DOI Artikel:
Z̆áry, Juraj: Menší severný portál bratislavského dómu a jeho sochárska výzdoba
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51720#0046
65 FEUCHTMÜLLER, R.: C. d. v pozn. 53, 77; ZYKAN, M.: C.
d. v pozn. 53, s. 44.
66 K obom viedenským mendikantským halovým kostolom porov-
ná) DONIN, R. K.: Die Bettelordenskirchen in Österreich. Zur
Entwicklungsgeschichte der österreichischen Gotik. Baden bei Wien,
s. 225 a ď. (augustiniánsky kostol), 234 a ď. (minoritský kostol).
Pódorys augustiniánského chrámu odvodil Donin z nemeckej archi-
tektúry. Pozři aj BUCHOWIECKI, W.: Die gotischen Kirchen
Österreichs. Wien 1952, s. 239, 240; WAGNER-RIEGER, R.: C. d.
v pozn. 42, s. 131.
67 MENCL, V.: Dóm sv. Martina v Bratislavě. C. d. v pozn. 1, s.
151.
68 Porovnaj literatúru uvedenú v pozn. 16—26. Třeba však uznať,
že posledně Menclove stanoviská k chronologii bratislavského dómu
boli dosť nejasné a rozporuplné. Raz uvažoval o prvotnom baziliko-
vou! pláne trojlodia, budovaného až od polovice 14. storočia,
pozmenenom ,,po polovici storočia“ na sieňový typ (MENCL, V.
— MENCLOVÁ, D.: C. d. v pozn. 16, s. 49, v pozn. 42, s. 53 a ď.)>
inokedy zasa o prvotnej halovej stavbě, budovanej už od dvadsiatych
či tridsiatych rokov 14. storočia (MENCL, V.: C. d. v pozn. 1, s. 149,
151).
69 Na prudký rozvoj hospodářského a administratívneho rozvoja
města v období vlády anjouovskej dynastie naposledy upozornila a na
dóležitú úlohu rodiny Jakubovcov v ňom poukázala LEHOTSKA,
D.: Jakubovci, bratislavská patricijská rodina. Bratislava III, 1967, s.
59—113. Profesorke Lehotskej som zaviazaný vďakou aj za upozorně-
me na švábsky póvod zakladatela tejto rodiny, prvého richtára města
Jakuba I. Za jeho vnuka Jakuba II. dochádza ešte před polovicou 14.
storočia k nasledujúcim právnym úpravám v prospěch bratislavských
mešťanov zo strany uhorských panovníkovi 1336 — upevnenie
právomoci bratislavského richtára, povolenie dovozu tovaru z Viedne
a Rakúska do Uhorska; 1343 — povolenie slobodného přechodu
cudzích kupcov cez Bratislavu; 1344 — privilégium konania výroč-
ných trhov na sv. Vavrinca (tamže, s. 70 — 71). Porovnaj aj ŽÁRY, J.:
Stavebno-umelecký vývin dómu v 13. a 14. storočí. C. d. v pozn. 1, s.
24 a ď.
70 KISSLING, H.: Das Münster in Schwäbisch Gmünd. Studien
zur Baugeschichte, Plastik und Ausstattung. Schwäbisch Gmünd
1975, s. 31 a ď.; Ten istý, in: Die Parler und der schöne Stil
1350—1400. Europäische Kunst unter den Luxemburgern. I. diel.
Handbuch zur Ausstellung (red. LEGNER, A.). Köln 1978, s. 319;
KOEPF, H.i Die Esslinger Frauenkirche und ihre Meister. Esslingen
1980, s. 8-9.
71 KISSLING, H.: C. d. v pozn. 70, s. 31 a ď. Pri reliéfnej výzdobě
dvoch bočných portálov lode z 1. polovice tridsiatych rokov Kissling
odmieta — dovtedy často zdorazňovaný — vplyv rottweilského
Majstra Márie (prorokov) a uvádza ju do súvislosti so Straßburgom,
južným Nemeckom a Kolínom, odkiaf prišiel aj stavitel’ gmündskej
haly Heinrich Parler (tamže, s. 42 a ď.).
72 Novým typom príporových soklov sú příbuzné aj spodné časti
mohutných prístenných pilierov medzi loďami na západnej straně,
ktoré vyznačujú věžové jádro a svedčia o pokračovaní stavby
bratislavského dómu v tom čase aj pri věži.
73 ORTVAY, T.i Geschichte der Stadt Preßburg II/l. Preßburg
1895, s. 238. Roku 1341 zasa kanonik Peter zriadil pri kostole miesto
kaplána a nariadil denne slúžiť čítanú omšu (ORTVAY, T.:
Geschichte der Stadt Preßburg III. Preßburg 1905, s. 341).
74 Stalo sa tak v rokoch 1344 a 1348. Pozři RIMELY, C.:
Capitulum insignis ecclesiae collegiatae Posoniensis ad s. Martinům
Ep. olim ss. Salvátorem. Posonii 1880, s. 51 a ď., 61 a ď.
75 Okrem spomenutej hypotézy o priamej súvislosti reliéfu s tvor-
bou Majstra Michelskej madony, vyslovenej Veronikou Margótsyo-
vou (porovnaj pozn. 58) sa tieto pokusy týkali najmä vysledovania
spojitostí v rámci umenia Bratislavy. Nemožno súhlasiť s Menclovou
afiliáciou rastlinného dekoru dómskeho portálu k podstatné mladším
konzolám portálu kaplnky sv. Jána Ev. pri kostole bratislavských
františkánov (MENCL, V.: Dóm sv. Martina v Bratislavě. C. d.
v pozn. 1, s. 151) a už vôbec nie s Ewou Sniežyňskou-Stolot, ktorá
spojila dómsky tympanon s figurálnymi svorníkmi v podjazde
bratislavskej radnice. Podčiarkla přitom analogie hlavy Boha Otca
s hlavou mladého krála na svorníku podjazdu a všetky tieto sochárske
práce pripísala domnelej sochárskej dielni hessenského póvodu,
sústredenej podlá nej už v polovici 14. storočia pri stavbě a výzdobě
veže klariského kostola (ŠNIEŽYŇSKA-STOLOT, E.: Sala ze
zwornikami w ratuszu w Bratysiawie. Styl i trešci ideowe. Biuletyn
historii sztuki XLIH, 1981, s. 5 a ď.). Sochárska výzdoba klariskej
veže je rozhodne neskoršieho dáta a potřebu podstatné, takmer o sto
rokov neskoršieho vročenia radničného podjazdu podoprel v svojich
článkoch Štefan Holčík (pozři například HOLČÍK, Š.: Pokus o novů
interpretáciu plastickej výzdoby svorníkov v podjazde Starej radnice.
In: Zborník Bratislava VIII —IX, 1976, s. 225 — 237), ktorý hlavu
mladého krála identifikoval ako Ladislava Pohrobka.
76 Sochársku výzdobu sopronskej kapitulnej siene — datovanej
desaťročím 1330—1340 — uviedol naposledy Ernó Marosi do
súvislosti s regensburgským a rakúskym uměním, najmä so sochár-
skym vybavením minoritského kostola vo Viedni, poznačeným
západně ovplyvneným viedenským dvorským uměním (MAROSI, E.
in: Magyarországi muvészet 1300—1470 körül. C. d. v pozn. 1, s.
333-334).
77 KUTAL, A.: O reliefu P. Marie Sněžné a některých otázkách
českého sochařství první poloviny 14. století. C. d. v pozn. 55, s.
480—496. Medzi množstvom dalších súvekých práč, ovplyvnených
švábsko-rottweilským štýlom spomína autor aj štyri svorníky z mo-
ravskej galérie v Brně, pochádzajúce z premonštrátskeho kláštora
Rosa coeli v Dolných Kouniciach pri Brně, ktoré sú příbuzné takisto
ako bratislavský reliéf aj svorníkom chóru viedenského dómu (tamže,
s. 486).
78 HACKEL, A.: Die Trinität in der Kunst. C. d. v pozn. 32, s.
73 — 74. Trojica je symbolom vykúpenia, lebo Boh by nikdy nebol
vystúpil z jednoty do trojice, keby to nevyžadovalo prevtelenie, ktoré
sa stalo podnetom vykúpenia (tamže).
79 V eschatologickom zmysle symbolizuje portál, ako to například
zachytil prorok Izaiáš (60, 11), otvorenie brán ideálneho chrámu ako
Božieho města a poskytnutie volného přístupu svátému l’udu k Božej
milosti, k zjaveniu (CHEVALIER, J. — GHEERBRANT, A.: C. d.
v pozn. 40, s. 780—781).
80 Tamže. Porovnaj takisto například SAUER, J.: Symbolik des
Kirchengebäudes und seiner Ausstattung in der Auffassung des
Mittelalters. 2. vyd. Freiburg im Breisgau 1924, s. 119, 296;
LURKER, M.: C. d. v pozn. 40, s. 115-116.
81 Porovnaj pozn. 35. Oltárny nadstavec zo Soestu, podobné ako
najstaršie zobrazenia Trónu milosti v misáloch 12. storočia a na
vitráži chórového okna Sugerovho chrámu v St. Denis, nadväzuje
pravděpodobně na liturgickú genézu tohto motivu, týkajúcu sa
40
d. v pozn. 53, s. 44.
66 K obom viedenským mendikantským halovým kostolom porov-
ná) DONIN, R. K.: Die Bettelordenskirchen in Österreich. Zur
Entwicklungsgeschichte der österreichischen Gotik. Baden bei Wien,
s. 225 a ď. (augustiniánsky kostol), 234 a ď. (minoritský kostol).
Pódorys augustiniánského chrámu odvodil Donin z nemeckej archi-
tektúry. Pozři aj BUCHOWIECKI, W.: Die gotischen Kirchen
Österreichs. Wien 1952, s. 239, 240; WAGNER-RIEGER, R.: C. d.
v pozn. 42, s. 131.
67 MENCL, V.: Dóm sv. Martina v Bratislavě. C. d. v pozn. 1, s.
151.
68 Porovnaj literatúru uvedenú v pozn. 16—26. Třeba však uznať,
že posledně Menclove stanoviská k chronologii bratislavského dómu
boli dosť nejasné a rozporuplné. Raz uvažoval o prvotnom baziliko-
vou! pláne trojlodia, budovaného až od polovice 14. storočia,
pozmenenom ,,po polovici storočia“ na sieňový typ (MENCL, V.
— MENCLOVÁ, D.: C. d. v pozn. 16, s. 49, v pozn. 42, s. 53 a ď.)>
inokedy zasa o prvotnej halovej stavbě, budovanej už od dvadsiatych
či tridsiatych rokov 14. storočia (MENCL, V.: C. d. v pozn. 1, s. 149,
151).
69 Na prudký rozvoj hospodářského a administratívneho rozvoja
města v období vlády anjouovskej dynastie naposledy upozornila a na
dóležitú úlohu rodiny Jakubovcov v ňom poukázala LEHOTSKA,
D.: Jakubovci, bratislavská patricijská rodina. Bratislava III, 1967, s.
59—113. Profesorke Lehotskej som zaviazaný vďakou aj za upozorně-
me na švábsky póvod zakladatela tejto rodiny, prvého richtára města
Jakuba I. Za jeho vnuka Jakuba II. dochádza ešte před polovicou 14.
storočia k nasledujúcim právnym úpravám v prospěch bratislavských
mešťanov zo strany uhorských panovníkovi 1336 — upevnenie
právomoci bratislavského richtára, povolenie dovozu tovaru z Viedne
a Rakúska do Uhorska; 1343 — povolenie slobodného přechodu
cudzích kupcov cez Bratislavu; 1344 — privilégium konania výroč-
ných trhov na sv. Vavrinca (tamže, s. 70 — 71). Porovnaj aj ŽÁRY, J.:
Stavebno-umelecký vývin dómu v 13. a 14. storočí. C. d. v pozn. 1, s.
24 a ď.
70 KISSLING, H.: Das Münster in Schwäbisch Gmünd. Studien
zur Baugeschichte, Plastik und Ausstattung. Schwäbisch Gmünd
1975, s. 31 a ď.; Ten istý, in: Die Parler und der schöne Stil
1350—1400. Europäische Kunst unter den Luxemburgern. I. diel.
Handbuch zur Ausstellung (red. LEGNER, A.). Köln 1978, s. 319;
KOEPF, H.i Die Esslinger Frauenkirche und ihre Meister. Esslingen
1980, s. 8-9.
71 KISSLING, H.: C. d. v pozn. 70, s. 31 a ď. Pri reliéfnej výzdobě
dvoch bočných portálov lode z 1. polovice tridsiatych rokov Kissling
odmieta — dovtedy často zdorazňovaný — vplyv rottweilského
Majstra Márie (prorokov) a uvádza ju do súvislosti so Straßburgom,
južným Nemeckom a Kolínom, odkiaf prišiel aj stavitel’ gmündskej
haly Heinrich Parler (tamže, s. 42 a ď.).
72 Novým typom príporových soklov sú příbuzné aj spodné časti
mohutných prístenných pilierov medzi loďami na západnej straně,
ktoré vyznačujú věžové jádro a svedčia o pokračovaní stavby
bratislavského dómu v tom čase aj pri věži.
73 ORTVAY, T.i Geschichte der Stadt Preßburg II/l. Preßburg
1895, s. 238. Roku 1341 zasa kanonik Peter zriadil pri kostole miesto
kaplána a nariadil denne slúžiť čítanú omšu (ORTVAY, T.:
Geschichte der Stadt Preßburg III. Preßburg 1905, s. 341).
74 Stalo sa tak v rokoch 1344 a 1348. Pozři RIMELY, C.:
Capitulum insignis ecclesiae collegiatae Posoniensis ad s. Martinům
Ep. olim ss. Salvátorem. Posonii 1880, s. 51 a ď., 61 a ď.
75 Okrem spomenutej hypotézy o priamej súvislosti reliéfu s tvor-
bou Majstra Michelskej madony, vyslovenej Veronikou Margótsyo-
vou (porovnaj pozn. 58) sa tieto pokusy týkali najmä vysledovania
spojitostí v rámci umenia Bratislavy. Nemožno súhlasiť s Menclovou
afiliáciou rastlinného dekoru dómskeho portálu k podstatné mladším
konzolám portálu kaplnky sv. Jána Ev. pri kostole bratislavských
františkánov (MENCL, V.: Dóm sv. Martina v Bratislavě. C. d.
v pozn. 1, s. 151) a už vôbec nie s Ewou Sniežyňskou-Stolot, ktorá
spojila dómsky tympanon s figurálnymi svorníkmi v podjazde
bratislavskej radnice. Podčiarkla přitom analogie hlavy Boha Otca
s hlavou mladého krála na svorníku podjazdu a všetky tieto sochárske
práce pripísala domnelej sochárskej dielni hessenského póvodu,
sústredenej podlá nej už v polovici 14. storočia pri stavbě a výzdobě
veže klariského kostola (ŠNIEŽYŇSKA-STOLOT, E.: Sala ze
zwornikami w ratuszu w Bratysiawie. Styl i trešci ideowe. Biuletyn
historii sztuki XLIH, 1981, s. 5 a ď.). Sochárska výzdoba klariskej
veže je rozhodne neskoršieho dáta a potřebu podstatné, takmer o sto
rokov neskoršieho vročenia radničného podjazdu podoprel v svojich
článkoch Štefan Holčík (pozři například HOLČÍK, Š.: Pokus o novů
interpretáciu plastickej výzdoby svorníkov v podjazde Starej radnice.
In: Zborník Bratislava VIII —IX, 1976, s. 225 — 237), ktorý hlavu
mladého krála identifikoval ako Ladislava Pohrobka.
76 Sochársku výzdobu sopronskej kapitulnej siene — datovanej
desaťročím 1330—1340 — uviedol naposledy Ernó Marosi do
súvislosti s regensburgským a rakúskym uměním, najmä so sochár-
skym vybavením minoritského kostola vo Viedni, poznačeným
západně ovplyvneným viedenským dvorským uměním (MAROSI, E.
in: Magyarországi muvészet 1300—1470 körül. C. d. v pozn. 1, s.
333-334).
77 KUTAL, A.: O reliefu P. Marie Sněžné a některých otázkách
českého sochařství první poloviny 14. století. C. d. v pozn. 55, s.
480—496. Medzi množstvom dalších súvekých práč, ovplyvnených
švábsko-rottweilským štýlom spomína autor aj štyri svorníky z mo-
ravskej galérie v Brně, pochádzajúce z premonštrátskeho kláštora
Rosa coeli v Dolných Kouniciach pri Brně, ktoré sú příbuzné takisto
ako bratislavský reliéf aj svorníkom chóru viedenského dómu (tamže,
s. 486).
78 HACKEL, A.: Die Trinität in der Kunst. C. d. v pozn. 32, s.
73 — 74. Trojica je symbolom vykúpenia, lebo Boh by nikdy nebol
vystúpil z jednoty do trojice, keby to nevyžadovalo prevtelenie, ktoré
sa stalo podnetom vykúpenia (tamže).
79 V eschatologickom zmysle symbolizuje portál, ako to například
zachytil prorok Izaiáš (60, 11), otvorenie brán ideálneho chrámu ako
Božieho města a poskytnutie volného přístupu svátému l’udu k Božej
milosti, k zjaveniu (CHEVALIER, J. — GHEERBRANT, A.: C. d.
v pozn. 40, s. 780—781).
80 Tamže. Porovnaj takisto například SAUER, J.: Symbolik des
Kirchengebäudes und seiner Ausstattung in der Auffassung des
Mittelalters. 2. vyd. Freiburg im Breisgau 1924, s. 119, 296;
LURKER, M.: C. d. v pozn. 40, s. 115-116.
81 Porovnaj pozn. 35. Oltárny nadstavec zo Soestu, podobné ako
najstaršie zobrazenia Trónu milosti v misáloch 12. storočia a na
vitráži chórového okna Sugerovho chrámu v St. Denis, nadväzuje
pravděpodobně na liturgickú genézu tohto motivu, týkajúcu sa
40