Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1988)

46


G. R Donner: Anjel z bývalého hlavného oltára dómu
sv. Martina. Okolo 1734. Budapest. Foto P. Breier —
J. Ptáček

na protestantizmus, a tak hlavná téma ka-
tolicizmu — zobrazeníe života a mučenie
svätcov — stratila svoje opodstatnenie. Avšak
s narastajúcim tlakom protireformácie sa okolo
polovice 17. storočia začínajú — sice nesmelo
a sporadicky — objavovať prví jednotliví svätci,
pričom sa oživuje predovšetkým kult starších
středověkých svätcov, napr. Mikuláša, Martina,
Petra a Pavla. Zásadný zlom v ikonografii jed-
notlivých svätcov znamená druhá polovica 17.
storočia. Zapříčinilo ho úplné víťazstvo proti-
reformácie a příchod mnohých nových řeholí
do města. Nové rády, ktoré sa v Bratislavě usa-
dili — uršulínky, jezuiti, milosrdní bratia, ka-
pucíni — priniesli so sebou úctu k svojim ře-
holným svätcom, ktorí tak podstatné rozšířili
hagiografickú tematiku bratislavskej plastiky.
Z řeholí, ktoré boli v Bratislavě usadené, bol

najatraktivnější rád františkánův a řehole, ktoré
s ním súviseli (klarisky, kapucíni, alžbetínky).
V ich kostoloch sa objavujú postavy sv. Fran-
tiška z Assisi, Antona z Padovy, Kláry, Bona-
ventúru, jednak ako solitérně sochy, jednak
u františkánův aj aků příběhy: Stigmatizácia
sv. Františka a Kázanie vtákom. Ku skupině
přistupuje Jůzef, Ján Krstitel’, ůjedinele aj šty-
ria evanjelisti, spůradicky niektorí z apůštůlův
(zvyčajne Peter s Pavlem). Z kazatefnice u mi-
lesrdných bratův a trinitárův peznáme aj sku-
pinu štyrech cirkevných ůtcev.
Okrem kultu stredevekých svätcev sa dö po-
predia destáva i kult nových barekevých svät-
cov, napr. u aktívnych jezuitův (František Xa-
verský, František Borgiáš, Stanislav Kůstka,
Alojz Gůnzaga) i u milesrdných bratův (Ján
z Bůha, Ján Grande). Zo svätcev, kteří stáli
mime rehůle, najvýznamnejšie miestů zaujal
čůskoro Ján Nepomucký. Prvú sochu mu posta-
vilo město ešte před rokom 1729. Potom vznikli
rýchlo po sebe viaceré diela, ktorých mecénom
bolo město, jezuiti, uršulínky, uhorský primas.
Rozvoj kultu týchto svätcov nebol len výsled-
kom protireformačného boj a.
Nemalý podiel na jeho šíření mala skutočnosf,
že mnohí zo svätcov boli patrónmi jednotlivých
zaměstnaní, a čo je ešte dóležitejšie, boli pat-
rónmi chrániacimi před morom (Rozália, Ro-
chus, Karol Boromejský), ohňom a požiarom
(Florián, Vavřinec, Tekla), před suchom, zeme-
trasením a dalšími katastrofami.
Zaujímavá je aj skupina svätcov s bližším
vzťahom k Bratislavě: či už sú to zemskí pat-
roni (Štefan, Ladislav, Imrich), tunajší rodáci
(Alžběta), alebo tu majú miesto posledného od-
počinku (Ján Almužník), alebo im bol zasvátený
farský kostol (Martin). Najrozsiahlejší cyklus
tvoria výjavy zo života a charitatívnej práce
bratislavskej rodáčky Alžběty Uhorskej (nar.
1207, Bratislava, zomrela 1231, Marburg) v al-
žbetínskom kostole. Z póvodnej stredovekej
výzdoby kostola sa nezachovali žiadne diela.
Celá výzdoba vznikla v rokoch 1739—1745:
Trogerove fresky a oltárne obrazy (vízia sv.
Alžběty na priečelí kostola i kláštora, štyri re-
liéfy kostolných lavic (Alžběta rozdává almuž-
nu, ošetřuje chorých, umývá nohy chudobným,