Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1988)

83

roval a roku 1935 bol podl’a policajnej karty
členom volebnej komisie za KSC. Iste stojí za
povšimnutie, že ako jeden z mála vtedajších ar-
chitektův si nepostavil vlastnú vilu a býval vel-
mi skromné v priestoroch svojej projekčnej
kancelárie na Gorkého ul. 15.
Význam jeho politickej činnosti spočívá pre-
dovšetkým v jeho práci vo výbore Společnosti
pre kultúrne a hospodářské styky s novým Rus-
kom. Bol podpredsedom a predsedom bratislav-
skej odbočky Zväzu priatel’ov ZSSR v CSR.
V tejto práci sa angažoval tak organizačně, ako
aj finančně. Roku 1933 podnikol s priatelmi
cestu po Sovietskom zväze cez cestovná kance-
láriu Inturist. Stretol sa tu medzi inými aj
s 11’jom Erenburgom. O tejto ceste neskór sám
prednášal v Bratislavě. V rámci Spoločnosti or-
ganizoval roku 1936 přednášky světoznámého
švajčiarskeho architekta Hannesa Meyera, ktorý
pósobil dlhší čas v Sovietskom zväze, a nášho
Jiřího Krohu o bytovej kultúre a architektúre
v Sovietskom zväze. Přednášky sa konali v Bra-
tislavě, v Žiline a v Košiciach. Spolu s přednáš-
kami usporiadali v týchto mestách aj výstavu
Architektúra v ZSSR, na ktorej zostavovaní a
organizovaní sa Weinwurm podielal významnou
mierou.
Jeho politická činnost orgány buržoáznej re-
publiky velmi starostlivo sledovali, ako o tom
svedčia záznamy v policajnej karte, kde sa napr.
uvádza dokonca aj to, že sprostredkúval prená-
jom miestnosti v hostinci Savoy na schódze
Spoločnosti. Patřil k velmi aktívnym 1’uďom,
bol v neustálom pohybe, nepoznal nečinnost.
Napriek určitému bohémskému spósobu života
mal hlboký zmysel pre sociálně problémy, ktoré
sa snažil podlá svojich možností riešiť, ako o tom
svedčia projekty Unitasu a Novej doby. Svoje
pokrokové názory neskrýval. Mal dobré vztahy
k pokrokovým českým architektom, ktorí jeho
prácu vysoko oceňovali. Bol tiež aktívnym
členom Pracovného združenia architektov na
Slovensku. O jeho činnosti po uzavretí kancelá-
rie koncom r. 1938, t. j. v rokoch 1939—1941 sa
nám žial’ nepodařilo zistiť nič bližšie. Je však
zřejmé, že sa aktivně podielal na boji proti
nastupujácemu fašizmu, pretože hned v júni
1941 ho gestapo zatklo. Uväznili ho v Ilave. Po-

čas troch mesiacov, keď najviac trpěl nečin-
nosťou (sám sa přihlásil, že bude robit holiča,
aby mal kontakt s ostatnými vázňami), sa stal
známým modelováním malých plastik z chleba,
ktorý miešal s pastou na topánky. Na tieto čier-
ne a hnědé figárky smutných i rozosmiatych
žien si všetci jeho bývalí spoluväzni velmi dobré
spomínajú. Žial’ nezachovala sa z nich ani je-
diná. Pomáhali mu však v kontaktoch s váz-
ňami a dozorcami. Po prepustení sa vrátil do
Bratislavy. Jeho aktivita i nenávist voči fašiz-
mu ho priviedli k rozhodnutiu odísť do Soviet-
skeho zväzu (na rozdiel od mnohých, ktorí emi-
grovali na Západ). Po trase Maďarsko, Balkánské
štáty a Turecko sa chcel dostat do ZSSR, aby
sa tam mohol zapojit aktivně do boja proti fa-
šizmu. Žial’, tento jeho ámysel sa nepodařil. Na
jar roku 1942 bol ádajne pri ilegálnom přechode
maďarských hraníc zatknutý a zastřelený.
V politickej činnosti a spoločenskej angažova-
nosti architekta Weinwurma ostává ešte mnohé
nejasné a nepreskámané. Zatial však nebolo
možné vypátrat a preskámat všetky ešte exis-
tujáce pramene. Význam jeho osobnosti stojí
za to, aby sa v tejto práci pokračovalo.

Životopis

1885
1891—1898
1898—1906
1906—1909
1914—1918
1919—
1921—
1924—
1928—

30. augusta sa narodil v Borskom
sv. Mikuláši;
štádium na základnej škole a lý-
ceu v Bratislavě;
štádiá na Technickej univerzitě
v Drážďanoch a v Berlíne;
vojenská prezenčná služba;
áčasť v I. světověj vojně, ťažko ra-
něný na hlavě; dosiahol hodnost
nadporučíka;
začína pracovat ako architekt
v Bratislavě;
prednáša na Stavebnej priemyslo-
vej škole v Bratislavě;
(asi) zakladá spoločná projekčná
kanceláriu s I. Vácseiom;
člen Spoločnosti pre kultárne a
hospodářské styky s novým Rus-
kom;