Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1989

Page: 33
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1989/0149
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Gotická nástěnná malba
dómu v Košiciach

33

(Poznámka k prieskumu)1

INGRID CIULISOVÁ

V juhovýchodnej časti interiéru dómu sv.
Alžběty v Košiciach sa nachádza monumentálna
středověká nástěnná malba, zobrazuj úca Zmřt-
vychvstanie Krista. Po prvýkrát ju objavili pri
snímaní starej omietky zo stien kostola v rámci
komplexnej obnovy dómu 28. decembra 1892.
K reštaurovaniu vtedy nedošlo. Svědčí o tom
záznam v zápisnici zo zasadnutia výboru pre
obnovu dómu. Dozvedáme sa z něho, že „fresky,
ktoré sa nachádzajú pri stene kaplnky pri juž-
nom vchode, nemajú umeleckú hodnotu ... a ich
reštaurovanie by bolo nákladné . . ,“2 Malba bo-
la znova zatretá, takže roku 1940 pracovníci
Krajinského výboru pre ochranu uměleckých
diel objavili už len „farebné stopy“. Celkovým
odkryvom, reštaurovaním a tým aj definitív-
nvm sprístupnením nástennej malby bol v ro-
koch 1940—1941 poverený Július Szentiványi.3
Košický majster použil pri stvárnení výjavu
netradičná ikonografická schému, taká ojedi-
nělá v celkovom kontexte středověkého maliar-
stva u nás i v širších stredoeurópskych relá-
ciách, že už jej sám výskyt možno vysvětlit
významem košického uměleckého centra v ne-
skorom středověku. V sávislosti s monumentál-
nym rozvrhom, ale najmä kvalitou výtvarného
podania sa ponáka domnienka, že inšpiratívnym
východiskom malby mohlo byť umenie panov-
nického dvora, ktoré v Košiciach ovplyvnilo
nielen sféru gotickej architektáry, dřeveného
a kamenného sochárstva, ako sa doteraz před-
pokládalo, ale asi aj oblasť nástěnného maliar-
stva. Autor zobrazil scénu, ktorá sa v evanje-
liách nespomína priamo, má apokryfný póvod.

To čiastočne vysvětluje, prečo sa jej výtvarné
stvárnenie začlenilo do stredovekej ikonografie
poměrně neskoro. Hoci sa s výtvarnou prezen-
táciou tohto výjavu střetáváme ojedinele už
v otónskej knižnej malbě, častejšie sa vysky-
tuje až od románského obdobia.4 Najbežnejšia
bola verzia výjavu s Kristom vystupujácim
z otvoreného sarkofágu s víťazným krížom ako
nevyhnutným symbolickým atribátom. Kristus,
jednou nohou ešte v hrobe, druhou vykračujá-
ci, tvořil epický stredobod obrazu. Dej události
sa zváčša odehrával v krajinnej scenérii alebo
před plošným pozadím, často zláteným. Okolo
hrobu spali strážcovia. Nadprirodzený charak-
ter deja naznačovala přítomnost jedného ale-
bo dvoch anjelov. Niekedy bola scéna oboha-
tená postavami prizerajácich sa Márií, čím sa
vlastně spojili dva výjavy — Zmřtvychvstanie
a Tri Márie pri hrobe. Ikonografická schéma so
zatvoreným sarkofágem ako na košickej freske
má literárny póvod. Z početných středověkých
cirkevných textov vyplývá, že sa Kristovo pre-
stápenie zatvoreným sarkofágům chápalo rov-
nako zázračné ako jeho narodenie pri neporuše-
nom panenstve P. Márie (analógia medzi „sepul-
cro clauso“ a „utero clauso“).5 Neporušený, za-
pečatený sarkofág sa objavuje například na
známej tabuli od třeboňského Maj stra, ale naj-
staršie výtvarné zobrazenia s týmto motívom
poznáme už z druhej polovice 13. storočia.6 Na
košickom Zmrtvýchvstání sa zdórazňuje jeho
triumfálny charakter. Předpokládá sa, že za-
tvorený sarkofág z košickej nástennej malby
svojím umiestnením, velkosťou a tvarom v spo-
loading ...