DOI article:
Abelovský, Ján: Mladé slovenské maliarstvo sedemdesiatych rokov: (bezkonfliktová generácia?)
DOI Page / Citation link:https://doi.org/10.11588/diglit.31180#0042
38
Veronika. Rónaiová; Tnžba, 1980, oíej. Foío P. Meínš
tivity (Š. Bobota), alebo naopak, symbolickým
obzvláštňovaním ikonickej všednosti (J. Bubák,
J. Berger).
Kořene tohto ,,antropocentrického" názoru
vyrastajú predovšetkým z výtvarných začiatkov
časti poslucháčov ateliéru monumentálneho ma-
liarstva, ale aj iných oddělení, ktorí niekoïko ro-
kov před odchodom prof. Matějku (1972) načas
udomácnili manieru novofiguratívnej malby ty-
pu Francisa Bacona, zrejme ako výraz hladania
přijatelného východiska z Matejkovej kubistic-
ko-expresívnej štylizácie, ktorú vyznávali ešte
jeho poslední žiaci. U niektorých sa táto orien-
tácia rozvíja v medziach latentne ironizujúcej
figurácie a persiflážnej tvarovej štylizácie (Sta-
nislav Balko, Ladislav Carný, Dušan Polako-
vič)ýO u dalších představuje už len menej vý-
znamná kapitolu. Z tohto názorového podhubia
vyrástli predovšetkým dve osobnosti: Daniel Fi-
scher, rozvijajúci principy citácie a intervencie
ako prostriedku pre komunikáciu univerzálnosti
ludskej skúsenosti zo světa v diachronickej ro-
vině (paralelnosť štýlov a technik róznych vý-
vinových epoch maliarstva) i synchronicky
(vztah umeleckej i mimoumeleckej percepcie
světa), a V. Hulík, skúmajúci vo svojej neskor-
šej tvorbě možnosti viacnásobnej reinterpre-
tácie toho istého motivu technologicky (od kolá-
že cez ofset až po kresbu — malbu) i obsahovo,
na základe paralelnosti a komparácie viacerých
námětových etalónovJi Každopádně sa tu vy-
jadřuje nostalgia po „póvodnej" bezkonfliktovej
symbióze člověka a jeho prostredia; je to hla-
danie uspokojivej odpovede na otázku miesta
člověka v ,,druhéj" prírode, ktorá sa mu do
istej miery odcudzuje.
Civilistický trend a skupina ortodoxných kra-
jinárov boli autorsky najsilnejšou zložkou
mladého maliarstva. Snaha o nekonfliktnost,
ktorá je konštantnou súčasfou výrazovo dife-
rencovaných autorských koncepcií, sa stává
v poslednej významnejšej skupině tejto ideovo-
-výtvarnej orientácie celkom otvorene přizna-
ným programom, konečným cielom umeleckej
transpozície reality. Lenka Boťanská, Lýdia
Boríková, Magda Dúbravková, Marta Chabado-
vá, Eva Kyselicová, Eugénia Lehotská, Katarina
Orlíková, Jana Melišková, Emília Urbanová, Da-
niela Zacharová, Lýdia Štolcová a mnohí další
preferuj ú také náměty a výtvarné spracova-
nie, ktoré nám předkládá svět uchopitelný,
dověrně známy a konvencionálny. Sentimentál-
na empíria vztahu ku skutočnosti je základom
uměleckého názoru tých maliarov, ktorí mo-
deluj ú svět v mene akéhosi hedonizmu, vztahu
k životu a umeniu. Ich tvorba sa logicky sú-
streďuje najma na témy komorné a privátné
(portrét a autoportrét, dětský svět, rodinný
život a pod.). Využívajú přitom poměrně často
aj výdobytky súčasných realistických ten-
dencií, nadlahčované dekorativizmom kresbo ve j
linky a prejasnenou maliarskou paletou. Snaha
o zovšeobecnenie ,,súkromných" pocitov zo
světa mává aj vyššie významové ambície: je
prostriedkom pre komunikáciu sentimentálnej
životnej filozofie.
Akúsi protiváhu civilistickej orientácie tvoří
ďalšia ideovo-tematická skupina mladéj malby
určovaná polaritou medzi vystupňovaným šty-
lizačným cítěním a snahou o vyjadrenie formou
symbolu literárnej povahy. Azda najvýraznejšie
tu přistupuje moment konvenčnosti vztahu
k základným historickým predpokladom súčas-
ného spoločenského vývinu, resp. jeho ideolo-
gickým aspektom. Varianty spoločensky angažo-
vaných tém týchto maliarov sú svojím spóso-
bom příznačné pre sposob přístupu k historic-
kému námětu v rámci mladej malby ako celku.
Historické fakty sa pre nich stávajú len mate-
Veronika. Rónaiová; Tnžba, 1980, oíej. Foío P. Meínš
tivity (Š. Bobota), alebo naopak, symbolickým
obzvláštňovaním ikonickej všednosti (J. Bubák,
J. Berger).
Kořene tohto ,,antropocentrického" názoru
vyrastajú predovšetkým z výtvarných začiatkov
časti poslucháčov ateliéru monumentálneho ma-
liarstva, ale aj iných oddělení, ktorí niekoïko ro-
kov před odchodom prof. Matějku (1972) načas
udomácnili manieru novofiguratívnej malby ty-
pu Francisa Bacona, zrejme ako výraz hladania
přijatelného východiska z Matejkovej kubistic-
ko-expresívnej štylizácie, ktorú vyznávali ešte
jeho poslední žiaci. U niektorých sa táto orien-
tácia rozvíja v medziach latentne ironizujúcej
figurácie a persiflážnej tvarovej štylizácie (Sta-
nislav Balko, Ladislav Carný, Dušan Polako-
vič)ýO u dalších představuje už len menej vý-
znamná kapitolu. Z tohto názorového podhubia
vyrástli predovšetkým dve osobnosti: Daniel Fi-
scher, rozvijajúci principy citácie a intervencie
ako prostriedku pre komunikáciu univerzálnosti
ludskej skúsenosti zo světa v diachronickej ro-
vině (paralelnosť štýlov a technik róznych vý-
vinových epoch maliarstva) i synchronicky
(vztah umeleckej i mimoumeleckej percepcie
světa), a V. Hulík, skúmajúci vo svojej neskor-
šej tvorbě možnosti viacnásobnej reinterpre-
tácie toho istého motivu technologicky (od kolá-
že cez ofset až po kresbu — malbu) i obsahovo,
na základe paralelnosti a komparácie viacerých
námětových etalónovJi Každopádně sa tu vy-
jadřuje nostalgia po „póvodnej" bezkonfliktovej
symbióze člověka a jeho prostredia; je to hla-
danie uspokojivej odpovede na otázku miesta
člověka v ,,druhéj" prírode, ktorá sa mu do
istej miery odcudzuje.
Civilistický trend a skupina ortodoxných kra-
jinárov boli autorsky najsilnejšou zložkou
mladého maliarstva. Snaha o nekonfliktnost,
ktorá je konštantnou súčasfou výrazovo dife-
rencovaných autorských koncepcií, sa stává
v poslednej významnejšej skupině tejto ideovo-
-výtvarnej orientácie celkom otvorene přizna-
ným programom, konečným cielom umeleckej
transpozície reality. Lenka Boťanská, Lýdia
Boríková, Magda Dúbravková, Marta Chabado-
vá, Eva Kyselicová, Eugénia Lehotská, Katarina
Orlíková, Jana Melišková, Emília Urbanová, Da-
niela Zacharová, Lýdia Štolcová a mnohí další
preferuj ú také náměty a výtvarné spracova-
nie, ktoré nám předkládá svět uchopitelný,
dověrně známy a konvencionálny. Sentimentál-
na empíria vztahu ku skutočnosti je základom
uměleckého názoru tých maliarov, ktorí mo-
deluj ú svět v mene akéhosi hedonizmu, vztahu
k životu a umeniu. Ich tvorba sa logicky sú-
streďuje najma na témy komorné a privátné
(portrét a autoportrét, dětský svět, rodinný
život a pod.). Využívajú přitom poměrně často
aj výdobytky súčasných realistických ten-
dencií, nadlahčované dekorativizmom kresbo ve j
linky a prejasnenou maliarskou paletou. Snaha
o zovšeobecnenie ,,súkromných" pocitov zo
světa mává aj vyššie významové ambície: je
prostriedkom pre komunikáciu sentimentálnej
životnej filozofie.
Akúsi protiváhu civilistickej orientácie tvoří
ďalšia ideovo-tematická skupina mladéj malby
určovaná polaritou medzi vystupňovaným šty-
lizačným cítěním a snahou o vyjadrenie formou
symbolu literárnej povahy. Azda najvýraznejšie
tu přistupuje moment konvenčnosti vztahu
k základným historickým predpokladom súčas-
ného spoločenského vývinu, resp. jeho ideolo-
gickým aspektom. Varianty spoločensky angažo-
vaných tém týchto maliarov sú svojím spóso-
bom příznačné pre sposob přístupu k historic-
kému námětu v rámci mladej malby ako celku.
Historické fakty sa pre nich stávajú len mate-