Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1991)

Pohlad na Bratislavu od západu. Rytina Kaltschmiedta z roku 1734 podlá kresby S. Mikovinyiho. Foto ŠUPS

a komíny, aby sa predišlo požiarom. O počte pecí
v areáli sa dozvedáme zo správy z roku 1639, keď
zaplatili kominárovi za vymetenie 69 komínových
prieduchov.
O vnútornom zariadení paláca nevieme vela.
Například v izbe správců domu („Hausmeister“)
stála velká skriňa s troma dverami a jednou zám-
kou, na ktorú vyhotovil kompletně kovania Krištof
Aschböck za 4 zl. 30 grajc. Vo velkej sále umiestili
„sekretář“ a na jeho 7 dvierok vyhotovil K. Asch-
böck kovania po 1 zl. 30 grajc. V kuchyniach,
resp. v prilahlých priestoroch boli stolársky zhoto-
vené police na riad.
Roku 1640 budovy záhradného areálu už v hru-
běj stavbě dostávali. Aj před tým, ale najmä počnúc
rokom 1640 sa vo velkom počte vyrábajú a osádza-
jú okná, dveře, dlážky, dřevené obloženia miest-

ností, vyhotovujú sa stolárske kovania, zasklievajú
sa okná. Okná a dveře dodali členovia bratislavské-
ho cechu stolárov. Zámočnícke a váčšinou aj ko-
váčske práce vykonal Krištof Aschböck a okná
zasklil Hans Georg Weitz. Tieto práce, najmä za-
sklievacie a zámočnícke, trvali s postupné klesajú-
cou intenzitou až do roku 1644. Zámky dveří, okná
a kachlové pece si vyžadovali najčastejšie opravy,
a to už aj v období keď ešte palác celkom nedokon-
čili. Okná zasklievali okrúhlymi a šesťhrannými
terčíkmi spájanými olovom.24
Roku 1640 boli hlavné budovy vrátane paláca
ešte stále bez vonkajších omietok. Přibližné do ro-
ku 1647 nahadzovali vonkajšie omietky, robili ná-
těry a iné příbuzné práce, vrátane štukatérskych.
Z Plaveckého panstva vozili velké zásielky vápna
(vápno vozili ešte roku 1652 „zur diesen gantzen

144