svit). Na Moravě to boli sídla
v Třebíči, v Cechách Sezimovo Ústí a Zruč nad
Sázavou. Celky navrhované v priebehu druhej
světověj vojny v Polabí a hornom Pomoraví
— Červenka sa nerealizovali.
K architektonicky najdóležitejším budovám
v týchto továrenských sídliskách patřil obvykle
objekt společenského domu. Z mnohých reali-
zácií třeba uviesť okrem už spomenutého Spole-
čenského domu v Gottwaldove aspoň Spoločen-
ský dom v Otrokoviciach na Bahňáku. Realizá-
cia je výsledkom „vnútroústavnej súťaže“ me-
dzi Gahurom, Karfíkom a Vítkom. Vybratý
Karfíkov variant mal hlavnú přednost vo svo-
jom pódoryse tvaru ypsilonu, kde otvorená ná-
ruč vita prichádzajúceho návštěvníka. Jedno-
duchá čistá biela architektúra so zvýrazněnou
horizontálou sa vymyká z obvyklého rámca fa-
rebnosti zlínskej architektúry.
Napriek tomu, že váčšina firemných stavieb
vznikla na rysovacích stoloch projektovej kan-
celárie v Zlíne, v niektorých prípadoch neváhalo
vedenie použit služby externých architektův,
Vladimír Karfík: Spoločenský dom, Gottwaldov —
Otrokovice, detail schodišta, 1935. Foto Sudek
predovšetkým tam, kde nebolo možné inakšie
přesadit firemné záujmy.
Prvým z externých architektov, ako sme už
spomenuli, bol Jan Kotěra, ktorý upravil pro-
jekt Baťovej vily a navrhol robotnícku kolóniu
v rokoch 1916—1918. Neskoršie používala firma
služby externistův na presadenie svojich záuj-
mov alebo na overenie niektorých problémov.
Po Kotěrovej smrti spolupracoval ako stály
poradca pre architektúru jeho nástupea Josef
Gočár. Gočárov úsudok bol vždy istý a nepred-
pojatý. Z jeho konzultačnej činnosti sa zacho-
valo niekolko návrhov, napr. návrh Velkého
kina z roku 1927 so stupňovitým zastřešením,
návrh hlavnej zlínskej stanice z roku 1942 a
predovšetkým návrh ideálneho priemyslového