DOI Artikel:
Bajcurová, Katarína: K problematike česko-slovenských vztʹahov v sochárstve na Slovensku medzi dvoma vojnami
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51759#0221
25
né pocity). Problém kontradikcie, napätia tých-
to dvoch základných druhov sochárskej práce je
spoločný pre mnohé obdobia: odolávajú mu a
zdolávajú ho tí najsilnejší — uměleckým du-
chom. Vzhl’adom na empirický materiál skúma-
ného obdobia stojí před námi:
1. ideovo-spoločenský model vzťahov (ako ho od-
razili diela českých sochárov, ktorí na Sloven-
sku v medzivojnovom období zanechali rožne
realizácie, v ideovej rovině — otázky morav-
sko-slovenskej jednoty, myšlienka legionár-
stva a „osloboditefská legenda“ vzniku štátu
ako odraz ideologie a praxe vtedajšej centra-
lístickej vládnej politiky);
2. výtvarno-estetický model vzťahov (ako ho od-
razili diela slovenských sochárov v rovině re-
cepcie aktuálneho českého sochárstva predo-
všetkým v komor nej tvorbě: najpregnantnej-
šie sa prejavil vplyv vzdelávania slovenských
sochárov na českých uměleckých školách a
v českom prostředí, příklady učitefov, vázby
na vzory, odklony od nich.)
Začnime náš výklad postavením chronologic-
kého medzníka, ktorým je rok 1918: vystupuje
ako určité sochársike „vákuum“. Začiatočné di-
ferenciačné rozběhy patria až nasledujúcim ro-
kom, obdobiu, keď ustupuje trauma vojny,
útlaku a krízy politickej i hospodárskej konsío-
lidácii a optimizmu prvého poprevratového de-
saťročia. Roku 1918 sa na Slovensko z frontu
vracia Ján Koniarek, ktorého predchádzajúce
1’udské i umělecké osudy .sa odehrávali mimo
vlasti v Srbsku. Generácia, ktorá sa v budúcnos-
ti mala stať zakladatelkou disciplíny, ešte len
prichádza z bojísk vojny a nastupuje cestu za
odbornou školskou přípravou. Len v Bratislavě
nachádzame v tomto období náznaky sústavinej-
šej sochárskej aktivity v práci A. Rigeleho, R.
Kühmayera, J. A. Murmanna so specifickým
kultúrnym a národnostným zázemím „trojjazyč-
ného“ města. Prudký přelom v živote Bratisla-
vy znamenal vznik Ceskoslovenskej republiky.
Město sa takmer zo dňa na deň změnilo na hlav-
ně město Slovenska. Celé buržoázne obdobie
jeho vývinu však komplikovala popři sociálnej
aj národnostná otázka a boj o postupné presa-
denie sa slovenskej orientácie vo všetkých sfé-
rách života. Bratislava ležala na priesečníku
troch etnik, slovenského, maďarského a němec-
kého, ku ktorým sa po roku 1918 přidala ešte
česká národnost. Uvedenie Smetanovej Hubičky
a Dalibora v bratislavskom divadle hněď začiat-
kom „prvého slobodného roku“ symbolicky sig-
nalizovalo novů kultúrnu orientáciu, v ktorej
česká kultúra zohrala významná úlohu.
V prvom desaťročí po vzniku Ceskoslovenskej
republiky zasiahol na Slovensko častou svojho
diela sochár František Üprka (1868—1929),
mladší brat maliara Jožu Úprku. Jeho dielo na
Slovensku v prvých rokoch po vzniku republiky
presadzovali najmá centralisticky orientovaní
politici a intelektuál!, bývalí hlasisti (V. Šroibár,
P. Blaho, M. Hodža, A. Kolísek). Kotvilo v prog-
rame moravsko-slovenskej jednoty charakteriis-
tickom pre posledně desaťročie 19. istoročia, kte-
rý čiastočne přežíval aj v nových podmienkach.4
Sochársky bol Úprka takmer samouk. Vyrástol
z remeselnej základné, vyučil sa v rezbárskej
škole vo Valašskom Meziříčí. Jeho dielo možno
pokládat za sochársky pendant k programu jeho
brata Jožu Úprku; začiatkom 20. storočia bolo
už anachronickým romantickým pokusom o ná-
rodopisná dokumentáciu zanikajúcej rázovitej
vrstvy folklóru moravsko-slovenského pomedzia.
Sochár nachádzal analogické podněty na Slo-
vensku, v oblastiach iso silné zachovaným vi-
dieckym životem; „Slovensko Frantu Úprku sia-
halo ďalej, až za Tisovec a pod Tatry“.5 Podstat-
ní! část diela tvořila drobná, komorná plastika.
Motivický okruh námetov zo Slovenska (Taneč-
nica z Detvy, Zbojníci v dóvernej chvíli, Z kos-
tela, Nad hrobom, Matka s dětmi, Pasitieri
z Nitrianska, Odzemok, Važtianka a pod.,
z dvadsiatych rokov) představoval dokumentár-
ny záznam ludového života, najmá jeho svia-
točnej stránky v idealizovanej námetovej a tva-
rovej skladbě, na druhej straně zobrazoval všed-
ný svět prostého člověka, jeho třpnu pokoru
před biedou a útlakom v isociálno-súcitnom
uchopení námětu. Nevelké figurálně kompozici e
majú charakter pohybovej štúdie realizovanej
v tvarovej, objemovej a modelačnej skratke s ru-
kopisné náznakovým povrchom; inokedy plas-
tický a kresebný detail určuj ú dekoratívny úči-
nok celku.
Roku 1918 sa Franta Úprka ako jeden z pír-
né pocity). Problém kontradikcie, napätia tých-
to dvoch základných druhov sochárskej práce je
spoločný pre mnohé obdobia: odolávajú mu a
zdolávajú ho tí najsilnejší — uměleckým du-
chom. Vzhl’adom na empirický materiál skúma-
ného obdobia stojí před námi:
1. ideovo-spoločenský model vzťahov (ako ho od-
razili diela českých sochárov, ktorí na Sloven-
sku v medzivojnovom období zanechali rožne
realizácie, v ideovej rovině — otázky morav-
sko-slovenskej jednoty, myšlienka legionár-
stva a „osloboditefská legenda“ vzniku štátu
ako odraz ideologie a praxe vtedajšej centra-
lístickej vládnej politiky);
2. výtvarno-estetický model vzťahov (ako ho od-
razili diela slovenských sochárov v rovině re-
cepcie aktuálneho českého sochárstva predo-
všetkým v komor nej tvorbě: najpregnantnej-
šie sa prejavil vplyv vzdelávania slovenských
sochárov na českých uměleckých školách a
v českom prostředí, příklady učitefov, vázby
na vzory, odklony od nich.)
Začnime náš výklad postavením chronologic-
kého medzníka, ktorým je rok 1918: vystupuje
ako určité sochársike „vákuum“. Začiatočné di-
ferenciačné rozběhy patria až nasledujúcim ro-
kom, obdobiu, keď ustupuje trauma vojny,
útlaku a krízy politickej i hospodárskej konsío-
lidácii a optimizmu prvého poprevratového de-
saťročia. Roku 1918 sa na Slovensko z frontu
vracia Ján Koniarek, ktorého predchádzajúce
1’udské i umělecké osudy .sa odehrávali mimo
vlasti v Srbsku. Generácia, ktorá sa v budúcnos-
ti mala stať zakladatelkou disciplíny, ešte len
prichádza z bojísk vojny a nastupuje cestu za
odbornou školskou přípravou. Len v Bratislavě
nachádzame v tomto období náznaky sústavinej-
šej sochárskej aktivity v práci A. Rigeleho, R.
Kühmayera, J. A. Murmanna so specifickým
kultúrnym a národnostným zázemím „trojjazyč-
ného“ města. Prudký přelom v živote Bratisla-
vy znamenal vznik Ceskoslovenskej republiky.
Město sa takmer zo dňa na deň změnilo na hlav-
ně město Slovenska. Celé buržoázne obdobie
jeho vývinu však komplikovala popři sociálnej
aj národnostná otázka a boj o postupné presa-
denie sa slovenskej orientácie vo všetkých sfé-
rách života. Bratislava ležala na priesečníku
troch etnik, slovenského, maďarského a němec-
kého, ku ktorým sa po roku 1918 přidala ešte
česká národnost. Uvedenie Smetanovej Hubičky
a Dalibora v bratislavskom divadle hněď začiat-
kom „prvého slobodného roku“ symbolicky sig-
nalizovalo novů kultúrnu orientáciu, v ktorej
česká kultúra zohrala významná úlohu.
V prvom desaťročí po vzniku Ceskoslovenskej
republiky zasiahol na Slovensko častou svojho
diela sochár František Üprka (1868—1929),
mladší brat maliara Jožu Úprku. Jeho dielo na
Slovensku v prvých rokoch po vzniku republiky
presadzovali najmá centralisticky orientovaní
politici a intelektuál!, bývalí hlasisti (V. Šroibár,
P. Blaho, M. Hodža, A. Kolísek). Kotvilo v prog-
rame moravsko-slovenskej jednoty charakteriis-
tickom pre posledně desaťročie 19. istoročia, kte-
rý čiastočne přežíval aj v nových podmienkach.4
Sochársky bol Úprka takmer samouk. Vyrástol
z remeselnej základné, vyučil sa v rezbárskej
škole vo Valašskom Meziříčí. Jeho dielo možno
pokládat za sochársky pendant k programu jeho
brata Jožu Úprku; začiatkom 20. storočia bolo
už anachronickým romantickým pokusom o ná-
rodopisná dokumentáciu zanikajúcej rázovitej
vrstvy folklóru moravsko-slovenského pomedzia.
Sochár nachádzal analogické podněty na Slo-
vensku, v oblastiach iso silné zachovaným vi-
dieckym životem; „Slovensko Frantu Úprku sia-
halo ďalej, až za Tisovec a pod Tatry“.5 Podstat-
ní! část diela tvořila drobná, komorná plastika.
Motivický okruh námetov zo Slovenska (Taneč-
nica z Detvy, Zbojníci v dóvernej chvíli, Z kos-
tela, Nad hrobom, Matka s dětmi, Pasitieri
z Nitrianska, Odzemok, Važtianka a pod.,
z dvadsiatych rokov) představoval dokumentár-
ny záznam ludového života, najmá jeho svia-
točnej stránky v idealizovanej námetovej a tva-
rovej skladbě, na druhej straně zobrazoval všed-
ný svět prostého člověka, jeho třpnu pokoru
před biedou a útlakom v isociálno-súcitnom
uchopení námětu. Nevelké figurálně kompozici e
majú charakter pohybovej štúdie realizovanej
v tvarovej, objemovej a modelačnej skratke s ru-
kopisné náznakovým povrchom; inokedy plas-
tický a kresebný detail určuj ú dekoratívny úči-
nok celku.
Roku 1918 sa Franta Úprka ako jeden z pír-