DOI Artikel:
Cidlinská, Libuša: Oltár sv. Barbory v Banskej Bystrici z dielne Pavla z Levoče
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.31180#0150
48
dualizáciu a charakteristiku svojich postáv na
základe poučení získaných okrem iného aj z po-
dunajské j oblasti,ako o tom svedčia niektoré
detaily.
Prácou celkom inej ruky sú postavy zo štítu.
Můžeme předpokládat, že Pavol odišiel do Le-
voče krátko po J. Thurzovi a svojho najdóleži-
tejšieho pomocníka, budúceho Majstra hrabu-
šického oltára, vzal so sebou. Aby splnil svoj
závázok, bol teda zrejme nútený přenechat vy-
rezanie soch do nadstavca inému majstrovi,
ktorý potom dodal skupinu Ukrižovania s lot-
rami a sochy sv. Wolfganga a Vavrinca. Jeho
postavy sú štíhle, v miernom kontraposte, ktorý
tlmí vzrušenie vyjádřené pohybom těla, gesti-
kuláciou a výrazom tváře. Spodný oděv postáv
spadajúci k zemi sleduje telesný objem v dl-
hých plytkých záhyboch a tvoří tak protiklad
k hlbokým dynamickým drapériám plášťa, kto-
rého okraje vytvárajú velké rožteky, ušnice
a prehyby. Spodnú část Máriinej tváře prikrýva
rúška; volné prehodený vrchný závoj spadá
jedným koncom pod pravicu, ktorá pridržiava
druhý koniec. Týmto gestom rezbár naznačil
bolestná bezmocnost, ktorá sa na tvárach pre-
javuje hlbokými vráskami okolo úst a nakrče-
ním obočia nad koreňom nosa. Póvodca týchto
soch vyšiel z domácích tradicii, no súčasne po-
užil aj niektoré prvky z viedenskej pogerhaer-
tovskej tvorby, ktorá, ako na to upozornil J.
Homolka, 16 značné ovplyvnila sochársku tvorbu
na strednom Slovensku, najma v Banskej Bys-
trici a jej okolí.
Pre obrazy na žádných stranách krídiel Pavol
získal majstra, ktorého tvorbu ani na Sloven-
sku, ani v cudzine inakšie nepoznáme. Všetky
štyri výjavy prekvapujú monumentalitou kom-
pozície, poznamenanej slávnostnou statickosťou
postáv aj scény. Obidve trojice svátcov a Smrť
sv. Barbory sú začleněné do plasticky modelo-
vanej horskéj krajiny s vačšími vodnými plo-
chami. Na vrcholcoch hôr sa rozkladajú malebné
členité hrady a nad krajinou sa klenie obloha,
pokrytá temnými chmárami. Postavy sú oble-
čené do bohatých ťažkých odevov, váčšinou už
renesančných. Svoje kompozície maliar převzal
z předloh. Pre výjav Sv. Barbora rúca modlu
to bol Dúrerov grafický list Zvestovanie z roku
Ottár sv. Barbory v BcmsTcej Bï/stidci, Bvu't sv. UrŠMÓ/,
detatt. Foto V. Riídaicřa/
Síwť sv. Petra. Foto ^ÚPS
dualizáciu a charakteristiku svojich postáv na
základe poučení získaných okrem iného aj z po-
dunajské j oblasti,ako o tom svedčia niektoré
detaily.
Prácou celkom inej ruky sú postavy zo štítu.
Můžeme předpokládat, že Pavol odišiel do Le-
voče krátko po J. Thurzovi a svojho najdóleži-
tejšieho pomocníka, budúceho Majstra hrabu-
šického oltára, vzal so sebou. Aby splnil svoj
závázok, bol teda zrejme nútený přenechat vy-
rezanie soch do nadstavca inému majstrovi,
ktorý potom dodal skupinu Ukrižovania s lot-
rami a sochy sv. Wolfganga a Vavrinca. Jeho
postavy sú štíhle, v miernom kontraposte, ktorý
tlmí vzrušenie vyjádřené pohybom těla, gesti-
kuláciou a výrazom tváře. Spodný oděv postáv
spadajúci k zemi sleduje telesný objem v dl-
hých plytkých záhyboch a tvoří tak protiklad
k hlbokým dynamickým drapériám plášťa, kto-
rého okraje vytvárajú velké rožteky, ušnice
a prehyby. Spodnú část Máriinej tváře prikrýva
rúška; volné prehodený vrchný závoj spadá
jedným koncom pod pravicu, ktorá pridržiava
druhý koniec. Týmto gestom rezbár naznačil
bolestná bezmocnost, ktorá sa na tvárach pre-
javuje hlbokými vráskami okolo úst a nakrče-
ním obočia nad koreňom nosa. Póvodca týchto
soch vyšiel z domácích tradicii, no súčasne po-
užil aj niektoré prvky z viedenskej pogerhaer-
tovskej tvorby, ktorá, ako na to upozornil J.
Homolka, 16 značné ovplyvnila sochársku tvorbu
na strednom Slovensku, najma v Banskej Bys-
trici a jej okolí.
Pre obrazy na žádných stranách krídiel Pavol
získal majstra, ktorého tvorbu ani na Sloven-
sku, ani v cudzine inakšie nepoznáme. Všetky
štyri výjavy prekvapujú monumentalitou kom-
pozície, poznamenanej slávnostnou statickosťou
postáv aj scény. Obidve trojice svátcov a Smrť
sv. Barbory sú začleněné do plasticky modelo-
vanej horskéj krajiny s vačšími vodnými plo-
chami. Na vrcholcoch hôr sa rozkladajú malebné
členité hrady a nad krajinou sa klenie obloha,
pokrytá temnými chmárami. Postavy sú oble-
čené do bohatých ťažkých odevov, váčšinou už
renesančných. Svoje kompozície maliar převzal
z předloh. Pre výjav Sv. Barbora rúca modlu
to bol Dúrerov grafický list Zvestovanie z roku
Ottár sv. Barbory v BcmsTcej Bï/stidci, Bvu't sv. UrŠMÓ/,
detatt. Foto V. Riídaicřa/
Síwť sv. Petra. Foto ^ÚPS