Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1989)

82


Carl Maurer: Vestibul. Návrh divadelně) dekorácie. 1814.Caplovičova knižnica v Dolnom Kubíne.
Foto T. Leixnerová

ných nádvoří objavovali už hlboko v 18. storočí,
zároveň s tým, ako sa záujem o minulost pre-
romanticky odkláňal od antiky smerom k stře-
dověku. I keď sa tu Maurer pridržiaval známých
předloh — například Bittnerových rytin podl’a
návrhov viedenského divadelného dekoratéra
Antonia de Pian39 — pokúšal sa zvládnut prvky
gotického tvaroslovia v celom rade skic podl’a
grafických vyobrazení středověkých katedrál.
Okrem slávnostných siení, vestibulov a chrámo-
vých interiérov v gotickom rúchu sa u Maurera
objavujú i romantické elementy orientálnych
architektúr. Tieto práce však už nepatria do na-
sej témy, lebo dátumom svojho vzniku presahu-
jú začiatok 19. storočia.
Z doteraz známých údajov a materiálu možno
usudzovať, že najmá vďaka vplyvu blízkej Vied-
ne, ktorá bola v 18. a na začiatku 19. storočia

jedným z hlavných centier európskeho divadel-
níctva, nezaostávali bratislavskí javiskoví deko-
ratéři tých čias výraznejšie za dobovým sloho-
vým vývinom. Napriek tomu, že právě v prvej
polovici 18. storočia pósobili vo Viedni Ferdi-
nandů Galli-Bibiena, objavitel’ „maniery di ve-
der le scene per angolo“, — v němčině nazýva-
nej „Winkelperspektive“ — a jeho syn Giusep-
pe, ktorý tento spósob diagonálneho videnia
prospektovej iluzívnej architektúry bravúrne
uplatňoval vo svojej scénografii, zdá sa, že sa
tam i v okolí ešte dost dlho upřednostňovala
centrálna perspektiva. U Mandla a Maurera sa
však kosé pohl’ady striedali s osovými s úplnou
samozrejmosťou.
Podlá toho, že sa medzi základnými dekorá-
ciami bratislavského městského divadla z roku
1776 i opěrného divadla Erdodyovcov z roku