DOI Heft:
Nr. 2
DOI Artikel:Račekova, Jarmila: Sklo v monumentálno-dekoratívnej tvorbe na Slovensku v rokoch 1948-1973
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51717#0166
78
rov, je priestorovou priečkou z páleného a li-
sovaného skla so zataveným tenkým drôtom.
Drôt, ohýbaný a za žerava vtavený do iSklo-
viny (za neobyčajne obťažnej podmienky vy-
rovnania obidvoch trnateriálov), stal sa tu no-
sitelem kresby, ktorá však respektuje svojou
jednoduchosťou a geometrickou znakovosťou
nároky technologie. Obmedzuje sa na sym-
boly pohybu — křivky, priamky a šípky,
pripomínajúce stopy a směrovky vzdušných
dráh lietadiel alebo orientačně záznamy letcov.
Hejlekovo riešenie sklenej steny, umiestnenej
pri vchode do reštaurácie pre zahraničných ces-
tujúcich, vyniká vyhraněně sklářským cítěním.
Sklo stvárňuje len natol’ko, aby pri pohl’ade
návštěvníka vynikla jeho reliéfna plastickosť,
ktorá je nositelbm optickej kvality. Povrch skla
je tu formovaný za žerava vtlačením objemov,
ktorým autor dosahuje výraznú plastickosť a
svetelnosť. Výtvarné pósobivo pracuje najma
s rytmom pravidelných a nepravidelných prv-
kov.
Uvedené práce z dekorativně zušlechťované-
ho plochého skla vychádzajú zo snahy o uplat-
něme skla v architektúre. Sklo nemá byť len
pasivným nositefom grafickej či maliarskej vý-
povede, ale východiskovým a inšpiratívnym či-
nitelom.
3. V sedemdesiatych rokoch vzniklo na Slo-
vensku viacero inšpiratívnych riešení, ktorých
spoločným menovatefom je využitie technické-
ho skleného standardu v monumentálno-deko-
ratívnej tvorbě. Práce tohto typu využívali
odolnost, cenovú dostupnost a napokon i dobrú
výrobnú základňu technického skla na Sloven-
sku (predovšetkým Slovenské závody technic-
kého skla v Bratislave-Dúbravke) — vlastnosti,
ktorými technické sklo ako štrukturálny ele-
ment výtvarného diela dokáže úspěšně konku-
rovat nákladným a technologicky náročným rie-
šeniam zo skla tradičného typu. Najmä sklené
rúry sa v súčasnej tvorbě výtvarné uplatnili,
či už v samostatných priestorových objektoch
alebo ako opticky aktívna a rytmizujúca súčasť
váčšieho výtvarného komplexu.20
Sklené rúry v plošnom i priestorovom zora-
dení stali sa základom riešenia vnútornej ar-
chitektúry československých velvyslanectiev
v Moskvě a v Říme, ktorých autorom je Jozef
Vachálek (realizácie sú z roku 1972). Okrem
jednoduchého zoradenia prvkov do plochy, kto-
rá tvoří súčasť steny, predsadil autor sklené
elementy před zrkadlové pozadie (zadná stená
baru československého velvyslanectva v Mos-
kvě), čím dosiahol optické prehíbenie priestoru
pozadia a zmnoženie skleného efektu. Využil
tiež sklené rúry ako súčasť priestorovej kom-
pozície osvetlovadla, kde v zámernom zoskupení
sledoval prieskum optických účinkov skla v spo-
jení so světelným zdrojom. V podmienkach den-
ného světla uplatnil osvetfovadlo ako objekt,
samostatné sa uplatňujúci a dynamizujúci svo-
jimi světelnými reflexmi priestor.
Úspěšnou prezentáciou možností využitia
technického skla v monumentálno-dekoratívnej
kompozícii je výtvarná výzdoba podnikového
riaditefstva Slovenských závodov technického
skla v Bratislavě a výtvarné doriešenie budovy
riaditefstva Váhostavu v Žiline od Alexandra
Mlynarčíka z roku 1973.
Autorovi išlo v obidvoch prípadoch o vyjád-
řeme podstaty pracovnej náplně podniku vý-
tvarnou rečou. Vo vestibule podnikového ria-
ditelstva SZTS sa pokúsil cez symboliku zá-
měrného usporiadania hotových výrobkov
(sklených rúr) vystihnúť výtvarnou formou 'vý-
robny proces technického skla. V kompozícii
uplatňuje sklené rúry v róznom dekoratívnom
usporiadaní (plošnom i priestorovom). V ploš-
nej kompozícii nechává dominovat najmä žia-
rivú svetelnosť materiálu, znásobenú zrkadlo-
vým odrazom. V priestorovom riešení (so vstá-
vaným osvětlením) zdůrazňuje usporiadaním
rúr do kvapfovitých útvarov druhů typickú
vlastnost’ skla — kvapalnosť žeravej hmoty.
Ideálnu súhru obsahového záměru a výtvar-
nej řeči skla dosiahol A. Mlynarčík v druhom
diele, výzdobě vestibulu riaditefstva Váhostavu
v Žiline z roku 1973. Tabulové ploché sklo vo
zvlnenom obrysovom řeze má v podobě vodných
vln symbolizovať náplň podniku. Dielo sa svo-
jou výraznou svetelnosťou a dynamikou doká-
zalo (pri využití relativné jednoduchého pracov-
ného postupu) uplatniť ako výrazná výtvarná
dominanta priestoru.
Prínosnosť uvedených riešení dokazuje, že
rov, je priestorovou priečkou z páleného a li-
sovaného skla so zataveným tenkým drôtom.
Drôt, ohýbaný a za žerava vtavený do iSklo-
viny (za neobyčajne obťažnej podmienky vy-
rovnania obidvoch trnateriálov), stal sa tu no-
sitelem kresby, ktorá však respektuje svojou
jednoduchosťou a geometrickou znakovosťou
nároky technologie. Obmedzuje sa na sym-
boly pohybu — křivky, priamky a šípky,
pripomínajúce stopy a směrovky vzdušných
dráh lietadiel alebo orientačně záznamy letcov.
Hejlekovo riešenie sklenej steny, umiestnenej
pri vchode do reštaurácie pre zahraničných ces-
tujúcich, vyniká vyhraněně sklářským cítěním.
Sklo stvárňuje len natol’ko, aby pri pohl’ade
návštěvníka vynikla jeho reliéfna plastickosť,
ktorá je nositelbm optickej kvality. Povrch skla
je tu formovaný za žerava vtlačením objemov,
ktorým autor dosahuje výraznú plastickosť a
svetelnosť. Výtvarné pósobivo pracuje najma
s rytmom pravidelných a nepravidelných prv-
kov.
Uvedené práce z dekorativně zušlechťované-
ho plochého skla vychádzajú zo snahy o uplat-
něme skla v architektúre. Sklo nemá byť len
pasivným nositefom grafickej či maliarskej vý-
povede, ale východiskovým a inšpiratívnym či-
nitelom.
3. V sedemdesiatych rokoch vzniklo na Slo-
vensku viacero inšpiratívnych riešení, ktorých
spoločným menovatefom je využitie technické-
ho skleného standardu v monumentálno-deko-
ratívnej tvorbě. Práce tohto typu využívali
odolnost, cenovú dostupnost a napokon i dobrú
výrobnú základňu technického skla na Sloven-
sku (predovšetkým Slovenské závody technic-
kého skla v Bratislave-Dúbravke) — vlastnosti,
ktorými technické sklo ako štrukturálny ele-
ment výtvarného diela dokáže úspěšně konku-
rovat nákladným a technologicky náročným rie-
šeniam zo skla tradičného typu. Najmä sklené
rúry sa v súčasnej tvorbě výtvarné uplatnili,
či už v samostatných priestorových objektoch
alebo ako opticky aktívna a rytmizujúca súčasť
váčšieho výtvarného komplexu.20
Sklené rúry v plošnom i priestorovom zora-
dení stali sa základom riešenia vnútornej ar-
chitektúry československých velvyslanectiev
v Moskvě a v Říme, ktorých autorom je Jozef
Vachálek (realizácie sú z roku 1972). Okrem
jednoduchého zoradenia prvkov do plochy, kto-
rá tvoří súčasť steny, predsadil autor sklené
elementy před zrkadlové pozadie (zadná stená
baru československého velvyslanectva v Mos-
kvě), čím dosiahol optické prehíbenie priestoru
pozadia a zmnoženie skleného efektu. Využil
tiež sklené rúry ako súčasť priestorovej kom-
pozície osvetlovadla, kde v zámernom zoskupení
sledoval prieskum optických účinkov skla v spo-
jení so světelným zdrojom. V podmienkach den-
ného světla uplatnil osvetfovadlo ako objekt,
samostatné sa uplatňujúci a dynamizujúci svo-
jimi světelnými reflexmi priestor.
Úspěšnou prezentáciou možností využitia
technického skla v monumentálno-dekoratívnej
kompozícii je výtvarná výzdoba podnikového
riaditefstva Slovenských závodov technického
skla v Bratislavě a výtvarné doriešenie budovy
riaditefstva Váhostavu v Žiline od Alexandra
Mlynarčíka z roku 1973.
Autorovi išlo v obidvoch prípadoch o vyjád-
řeme podstaty pracovnej náplně podniku vý-
tvarnou rečou. Vo vestibule podnikového ria-
ditelstva SZTS sa pokúsil cez symboliku zá-
měrného usporiadania hotových výrobkov
(sklených rúr) vystihnúť výtvarnou formou 'vý-
robny proces technického skla. V kompozícii
uplatňuje sklené rúry v róznom dekoratívnom
usporiadaní (plošnom i priestorovom). V ploš-
nej kompozícii nechává dominovat najmä žia-
rivú svetelnosť materiálu, znásobenú zrkadlo-
vým odrazom. V priestorovom riešení (so vstá-
vaným osvětlením) zdůrazňuje usporiadaním
rúr do kvapfovitých útvarov druhů typickú
vlastnost’ skla — kvapalnosť žeravej hmoty.
Ideálnu súhru obsahového záměru a výtvar-
nej řeči skla dosiahol A. Mlynarčík v druhom
diele, výzdobě vestibulu riaditefstva Váhostavu
v Žiline z roku 1973. Tabulové ploché sklo vo
zvlnenom obrysovom řeze má v podobě vodných
vln symbolizovať náplň podniku. Dielo sa svo-
jou výraznou svetelnosťou a dynamikou doká-
zalo (pri využití relativné jednoduchého pracov-
ného postupu) uplatniť ako výrazná výtvarná
dominanta priestoru.
Prínosnosť uvedených riešení dokazuje, že