Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1988

Page: 60
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1988/0152
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
60


Karolova (Viedenská) brána okolo roku 1900.
Pohladnica, Městské muzeum v Bratislavě

Karolova brána okolo roku 1945. Repro M. Cerveňanský


čestné či víťazné brány cisárov z habsburského
rodu boli menej prezdobené, ale — na rozdiel
od neuskutočnenej Maximiliánovej brány — sa
realizovali. Najmä víťazné oblúky ako brány bo-
lí v 17. storočí časté. Víťazný oblúk cisára Leo-
polda I. v Salzburgu postavili roku 1665. V Bu-
díne vznikla roku 1686 na počesť triumfálneho
sprievodu Karola Lotrinského po víťazstve nad
Turkami6 víťazná brána s jedným oblúkom pod-
lá vzoru Titovho oblúka. Roku 1690 postavili vo
Viedni dva triumfálně oblúky pre cisára Jozefa
I.,7 roku 1699 dva iné pri příležitosti jeho svad-
by. Autorom obidvoch bol J. B. Fischer von

Erlach. Pre Karola VI. postavili roku 1712 pře-
pychový triumfálny oblúk před vchodom do
Viedenského hradu8 podlá návrhu J. L. Hilde-
brandta.
Triumfálně oblúky čerpali z antiky nielen
ideologickú náplň — oslavu víťaza, cisára,
panovníka, vojvodcu — ale aj vonkajšiu formu.
Stavali sa v dvoch základných typoch. Jedno-
duchší obsahoval len jeden klenutý priechod; je-
ho priečelia boli zdobené trofej ami, reliéf mi a ná-
pismi medzi stlpmi alebo pilastrami. Vychádzal
z triumfálneho oblúka cisára Tita, preto sa oz-
načuje ako „typ Titovho oblúka“. Častější bol
typ s dvorná nižšími priechodmi po stranách
centrálneho, převýšeného, označovaný ako „typ
Konštantínovho oblúka“. O takomto oblúku sa
François Blondel starší9 vyjádřil, že výška či
vefkosť centrálneho oblúka má architektonicky
odrážať velkost panovníka a jeho krajiny. Podlá
jeho návrhu postavili roku 1660 triumfálny ob-
lúk pre Eudovíta XIV. v Paříži. Blondel projek-
toval aj parížsku bránu Porte Saint Denis,
v ktorej přetavil myšlienku Titovho oblúka s je-
diným priechodom v zmysle vkusu 17. storočia.
Takmer všetky triumfálně oblúky 17. a 18.
storočia boli len příležitostnými stavbami z má-
lo trvanlivého materiálu a s dekoráciou zo štu-
ka, plátna a pozlátky — skutočné rozměrné ku-
lisy, ktoré tvořili slávnostný rámec triumfálnym
sprievodom pri návrate panovníka z víťaznej
vojny, pri jeho korunovaní a pri dóležitých ro-
dinných udalostiach či štátnických návštěvách.
Máloktorá z nich přetrvala slávnosť, pre ktorú
bola postavená. Váčšinu z nich poznáme len zo
súdobých opisov alebo grafických listov.
Základnou myšlienkou trojosého vstupu
antických víťazných oblúkov Konštantínovho
typu sa inšpirovali aj niektorí fortifikační ar-
chitekti. U nich však menšie otvory po stranách
vysokého stredného prejazdu určovala praktická
potřeba. Už v středověku sa vedla rozměrného
hlavného vstupného otvoru do pevnosti zriaďo-
vala bránka pre peších. Přidáním druhej symet-
rickej bránky vznikol útvar nápadné pripomína-
júci triumfálně oblúky. Príkladom takýchto
brán pevností zo 17. storočia móže byť Matyá-
šova brána Pražského hradu z roku 1614 (G.
M. Philippi)10 alebo Táborská brána pražského
loading ...