Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1989

Page: 9
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1989/0125
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
9

mácích bádatelov.11 Opúšťajú celouhorský pří-
stup k problematike, pretože sklářská výroba
na Slovensku nebola na ostatnú uhorskú pro-
dukciu submisívne viazaná. Z teritoria, ktorého
súčasťou bolo aj Slovensko, nepřijímalo domáce
sklárstvo ani umělecké, ani technologické pod-
něty, naopak, v období 18. a 19. storočia ich
odevzdávalo.12
Prvý, kto sa sústavne věnoval problematike
sklárskej výroby na Slovensku, bol Jan Bárta,
ktorý pósobil dlhé roky v slovenských sklár-
nách. Od tridsiatych rokov publikoval početné
články13 a svoje výskumy završil syntetizuj úcou,
dosial’ neuverejnenou prácou.14 Doterajšie zna-
losti rozšířil podrobnými informáciami o spóso-
be výroby v sklářských hutách, o názvoch ná-
strojov, o zvyklostiach i odeve sklárov. Sledoval
národnostně zloženie osadenstva jednotlivých
hút. Jeho prínosom bol aj náčrt pósobenia sklár-
ní na „horniakoch“, t. j. v pohoří medzi Detvou
a Lučencom, o ktorých jestvuje len málo pí-
semných údajov. Všimol si aj podomový ob-
chod so sklom, tradičný druh predaja sklářských
výrobkov, ktorý sa na Slovensku velmi dlho
udržal. Nové poznatky získal „etnografickou“
metodou, čím bádanie nadobudlo ďalšiu dimen-
zím
Výraznou postavou v historiografii slovenské-
ho sklárstva bol Karel Hetteš. Ako prvý použil
pojem „slovenské sklo“ v štúdii, v ktorej chcel
zachytit celkový vývin a určit charakter slo-
venského skla.15 Poukázal na jednostrannost
spracovania historie sklárstva na Slovensku,
v ktorom převláda hl’adisko hospodářských dě-
jin. Pokúsil sa o syntézu doterajších znalostí a
nového umeleckohistorického přístupu k prob-
lému. Na jeho základe formuloval Hetteš nie-
ktoré závěry odlišné od teorií maďarských bá-
datel’ov. K dějinám slovenského sklárstva sa
Hetteš znova vrátil roku I960.16 Poukázal na
dóležitosť nálezov z obdobia skýtskeho pohybu
cez Slovensko, z archeologických nálezov věno-
val pozornost římskému sklu a nadhodil mož-
nost výroby skla na našom území v čase kelt-
ského osídlenia. Vyslovil aj domnienku o domá-
cej výrobě skla za čias Veíkej Moravy. Tým
ako prvý naznačil možnost kontinuity výroby
skla na území dnešného Slovenska už od anti-

ky. Postavil sa proti preceňovaniu talianskeho
vplyvu v období středověku a rozvinul svoju
hypotézu o určuj úcej úlohe německých sklárov.
V středověku spájal výrobu skla u nás s póso-
bením kláštorov a nesúhlasil s doteraz trado-
vaným názorom, že sklárně vznikli v 14. storočí
v blízkosti banských miest, aby pre ich potřebu
vyrábali technické sklo.
Takmer súčasne vyšla kniha B. Borsosa Die
Glaskunst im alten Ungarn. Jej autor, najvý-
znamnější súčasný představitel’ celouhorského
pohladu, názorovo nadviazal na staršiu maďar-
skú literatúru najmä v otázke důležitosti póso-
benia talianskych sklárov pri vzniku sklárskej
výroby na tomto území. Do bádania vniesol ako
nový prvok globálně umeleckohistorické hod-
notenie; z tohto hl’adiska vyzdvihol najmä pro-
dukciu fúkaného skla od 16. do začiatku 18. sto-
ročia. Ako novum zaviedol určovanie účelu skle-
ných predmetov, ktorých fungovanie už za-
niklo.
Šesťdesiate roky priniesli zvýšený záujem
o dějiny slovenského sklárstva i u domácích bá-
dateïov. Rozsiahlejšiu prácu na túto tému na-
písal roku 1967 P. Stanislav.17 Jej hlavným prí-
nosom je podrobné zaznamenanie událostí, sor-
timentu, ekonomickej situácie a pod. sklářských
výrobní, ktoré pracovali od začiatku 20. storočia
až do šesťdesiatych rokov.18 Siršie úseky dějin
slovenského sklárstva zachytili aj ďalšie štúdie,
ktoré spresňovali a triedili doterajšie znalosti.
Priniesli dóležité poznatky aj o sortimente nie-
ktorých sklární19 a ich novších dějinách.20
Vznikol velký počet monografických štúdii
o jednotlivých hutách, ktoré zváčša na základe
archívnych materiálov rozšířili vědomosti nie-
len o významných sklárňach, ale aj o tých, ktoré
pósobili krátkodobo, alebo sa ich fungovanie ne-
považovalo za příliš výrazné.21 Postupné sa tak
utváral poměrně přesný náčrt slovenského sklár-
stva.
Posledně syntetizuj úce práce věnované skú-
manej témě vyšli roku 1974. K. Hetteš časopi-
secky uveřejnil rozsiahlu štúdiu o výrobě skla
na Slovensku.22 B. Borsos vydal knihu A magyar
úvegmúvésség.23 Výsledky obidvoch práč třeba
podrobnejšie rozebrat, lebo sú súhrnom doteraj-
ších poznatkov (okrem archeologických výsku-
loading ...