Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1988

Page: 30
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1988/0226
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
30

chárska škola. Miroslav Motoška, Jozef Pospíšil,
Vojtech Ihriský, Ladislav Majerský tvořili v ro-
koch 1921—1926 štvoricu sochárov, ktorí absol-
vovali akademické školenie, a ktorým sa poda-
řilo „nahliadnuť“ do tvořivých dielní takých
majstrov a profesorov ako holi Ladislav Saloun
(externý učitel’ na UPŠ), Jan Stursa (po roku
1919 nástupca J. V. Myslbeka na sochárskej
škole AVU až do smrti roku 1925), Otakar Spa-
niel (od roku 1919 profesor na medajlérskej
škole AVU) a Josef Mařatka (od roku 1920 pro-
fesor na UPS). Všetci sa z Prahy vrátili na Slo-
vensko a z hladiska naj lepších možností uplat-
niť sa koncentrovali svoju činnosť do Bratislavy.
Do konca tridsiatych rokov bolí právě tito so-
chári skutočnými nositel’mi pomníkovej objed-
návky v hlavnom meste i v ostatných častiaoh
Slovenska.15
Prvým sochárom zo Slovenska, ktorý sa od-
borné vzdělával v pražskom prostředí bol Mi-
roslav Motoška (1891—1955). Prišiel na AVU
ako prvý sochár — Slovák na odporúčanie V. V.
Stecha a D. Jurkoviča. Prešiel ateliénmi profe-
sorov L. Salouna a J. Stursu a absolvoval roku
1923. Ako prvý mal možnost absorbovat kultúr-
nu atmosféru Prahy a českého umenia dvadsia-
tych rokov. Motoška sa v Prahe zapojil do čin-
nosti slovenských vysokoškolákov zdražených
v spolku Detvan a vydávajúcich časopis Svojeť,
kde v obrazovej prílohe uveřejňoval aj svoje
práce. Jeho začiatky boli váhavé a diferenco-
vaná polarita aktuálneho českého sochánstva
ostávala mimo dosah jeho výtvarných úsilí.
Motoškov osud, poměrně negativné, usměrnila
prvá práca zadaná ešte počas štúdia roku 1921,
objednávka amerických Slovákov na pomník
M. R. Stefánika pre Cleveland. Studujúci sochár
bez výraznějších talentových predpokladov, bez
dostatečného stupňa odbornej a umeleckej eru-
dície, aj napriek morálněj podpore učitel’a
L. Salouna, ktorý mu na prácu poskytol ateliér,
bol vopred předurčený na neúspěch. Pomníku
dohotovenému v krátkom čase (už roku 1922 bol
odovzdaný představitelům amerických Slová-
kov) chýbala logika vnútornej objemovej stavby
zakrývaná neistou povrchovou modeláciou a
amorfným rukopisom, a vyriešenie základných
proporčných vzťahov celku a detailov. Motoška


Jozef Pospíšil: Ráno, dřevo, 33,5 cm, 1932, Slovenská
národná galéria. Foto SNG

vytvořil pomník pompézného gesta, naratívne
priehl’adného symbolicko-figurálneho riešenia
bez rešpektovania materiálovo-hmotných vzťa-
hov sochy. Počas štúdia urobil Motoška aj prvé
komorné plastiky na motivy zo slovanského bá-
joslovia (Triglav, Svatovít, Perún). Jeho komor-
né práce zasahuj ú iba prvú polovicu dvadsiatych
rokov. Neskôr sa autor věnoval výlučné objed-
návkovej činnosti. NiekoTko málo Motoškovýdh
komorných práč má charakter volné nahodenej
(a niekedy i náhodnej) skice. Sú charakteristic-
ké prvotnou nedopovedanosťou, obsahovou
i formovou neprepracovanosťou, tvarovou ná-
hodilosťou. Autor nevykazuje určité jšiu štýlo-
vosť, ani sa neodvolává na nějaký sochařsky
vzor. Nahodené v blině, odliate v bronze a sád-
loading ...