Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1988

Page: 40
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1988/0132
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
40

cizujúcou tvorbou postavil hrádzu šíreniu no-
vých svätcov s črtami teatrálnosti, a tak přispěl
k redukcii hagiografické] tematiky.
Stúdiu sme rozdělili do deviatich skupin:
I. profánna tematika
1. historické osoby,
2. antické témy,
3. alegorie,
II. sakrálna tematika
4. sv. Trojica,
5. Kristus,
6. an jeli,
7. P. Mária,
8. svätci,
9. ostatné.

Tomuto členeniu zodpovedá aj súpis připojený
na konci příspěvku.
I.. Profánna tematika
1. Historické osoby
Z typologického hl’adiska rozhodujúcou sku-
pinou bratislavskej plastiky 16. storočia bola
náhrobná plastika, ktorá určila i základný okruh
tém v sochárstve: portréty historicky význam-
ných osôb Uhorska a Bratislavy. Sochárske
diela z prvej třetiny 17. storočia sú nerozlučné
spâté s touto skupinou. Najčastejšou témou je
zobrazenie vojenských velitelov (Pálffy, Dras-
kovich, Drugeth) a cirkevných hodnostárov
(Pethe). Do ďalšej barokovej vývojovej periody
patria modely náhrobku rodiny Esterházyovcov
a skupina neskorobarokových náhrobkov z po-
lovice 18. storočia.
V 16. a v 17. storočí mával náhrobok, rovnako
ako prístenný epitaf, formu obdížnikovej došky
s postavou zosnulého. Barok tento jednoduchý
typ zavrhol a zosnulý buď klačí a adoruje,
alebo je náhrobok velkoryso upraveným scéno-
grafickým celkom, pričom ústredným bodom
kompozície je portrétny medailón čiastočne do-
plněný alegorickými postavami (Fáma, Chronos,
Bellona a pod.). Rovnako, ako v predchádzajú-
com období, ide o portréty významných poli-
tických či cirkevných hodnostárov (August
Kristián Saský, Imrich Esterházy) alebo vojen-


B. F. Moll: Epitaf gráfa J. Onella, detail. 1745.
Bratislava, kostol milosrdných bratov.
Foto P. Breier — J. Ptáček

ských činitelov (J. Pálffy), pričom sa střetává-
me aj s typom skrytého portrétu (sv. Mariin
Donnerovho súsošia z hlavného oltára v dóme
má črty uherského primasa, Donnerovho mecé-
na Imricha Esterházyho). Portrét v bratislav-
skom sochárstve 17. a 18. storočia bol nerozluč-
né spojený s náhrobnou plastikou. Osamostatnil
sa až koncom 18. storočia v diele troch tvorcov:
F. X. Messerschmidta, A. Marschalla a J. K.
Mervilla. Rovnako ako v predchádzajúcom ob-
dobí sochársky portrét zobrazoval najmá před-
stavitelův šlachtického stavu, významné osob-
nosti města či státu (portréty miestodržitela
Alberta Sasko-Tešínskeho, jeho ženy Márie
Kristiny a jej brata, cisára Jozefa II.). Rozhodu-
júca změna však nastala v tom, že témou zob-
razenia sa stali predstavitelia tretieho stavu :
vznikajú portréty mešťanov a učencov 18. sto-
ročia, ale aj autoportréty (Messerschmidt, Mer-
ville).

2. Antické témy
Antická ikonografia, v porovnaní so skupinou
s tematikou historicky významných osôb alebo
so skupinou svätcov, je v bratislavskej plastike
loading ...