DOI issue:
Nr. 2
DOI article:Ciulisová, Ingrid: Bardejovské tondo a jeho súvislosti
DOI Page / Citation link: https://doi.org/10.11588/diglit.51760#0158
42
Aelbert Bouts: Kristus korunovaný trním. Antverpy,
Muzeum krásných umění. Foto Koninklijk Museum
voor Schone Künsten
ne kultivovaný, výtvarné vybrúsený maliarsky
přednes, laděný v strohej chromatike, s domi-
nanciou mäkkej hnedej. Obidve dlela spája na-
pokon aj formálně riešenie: malba je koncipo-
vaná v podobě fonda a osadená do rámu, ktorý
dává vyniknúť rezbárskemu dekoru, tvoriacemu
širšie pozadie obrazu. Na druhej straně sú však
aj maliarske prvky, ktoré nedovoluj ú pripísať
autorstvo bardejovského tonda okruhu Boutso-
vej dielne, resp. jeho následovníkům, či niekto-
rému z dalších nizozemských maliarov tohto ob-
dobia, ba vylučujú akúkofvek priamejšiu spoji-
tost medzi porovnávanými dielami. Navodzujú
skór vofnejšiu väzbu v polohe inšpiratívneho
zdroja. Máme tu na mysli predovšetkým expre-
sívne pósobiaci vzhTad bolesťou poznačenej tvá-
ře bardejovského Krista.
Ciel’om neznámého majstra nebolo ani tak vy-
jádřit cirkevnú dogmu Krista Trpitela, ale skór
tlmočiť jej hlboko citovú obsahovú náplň. Vý-
chodiskům mu musel byť okolitý svět, skuteč-
nost a jej priame, bezprostředné poznanie. Ne-
mennú ideovú abstrakciu dogmy, stelesnenú
v antverpskom Kristovi, musela nahradit zmys-
lová skutočnosť pozorovaného, pátos vyplývajú-
ci zo stredovekej pojmovosti, realistický postřeh.
Výsledkom bola 1’udská blízkost’, intimita a po-
zemská dostupnost. Kristova tvář sa zbavila
idealizovaného, hieratizujúceho výrazu strohej
reprezentativnosti, jeho existencia sa stala po-
strehnutefnou. Autor maïby vtisol jeho tváři
realistickú pečať a v súlade so svojím zámerom
navodil pocit utrpenia přetaveného 1’udskou
prizmou. Potlačil formálnu transcendentálnosí
obrazu a na maximálnu mieru vystupňoval jeho
emocionálnu naliehavosť. Evidentně sú aj ďalšie
štýlové rozdiely. Například třňová koruna má
na bardejovskom obraze podobu akejsi čiapky,
spadá hlboko do čela a je Specifická kresbou
krátkých tfňov, vyrastajúcich vždy po dva či
tri z jedného lóžka. Odlišný je aj spósob stvár-
nenia vlasov a tvar úst. Kým na Boutsovom
obraze sú vlasy Stylizované do dvoch vlnitých
prameňov na 1’avej a troch na právej straně
tváře, vlasy bardejovského Krista sa zatáčajú
v kompaktnom celku smerom dovnútra. Ústa
majú pretiahnutý tvar, spodná pera nie je tak
plné vykrojená. V bardejovskom prostředí to
všetko móžeme pokládat za příznaky procesu
postupujúcej asimilácie nizozemského maliar-
skeho prúdenia a zároveň za doklady existencie
ďalšieho, spolupodiefajúceho sa prameňa sloho-
vého poznania.
Rozdielom zásadnéjšieho významu je podlá
nášho názoru i to, že ani jeden z Boutsových
obrazov tohto typu nemá na čelnej straně ná-
pis. Výjavy s Bolestnou P. Máriou alebo Kris-
tem Trpitelům sú vždy malované na pozadí
riešenom abstraktně, plošné vymedzenom a
priestorovo uzatvorenom. Kristovu hlavu na
bardejovskom tonde však povodně dopíňal la-
tinský nápis, rozložený v pravidelnom poloblúku
v hornej časti a pravděpodobně i po obidvoch
spodných stranách obrazu. Už v minulom sto-
ročí ho Myskovszky pre značné poškodenie ne-
vedel prečítať. Zdá sa, že nápis tvořilo povodně
pät slov, hoci v súčasnosti sú náznakovo zře-
telné iba štyri: /VE/RONICA CRISTI OFFER
Aelbert Bouts: Kristus korunovaný trním. Antverpy,
Muzeum krásných umění. Foto Koninklijk Museum
voor Schone Künsten
ne kultivovaný, výtvarné vybrúsený maliarsky
přednes, laděný v strohej chromatike, s domi-
nanciou mäkkej hnedej. Obidve dlela spája na-
pokon aj formálně riešenie: malba je koncipo-
vaná v podobě fonda a osadená do rámu, ktorý
dává vyniknúť rezbárskemu dekoru, tvoriacemu
širšie pozadie obrazu. Na druhej straně sú však
aj maliarske prvky, ktoré nedovoluj ú pripísať
autorstvo bardejovského tonda okruhu Boutso-
vej dielne, resp. jeho následovníkům, či niekto-
rému z dalších nizozemských maliarov tohto ob-
dobia, ba vylučujú akúkofvek priamejšiu spoji-
tost medzi porovnávanými dielami. Navodzujú
skór vofnejšiu väzbu v polohe inšpiratívneho
zdroja. Máme tu na mysli predovšetkým expre-
sívne pósobiaci vzhTad bolesťou poznačenej tvá-
ře bardejovského Krista.
Ciel’om neznámého majstra nebolo ani tak vy-
jádřit cirkevnú dogmu Krista Trpitela, ale skór
tlmočiť jej hlboko citovú obsahovú náplň. Vý-
chodiskům mu musel byť okolitý svět, skuteč-
nost a jej priame, bezprostředné poznanie. Ne-
mennú ideovú abstrakciu dogmy, stelesnenú
v antverpskom Kristovi, musela nahradit zmys-
lová skutočnosť pozorovaného, pátos vyplývajú-
ci zo stredovekej pojmovosti, realistický postřeh.
Výsledkom bola 1’udská blízkost’, intimita a po-
zemská dostupnost. Kristova tvář sa zbavila
idealizovaného, hieratizujúceho výrazu strohej
reprezentativnosti, jeho existencia sa stala po-
strehnutefnou. Autor maïby vtisol jeho tváři
realistickú pečať a v súlade so svojím zámerom
navodil pocit utrpenia přetaveného 1’udskou
prizmou. Potlačil formálnu transcendentálnosí
obrazu a na maximálnu mieru vystupňoval jeho
emocionálnu naliehavosť. Evidentně sú aj ďalšie
štýlové rozdiely. Například třňová koruna má
na bardejovskom obraze podobu akejsi čiapky,
spadá hlboko do čela a je Specifická kresbou
krátkých tfňov, vyrastajúcich vždy po dva či
tri z jedného lóžka. Odlišný je aj spósob stvár-
nenia vlasov a tvar úst. Kým na Boutsovom
obraze sú vlasy Stylizované do dvoch vlnitých
prameňov na 1’avej a troch na právej straně
tváře, vlasy bardejovského Krista sa zatáčajú
v kompaktnom celku smerom dovnútra. Ústa
majú pretiahnutý tvar, spodná pera nie je tak
plné vykrojená. V bardejovskom prostředí to
všetko móžeme pokládat za příznaky procesu
postupujúcej asimilácie nizozemského maliar-
skeho prúdenia a zároveň za doklady existencie
ďalšieho, spolupodiefajúceho sa prameňa sloho-
vého poznania.
Rozdielom zásadnéjšieho významu je podlá
nášho názoru i to, že ani jeden z Boutsových
obrazov tohto typu nemá na čelnej straně ná-
pis. Výjavy s Bolestnou P. Máriou alebo Kris-
tem Trpitelům sú vždy malované na pozadí
riešenom abstraktně, plošné vymedzenom a
priestorovo uzatvorenom. Kristovu hlavu na
bardejovskom tonde však povodně dopíňal la-
tinský nápis, rozložený v pravidelnom poloblúku
v hornej časti a pravděpodobně i po obidvoch
spodných stranách obrazu. Už v minulom sto-
ročí ho Myskovszky pre značné poškodenie ne-
vedel prečítať. Zdá sa, že nápis tvořilo povodně
pät slov, hoci v súčasnosti sú náznakovo zře-
telné iba štyri: /VE/RONICA CRISTI OFFER