Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1988

Page: 8
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1988/0204
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
8


D. Jurkovič: Janov (dnes Jurkovičov) dom
v Luhačoviciach. Foto S. Šlachta

Politické, kultúrne a hospodářské oživenie,
ktoré nastalo po roku 1918 na Slovensku, pri-
nieslo aj rozmach stavebnej činnosti, pre ktorú
tu však nebol dostatok kvalifikovaných kádrov.
Okrem niektorých Slovákův, ktorí sa vrátili
z cudziny ako napr. A. Szönyi (před I. světovou
vojnou bol v Paříži), F. Weinwurm (z Němec-
ka), A. Slatinský (z Budapešti) a iných, to boli
predovšetkým mladí absolventi ČVUT a Aka-
démie výtvarných umění v Prahe, ako aj Ces-
kej vysokej školy technickej v Brně, ktorí přišli
na Slovensko, lebo tu viděli váčšiu možnost
uplatnit’ sa. Medzi nich patřili Jozef Marek
(1899—1969), Vojtech Sebor (1890—1968), Fran-
tišek Krupka (1885—1963), Alojz Balán (1891—
1960), František Bednárik (1902—1960), Fran-
tišek Faulhammer (1897—1984), Juraj Gross-
mann (1892—1957), Alojz Jesch (1897— ),
Jindřich Merganc (1899—1974), Klement Silin-
ger (1887-—1951). Vytvořili na Slovensku diela,
z ktorých sa mnohé zařadili medzi najlepšie
práce československej architektonickej avant-
gardy z obdobia medzi světovými vojnami a
vzbudzujú ešte aj dnes zaslúženú pozornost. Nie
je možné vyměňovat všetky práce týchto ar-
chitektův, pokládáme však za potřebné spome-
núť aspoň niektoré.
Architekt Jozef Marek, sa narodil v Petrovi-
ciach, okr. Blansko. Studoval najprv v Brně a
potom na Akadémii výtvarných umění v Prahe

u prof. Kotěru. V Bratislavě pracoval do roku
1945 ako samostatný architekt, potom až do ro-
ku 1950 na Slovenskem plánovacom úřade. Je
autorom polyfunkčného bloku AVION v Bra-
tislavě (1929—1930), ktorý bol vo svojom čase
příkladným riešením. Marek sa velmi význam-
né podiefal na formovaní funkcionalistickej ar-
chitektúry na Slovensku nielen vlastnou archi-
tektonickou a urbanistickou tvorbou (ev. a. v.
kostol v Trnavě, pošta v Nitře), ale aj publikač-
nou činnosťou. Roku 1950 sa vrátil na Moravu,
do Brna.
Alojz Balán prišiel do Bratislavy z ČVUT už
roku 1919. V rokoch 1922—1927 pósobil ako pro-
fesor na Vyššej priemyselnej škole stavebnej.
Napriek tomu, že v Bratislavě pracoval ako sa-
mostatný architekt len do roku 1938, v spolu-
práci s architektom Grossmannom (od roku
1921). vytvořil výše 37 projektov, z ktorých me-
dzi najvýznamnejšie patria pavilón Umeleckej
besedy Slovenskej (1925—1926), Riaditelstvo čs.
štátnych železnic na Klemensovej ul. (1925—
1927), bývalé Učňovské školy (dnes SVŠT) na
Vazovovej ul. (1928—1932) a najmä býv. Okres-
ná sociálna poisťovňa (dnes ÜNZ) na Bezručo-
vej ul. (1936). Ich prvé práce boli poznačené
vplyvom pražskéj školy a jej profesorov Janá-
ka, J. Gočára, V. V. Stecha a úsilím o hladanie
národného slohu. Dekoratívnosť a farebnosť, de-
taily oblúčkových foriem, ako aj ornamentu sú
charakteristickými znakmi ich prvých práč
(YMCA na Malinovského ul. v Bratislavě, 1920
—1923). K funkcionalistickej architektúre sa
přepracovali postupné, avšak ako jedni z prvých
na Slovensku.3
František Krupka bol absolventom pražských
a viedenských škol. Do Bratislavy prišiel roku
1919 už ako skúsený architekt, ktorý mal za se-
bou roky praxe vo Viedni. U nás realizoval via-
ceré veřejné budovy, napr. býv. Policajné ria-
ditelstvo na ul. Československej armády (1922),
sídlo Univerzity Komenského na Šafárikovom
nám. (1929) a býv. Finančně úřady (dnes Mi-
nisterstvo vnútra) na Martanovičovej ul. (1932).4
Roku 1939 sa vrátil do Prahy. Jeho značné kon-
zervatívna tvorba však nebola pre vývoj slo-
venskej architektúry významným prínosom.
V Žiline pósobil absolvent VUT v Brně Fran-
loading ...