Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1988)

90


Karol Baron: Kytica, 1978. Z archívu V. Luxovej

niektorých projektantův nachádzajú podnes vý-
vinovo progresivně tendencie neraz širšie uplat-
něme v tvorbě pre architektúru ako na báze
volného prejavu. Do tejto kategorie patria nie-
len plasticky odstupňované, viazané tapisérie,
prebiehajúce voïne na strop, dlážku či radené
do priestorových plánov od K. Barona, ale na-
příklad aj tvarové a materiálové experimenty od
L. Jergušovej, K. Sujanovej, K. Orlíkovej.3
Z absolventův Matejkovej špeciálky sa však
sformovala nielen skupina autorov, ktorí svoj
tvořivý potenciál orientovali přednostně, neraz
výlučné na problematiku tkaného artefaktu, ale
najmä skupina popredných představitelův náš-

ho moderného, autorsky tkaného závěsu. Z nich
popredné miesto prislúcha K. Sujanovej, ktorá
na přelome šesťdesiatych a sedemdesiatych ro-
kov vlastnoručným tkaním překonala pozůstat-
ky maliarskeho narábania s vlnou a dospěla
k technicky náročnému a invenčnému výrazu.
Jej Deník II. z roku 1972 je medzníkom nielen
vo vývinovom profile autorky, ale predovšet-
kým v celoslovenskom kontexte. Tapisériu, bu-
dovami s technickou brilantnosťou dovtedy
u nás neznámou, charakterizuje tkáčsky čisté
navodená grafická atmosféra a materiálu blízka
štylizácia tvarovej a kompozičnej skladby. Bez
folklorizovania, době adekvátnym, technicky