Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1988)

87

Neznáme diela J. K. Mervilla
v Galérii hl. města Bratislavy

MÁRIA MALÍKOVÁ

Niekolkoročný pobyt Georga Raphaela Don-
nera a Franza Xavera Messerschmidta v Brati-
slavě zanechal svoje stopy v tomto meste vo
viacerých podobách. Predovšetkým tu zostali
po nich vynikajúce umělecké diela, ktoré pó-
sobia trvale ako kultúrne pamiatky a spoluvy-
tvárajú génius loci města.1 Dalším faktom je
vplyv obidvoch umelcov na ich súčasníkov
a tým ich podiel na celkovom zameraní sochár-
skej tvorby 18. storočia v Bratislavě a na zá-
padnom Slovensku. To sa týká predovšetkým
G. R. Donnera, kým ohlas Messerschmidtov
bol skór kultúrnohistorický, prejavil sa v reak-
cii okolia na jeho ,, char aktérové hlavy“. Menej
pozitivny je iný aspekt ich vplyvu, ktorý doznie-
va až do súčasnosti. Umeleckohistorické hod-
notenie tejto epochy v meste sa totiž často pří-
liš jednostranné koncentruje na obidve význam-
né osobnosti. V ich tieni sa potom strácajú další
menší umělci, ktorí existujú buď anonymně,
alebo sú hodnotení len ako ich následovníci.2
Najmä silný vplyv G. R. Donnera na mladšiu
generáciu zvádza k tomu, že sa v nich vidia len
epigoni. Objektivny pohlaď na históriu sochár-
stva 18. storočia v Bratislavě skresl’uje tiež čas-
tá snaha rozšířit dielo týchto dvoch sochárov
o ďalšie, nepodložené a nepřemyšlené atribúcie.
U Donnera sa týmto spôsobom preceňujú nie-
kedy diela z jeho okruhu, u Messerschmidta
sú to okrem diel, ktoré sú parafrázou na jeho
„charakterové hlavy“, váčšinou fažko zaraditel’-
né práce, ktoré vypadávajú z rámca bežnej te-
matiky.
Samostatným problémom Donnerovho okruhu

je dodnes rad olovených sošiek a reliéfov z dru-
hé j polovice 18. storočia. Tieto produkty kabi-
netného umenia sa rozšířili v prvej polovici sto-
ročia vo Viedni najmä zásluhou Donnera. Mno-
hé neskoršie práce tohto žánru súvisia štýlovo
a často aj tematicky s uměním tohto majstra.
Dodnes je ešte v mnohých prípadoch ťažké roz-
lišit diela Donnera od práč jeho následovníkův
a presnejšie určit jednotlivých umelcov. Na zá-
klade bratislavskej alebo viedenskej provenien-
cie sa však do Donnerovho okruhu zaraduj ú
niekedy aj diela, ktoré s jeho uměním nesúvisia
vóbec, alebo len okrajovo.
Typickým príkladom takej to problematické j
atribúcie sú štyri olovené sošky s erotickým
námetom, ktoré sa dnes nachádzajú v Galérii
hl. města Bratislavy.3 Ich bratislavský póvod
je viac-menej istý. Majetkom města sú už od
konca 19. storočia. Ich predchádzajúceho maji-
tela nepoznáme, je však pravděpodobné, že dve
z nich móžeme stotožniť so soškami, ktoré boli
roku 1865 vystavené v Grassalkovichovom pa-
láci na prvej velkej verejnej výstave v Brati-
slavě.4 Vtedy boli, zrejme bezdóvodne, publiko-
vané ako práce F. X. Messerschmidta;5 ich ma-
jitelům bol istý dr. Küffner. V póvodnom inven-
táři Městského múzea6 sú tieto diela pripísané
Donnerovi, v novom inventáři, písanom po roku
1918, sa však už vyslovuje pochybnost o takejto
atribúcii a diela sa zaraďujú len do umelcovho
okruhu.7 Obidve mienky sa tradujú do dnešného
dňa, váčšina mladších autorov sa však prikláňa
k druhému názoru a vyhlašuje tieto sošky za
práce neznámého následovníka G. R. Donnera