DOI Artikel:
Bajcurová, Katarína: K problematike česko-slovenských vztʹahov v sochárstve na Slovensku medzi dvoma vojnami
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51759#0232
36
rovi) ako jeden z prvých sochárov programovo
věnoval .medaile a plakete. V tomto programe
ho zaiste utvrdili skúsenosti zo Spanielovej špe-
ciálky i jeho miesto a význam na poli tejto tvor-
by. Majerský v medailách a plaketách glosoval
události společenského života. Myšlienk-ové a
tvarové sústredenie dané specifikou formátu
jednostranného alebo obojstrainného kovového
kotúča, symbolická a tvarová výstižnosť, jednot-
ný celok reliéfneho výjavu a komponovaného
písma, vzájomné doplňovanie a vysvetfovanie
averzu a reverzu boli hlavné zákonitosti, z kte-
rých sochár vychádzal. Početné medaily (me-
daila k výstave trhu slovenského jačmeňa, 1927,
plaketa Slovensko svojmu studentstvu, 1927,
medaily Ústredia včelárskych spolkov na Slo-
vensku, 1929, Bratislavská ruža, 1930, Obchod-
nej a priemyselnej komory v Bratislavě, 1931,
návrh na štátny odznak slovenských lesov, 1930,
památná medaila na otvorenie tratě Handlová—
Horná Stubňa, 1931—1932, medaila k celoštát-
nej výstave poštových známok v Bratislavě,
1937 a ďalšie) sa vyznačujú symbolickou iskrat-
kou, dekoratívnym účinkom v skladbě medailo-
vej plochy, často tradičné poňatými atribútmi,
nízkým reliéfom a iluzívnym poňatím, mákikým
vinutím objemov dopíňaných lineárnou kresbou
alebo čisto písmovým riešením plochy. Napridk
tomu, že nie vždy sa Majerskému podařilo vy-
manit z ilustratívnej opisnosti a kompozičnej
prekombinovanosti, patří mu v rozvíjaní tohto
sochárskeho druhu na Slovensku popredné
miesto.
Majerského komorné dielo bolo výrazovo
značné rozkolísané. Popři realizme, meštrovi-
čovskej archetypike a kaligrafii nachádzame
tendencie k expresionizmu, dramatickému nad-
sadeniu, deformácii tvaru i k jeho abstrahujú-
cej štylizácii. Raněný letec (1930), akt klesajú-
ceho muža so záměrně deformovanými propor-
ciami a tvarmi je vzdialenou kompozičnou ozvě-
nou Stursovho Raněného. Milenci, Bozk (1932),
Bieda — Nezaměstnaní (1933) sú zasa vzdiale-
nou paralelou plastickej optiky sociálneho civi-
lizmu.
V zložitej vonkajšej a vnútornej situácii trid-
siatych rofcov vyrástlo na Slovensku nové, mla-
dé umělecké pokolenie, obyčajne -označované
Jozef Kostka: Dievča s drapériou, bronz, 97 cm, 1938,
Slovenská národná galéria. Foto SNG
pojmom Generácia 1909. „Bol im spoločný, i keď
vnútorne diferencovaný program výtvarného
výrazu, poučeného na svetovom modernem vý-
voji, avšak zameraný na účinné vyjadrenie spo-
lečenských problémov a búrok čias. Tito vý-
tvarníci dostávali sa na umělecké štúdia při-
bližné v čase velkej hospodárskej krízy a vy-
rastali už bez národoveckých ilúzií staršieho po-
kolenia. Velmi skoro poznali na vlastněj koži
charakter prvej republiky, ich spôsob reagova-
nia na biedu a nezaměstnanost už nebol senti-
mentálny súcit, lež triezve uvedomeinie si so-
ciálny ch a kultúrnych súvislostí“.20 Vývojový
primát v programe generácie patřil, ako je zná-
me, maliarstvu. V dotykoch s európskou a čes-
rovi) ako jeden z prvých sochárov programovo
věnoval .medaile a plakete. V tomto programe
ho zaiste utvrdili skúsenosti zo Spanielovej špe-
ciálky i jeho miesto a význam na poli tejto tvor-
by. Majerský v medailách a plaketách glosoval
události společenského života. Myšlienk-ové a
tvarové sústredenie dané specifikou formátu
jednostranného alebo obojstrainného kovového
kotúča, symbolická a tvarová výstižnosť, jednot-
ný celok reliéfneho výjavu a komponovaného
písma, vzájomné doplňovanie a vysvetfovanie
averzu a reverzu boli hlavné zákonitosti, z kte-
rých sochár vychádzal. Početné medaily (me-
daila k výstave trhu slovenského jačmeňa, 1927,
plaketa Slovensko svojmu studentstvu, 1927,
medaily Ústredia včelárskych spolkov na Slo-
vensku, 1929, Bratislavská ruža, 1930, Obchod-
nej a priemyselnej komory v Bratislavě, 1931,
návrh na štátny odznak slovenských lesov, 1930,
památná medaila na otvorenie tratě Handlová—
Horná Stubňa, 1931—1932, medaila k celoštát-
nej výstave poštových známok v Bratislavě,
1937 a ďalšie) sa vyznačujú symbolickou iskrat-
kou, dekoratívnym účinkom v skladbě medailo-
vej plochy, často tradičné poňatými atribútmi,
nízkým reliéfom a iluzívnym poňatím, mákikým
vinutím objemov dopíňaných lineárnou kresbou
alebo čisto písmovým riešením plochy. Napridk
tomu, že nie vždy sa Majerskému podařilo vy-
manit z ilustratívnej opisnosti a kompozičnej
prekombinovanosti, patří mu v rozvíjaní tohto
sochárskeho druhu na Slovensku popredné
miesto.
Majerského komorné dielo bolo výrazovo
značné rozkolísané. Popři realizme, meštrovi-
čovskej archetypike a kaligrafii nachádzame
tendencie k expresionizmu, dramatickému nad-
sadeniu, deformácii tvaru i k jeho abstrahujú-
cej štylizácii. Raněný letec (1930), akt klesajú-
ceho muža so záměrně deformovanými propor-
ciami a tvarmi je vzdialenou kompozičnou ozvě-
nou Stursovho Raněného. Milenci, Bozk (1932),
Bieda — Nezaměstnaní (1933) sú zasa vzdiale-
nou paralelou plastickej optiky sociálneho civi-
lizmu.
V zložitej vonkajšej a vnútornej situácii trid-
siatych rofcov vyrástlo na Slovensku nové, mla-
dé umělecké pokolenie, obyčajne -označované
Jozef Kostka: Dievča s drapériou, bronz, 97 cm, 1938,
Slovenská národná galéria. Foto SNG
pojmom Generácia 1909. „Bol im spoločný, i keď
vnútorne diferencovaný program výtvarného
výrazu, poučeného na svetovom modernem vý-
voji, avšak zameraný na účinné vyjadrenie spo-
lečenských problémov a búrok čias. Tito vý-
tvarníci dostávali sa na umělecké štúdia při-
bližné v čase velkej hospodárskej krízy a vy-
rastali už bez národoveckých ilúzií staršieho po-
kolenia. Velmi skoro poznali na vlastněj koži
charakter prvej republiky, ich spôsob reagova-
nia na biedu a nezaměstnanost už nebol senti-
mentálny súcit, lež triezve uvedomeinie si so-
ciálny ch a kultúrnych súvislostí“.20 Vývojový
primát v programe generácie patřil, ako je zná-
me, maliarstvu. V dotykoch s európskou a čes-