DOI Heft:
Nr. 1
DOI Artikel:Bořutová, Dana: Sociálna motivácia v architektonickom koncepte: (náčrt interpretácií francúzskej revolučnej architektúry)
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51760#0031
27
Vo Francúzsku si architektúra sama už v osem-
desiatych rokoch 18. storočia projektivně sta-
novila úlohu obrody architektúry ako výraz
i prostriedok obrody společnosti. V čase revo-
lučnej vlády participovali architekti na plnění
úloh stanovených programom výchovnej a ideo-
logickej práce, v ktorom možno vidieť priame-
ho predchodcu plánu monumentálnej propagan-
dy revolučného Ruska (sformulovali ho J. L.
David, L. S. Mercier, P. T. Bienaimé a další).32
Zatiaï čo Francúzi sa svojím programom orien-
tovali na vlastný národ, plán monumentálnej
propagandy v Rusku bol zameraný internacio-
nálně.33 S programom výchovnej a ideologickej
práce súvisia popři pomníkoch aj projekty ve-
řejných stavieb, symbolizuj úcich idey revolúcie
a slúžiacich osvětě a tiež provizorně stavby bu-
dované pri příležitosti výročných osláv a ludo-
vých slávností.
Pokial ide o „praktické“ úlohy, predovšetkým
bývanie, francúzska architektúra příznačné po-
súva problém do teoretickej a symbolickej ro-
viny, kým ruská architektonická avantgarda
konkretizuje smerom k výskumu potrieb a
k formovaniu nových typov kolektívneho obyd-
lia. V oboch prípadoch sa architekti zaoberajú
urbanistickými experimentmi — vo Francúz-
sku rieši v plnej komplexnosti sociálny prog-
ram Ledouxovo ideálne město Chaux,34 v Rusku
neskór vznikli teoretické koncepcie osídlenia.
Pre architektonické projekty oboch uvede-
ných období je příznačný geometrický charak-
ter architektúry, súvisiaci s kozmickým princí-
pom. Francúzska revolučná architektúra vo
svojom příklone ku geometrii vychádza zo vzta-
hu člověka a prírody — elementárny tvar sa
chápe ako prvotný, pravdivý, prirodzený (v kon-
texte architektonického vývinu teda popretie
tradicie). „Abstraktný“ poriadok kozmického
principu sprostredkovaný geometriou sa poní-
ma ako vzor usporiadania — protiklad revoluč-
ného nepokoja. Svět sa javí — v duchu Newto-
novho výkladu35 — ako fungujúci stroj, ktorý
charakterizuje pravidelný, opakovaný pohyb.
Je to pohyb mechanický, uzavretý v okruhu,
z čoho (iba zdanlivo protikladne) vyplývá urči-
tá statickosť. Badáme ju v architektúre, kde dy-
namika je uzemněná pevnou uzavretou hmotou
C. N. Ledoux: Návrh na cintorín pre Chaux, 1784.
Z knihy Vogt, A. M.: Russische und französische Re-
volutions-Architektur. Repro T. Leixnerová
a prejavuje sa iba ako latentná sila, vnútorné
napätie zhutněných symbolov všeobecného poj-
mu.36 Aj ruská revolučná architektúra vyjad-
řuje afinitu ku kozmickému poriadku. Akcentu-
je však pohyb v jeho róznych momentech37 —
ako aktivitu, fungovanie (analogicky k strojů,
konštrukcii, náplni budovy) a tiež ako tenden-
ciu výrazu (šikmá os, náznak pohybu nahor, do-
jem vznášania sa, světelný i skutočný, mecha-
nický pohyb). Táto dynamizácia korešponduje
s relativnou otvorenosťou architektúry, ktorá
chce komunikovat s okolím, v doraze na kon-
štrukciu predvádza svoje fungovanie.38
Cez dynamiku pohybu sa teda opät dostává-
Vo Francúzsku si architektúra sama už v osem-
desiatych rokoch 18. storočia projektivně sta-
novila úlohu obrody architektúry ako výraz
i prostriedok obrody společnosti. V čase revo-
lučnej vlády participovali architekti na plnění
úloh stanovených programom výchovnej a ideo-
logickej práce, v ktorom možno vidieť priame-
ho predchodcu plánu monumentálnej propagan-
dy revolučného Ruska (sformulovali ho J. L.
David, L. S. Mercier, P. T. Bienaimé a další).32
Zatiaï čo Francúzi sa svojím programom orien-
tovali na vlastný národ, plán monumentálnej
propagandy v Rusku bol zameraný internacio-
nálně.33 S programom výchovnej a ideologickej
práce súvisia popři pomníkoch aj projekty ve-
řejných stavieb, symbolizuj úcich idey revolúcie
a slúžiacich osvětě a tiež provizorně stavby bu-
dované pri příležitosti výročných osláv a ludo-
vých slávností.
Pokial ide o „praktické“ úlohy, predovšetkým
bývanie, francúzska architektúra příznačné po-
súva problém do teoretickej a symbolickej ro-
viny, kým ruská architektonická avantgarda
konkretizuje smerom k výskumu potrieb a
k formovaniu nových typov kolektívneho obyd-
lia. V oboch prípadoch sa architekti zaoberajú
urbanistickými experimentmi — vo Francúz-
sku rieši v plnej komplexnosti sociálny prog-
ram Ledouxovo ideálne město Chaux,34 v Rusku
neskór vznikli teoretické koncepcie osídlenia.
Pre architektonické projekty oboch uvede-
ných období je příznačný geometrický charak-
ter architektúry, súvisiaci s kozmickým princí-
pom. Francúzska revolučná architektúra vo
svojom příklone ku geometrii vychádza zo vzta-
hu člověka a prírody — elementárny tvar sa
chápe ako prvotný, pravdivý, prirodzený (v kon-
texte architektonického vývinu teda popretie
tradicie). „Abstraktný“ poriadok kozmického
principu sprostredkovaný geometriou sa poní-
ma ako vzor usporiadania — protiklad revoluč-
ného nepokoja. Svět sa javí — v duchu Newto-
novho výkladu35 — ako fungujúci stroj, ktorý
charakterizuje pravidelný, opakovaný pohyb.
Je to pohyb mechanický, uzavretý v okruhu,
z čoho (iba zdanlivo protikladne) vyplývá urči-
tá statickosť. Badáme ju v architektúre, kde dy-
namika je uzemněná pevnou uzavretou hmotou
C. N. Ledoux: Návrh na cintorín pre Chaux, 1784.
Z knihy Vogt, A. M.: Russische und französische Re-
volutions-Architektur. Repro T. Leixnerová
a prejavuje sa iba ako latentná sila, vnútorné
napätie zhutněných symbolov všeobecného poj-
mu.36 Aj ruská revolučná architektúra vyjad-
řuje afinitu ku kozmickému poriadku. Akcentu-
je však pohyb v jeho róznych momentech37 —
ako aktivitu, fungovanie (analogicky k strojů,
konštrukcii, náplni budovy) a tiež ako tenden-
ciu výrazu (šikmá os, náznak pohybu nahor, do-
jem vznášania sa, světelný i skutočný, mecha-
nický pohyb). Táto dynamizácia korešponduje
s relativnou otvorenosťou architektúry, ktorá
chce komunikovat s okolím, v doraze na kon-
štrukciu predvádza svoje fungovanie.38
Cez dynamiku pohybu sa teda opät dostává-