DOI Artikel:
Šlachta, Štefan: Česko-slovenské vztʹahy v achitektúre
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51759#0213
17
J. Lupták — P. Csellágh: 1. cena v sútaži na hotel v Špinďlerovom mlýne 1968. Foto M. Blusk
povojnovej architektúry. Je to napr. Vysoká
škola polnohospodárska v Nitře (1964), za ktorú
bola Miňovskému spolu s V. Dedečkom udelená
Štátna cena K. Gottwalda. Tengler spolu s K.
Palušom navrhli sídlisko Miletičova, Stuchl od-
viedol velký kus práce v Žiline, J. Čejka v Pre-
šove a vo Vysokých Tatrách, F. Souček v Pre-
šove, F. Kočí a B. Hornung v Košiciach.
Mimoriadny význam vo vzájomných povojno-
vých vzťahoch mal pražský architekt Gustáv
Paul (1903—1974).9 Spolu s F. Cermákom už
roku 1927 získal 3. cenu v súťaži na býv. sédriu
v Ružomberku a roku 1928 1. cenu za súťažný
návrh na teoretické ústavy Lekárskej fakulty
v Bratislavě. Roku 1930 vypracovali spoločne aj
návrh na Infekčnú nemocnicu v Bratislavě.
Roku 1949 získali prvú cenu v súťaži na Kli-
nickú nemocnicu v Bratislavě. Pravděpodobně
to rozhodlo, že Paul prišiel roku 1950 do Bra-
tislavy, aby tu pomáhal pri skvalitnení úrovně
zdravotnických stavieb. Niektoré nemocnice
projektoval sám, predovšetkým však dokázal
vychovať generáciu architektův — špecialistov
na zdravotnické stavby. Spolu s V. Uhliarikom
projektoval nemocnicu v Partizánskom (1953—
54), s J. Rajchlom Okresnú nemocnicu v Prie-
vidzi (1954—56), s J. Mlynárom Krajskú hy-
gienicko-epidemiologickú stanicu v Bratislavě
(1955—56). K jeho samostatným dielam patria
nemocnica vo Vel’kom Krtíši (1956) a nemocnica
v Žiari nad Hronom (1956). Má najváčší, i keď
nepriamy podiel na založení Zdravoprojektu.
Ojedinelú úlohu zohralo na Slovensku dielo
národného umelca J. Krohu (1883—1974) —
vzorné socialistické město Nová Dubnica. Re-
prezentuje realizovanie myšlienok a teoretic-
kých princípov páťdesiatych rokov v urbanis-
tickej tvorbě, ktoré sa neskoršie odmietli. Po-
dobné bola riešená aj ďalšia urbanistická práca
kolektivu českých architektov, sídlisko Saca pri
Košiciach (1951). Tu pracovali Z. Chlup, V. Ho-
lanová, R. Svobodová, F. Kočí a F. Zounek —
mladí začínajúci architekti, bez váčších skúse-
ností, čo poznačilo úroveň riešenia. Naopak, po-
zoruhodným dielom je realizácia obytných do-
mov v Komárně (1951), ktoré znamenali úspěš-
ný pokus o aplikáciu historických městských
prvkov slovenskej architektúry (B. Fuchs a J.
Tymich). Obidva příklady sú dokumentom toho,
že aj na poli urbanistickej tvorby bola pomoc
a spolupráca českých architektův prínosom.
Mimoriadne pomohli po vojně Slovensku českí
architekti v oblasti priemyselnej výstavby.
Z mnohých príkladov třeba spomenúť najmä vý-
stavbu HUKO — Hutnického kombinátu v Ko-
šiciach, výsledok práce širokého kolektivu mla-
J. Lupták — P. Csellágh: 1. cena v sútaži na hotel v Špinďlerovom mlýne 1968. Foto M. Blusk
povojnovej architektúry. Je to napr. Vysoká
škola polnohospodárska v Nitře (1964), za ktorú
bola Miňovskému spolu s V. Dedečkom udelená
Štátna cena K. Gottwalda. Tengler spolu s K.
Palušom navrhli sídlisko Miletičova, Stuchl od-
viedol velký kus práce v Žiline, J. Čejka v Pre-
šove a vo Vysokých Tatrách, F. Souček v Pre-
šove, F. Kočí a B. Hornung v Košiciach.
Mimoriadny význam vo vzájomných povojno-
vých vzťahoch mal pražský architekt Gustáv
Paul (1903—1974).9 Spolu s F. Cermákom už
roku 1927 získal 3. cenu v súťaži na býv. sédriu
v Ružomberku a roku 1928 1. cenu za súťažný
návrh na teoretické ústavy Lekárskej fakulty
v Bratislavě. Roku 1930 vypracovali spoločne aj
návrh na Infekčnú nemocnicu v Bratislavě.
Roku 1949 získali prvú cenu v súťaži na Kli-
nickú nemocnicu v Bratislavě. Pravděpodobně
to rozhodlo, že Paul prišiel roku 1950 do Bra-
tislavy, aby tu pomáhal pri skvalitnení úrovně
zdravotnických stavieb. Niektoré nemocnice
projektoval sám, predovšetkým však dokázal
vychovať generáciu architektův — špecialistov
na zdravotnické stavby. Spolu s V. Uhliarikom
projektoval nemocnicu v Partizánskom (1953—
54), s J. Rajchlom Okresnú nemocnicu v Prie-
vidzi (1954—56), s J. Mlynárom Krajskú hy-
gienicko-epidemiologickú stanicu v Bratislavě
(1955—56). K jeho samostatným dielam patria
nemocnica vo Vel’kom Krtíši (1956) a nemocnica
v Žiari nad Hronom (1956). Má najváčší, i keď
nepriamy podiel na založení Zdravoprojektu.
Ojedinelú úlohu zohralo na Slovensku dielo
národného umelca J. Krohu (1883—1974) —
vzorné socialistické město Nová Dubnica. Re-
prezentuje realizovanie myšlienok a teoretic-
kých princípov páťdesiatych rokov v urbanis-
tickej tvorbě, ktoré sa neskoršie odmietli. Po-
dobné bola riešená aj ďalšia urbanistická práca
kolektivu českých architektov, sídlisko Saca pri
Košiciach (1951). Tu pracovali Z. Chlup, V. Ho-
lanová, R. Svobodová, F. Kočí a F. Zounek —
mladí začínajúci architekti, bez váčších skúse-
ností, čo poznačilo úroveň riešenia. Naopak, po-
zoruhodným dielom je realizácia obytných do-
mov v Komárně (1951), ktoré znamenali úspěš-
ný pokus o aplikáciu historických městských
prvkov slovenskej architektúry (B. Fuchs a J.
Tymich). Obidva příklady sú dokumentom toho,
že aj na poli urbanistickej tvorby bola pomoc
a spolupráca českých architektův prínosom.
Mimoriadne pomohli po vojně Slovensku českí
architekti v oblasti priemyselnej výstavby.
Z mnohých príkladov třeba spomenúť najmä vý-
stavbu HUKO — Hutnického kombinátu v Ko-
šiciach, výsledok práce širokého kolektivu mla-