s odpadnutou farebnou vrstvou, čo neumožňuje bližšie
postihnutie súvislostí s ďalšou produkciou na Spiši.71
V období vzniku malby v tympanóne prebiehala nad
severnou predsieňou a čiastočne i nad kaplnkou sv. Jura-
ja přístavba dvoch miestností s nezvyčajným posláním.
Išlo vari o prvů účelovú knižnicu a Studovnu na
Slovensku. Vznikla z podnětu humanisticky oriento-
váného farára u sv.Jakuba Jána Henckela. Krátko po
dokončení, pravděpodobně okolo roku 1520 pokryli
južnú stenu váčšej miestnosti rozměrnou malbou genea-
logickej konštrukcie, zloženej z medailónov, vzájomne
pospájaných akantovým listom a rozvilinovým motívom,
pričom jeden z medailónov je vyplněný polpostavou
muža. Celá malba však zostala iba v polohe základnej
konštrukcie, bez doplnenia měnami, ktoré by ozřejmili
jej určenie pre konkrétny rodokmeň. Právě táto nedo-
končenosť pripúšťa možnosť rodokmeňa Henckelovcov,
nakolko už v roku 1522 Ján Henckel odchádza z Levoče
'7'7
do Košic. Vlastná maliarska realizácia je ukážkou
dobrého priemeru dobovej dekoratívnej malby s
nepochybným vzorom v grafickej, připadne knižnej
predlohe.
Nástěnná malba s podstatné vačšími uměleckými
ambíciami však vzniká v relativné rovnakej době na
východnej stene južnej predsiene kostola sv. Jakuba.
Žiaí, aj v tomto případe sme odkázaní iba na posudzo-
vanie fragmentu monumentálně poňatej kompozície
Posledného súdu, z ktorej sa zachovala len základná
podkresba necelých dvoch třetin porodného rozsahu.
Kompozičně riešenie obrazu bolo rozdělené do troch
viac-menej samostatných plánov, v ktorých sa striedala
velkorysá koncepcia kresbového spracovania velkých
figúr s takmer drobnomalbou množstva bizarných
postáv mužov a žien, zvierat a fantastických zvierat v
scénách odchodu vyvolených do brán Nebeského Jeru-
zalému a hriešnikov do brán pekla. Porodná farebná
vrstva je dnes až na nepatrné fragmenty strhnutá a
odpadnutá. K posúdeniu slohového porodu teda zostáva
iba kresba. Tá je však natofko charakteristická, že
jednoznačné prezrádza ruku rutinovaného kresliara s
mimoriadnou schopnosťou diferenciácie tvarov v suve-
rénnych skratkách, pri plnom postihnutí objemovosti
figúr v neobvyklých postojoch. Zachovaná podkresba
tiež orientuje celú kompozíciu k súdobej, najmä
nemeckej grafickej produkcii prvých dvoch desafročí
ló.storočia. Okrem predpokladanej znalosti grafického
diela Albrechta Diirera je tu badatelný vplyv tvorby

Hansa Leonarda Schäufeleina a hlavně Hansa Baldunga
Griena. Právě analógie s Baldungovým listom rovnakého
námětu ponúka předpoklad azda bezprostředného
ovplyvnenia, připadne použitia základných motívov
Baldungovej kompozície.74
Charakteristický rukopis obnaženej podkresby
kompozície Posledného súdu dovoluje paradoxně
stotožnif jej autora s povodně podobné vefkoryso konci-
povaným výjavom Kristus před Kaifášom, ktorý sa vo
velmi torzovitom stave zachoval v čele klenby druhého
póla západnej časti ambitu minoritského kláštora.
Napriek minimálnemu rozsahu zachovania sa tu obja-
vuje rovnaký spósob kresliarskeho spracovania figúr,
obohatený o priestorové riešenie interiérovej scény.
Typická, uvolněná línia štetcovej kresby buduje
základný obrys postavy takmer sólovým nekompro-
misným fahom a v kresbe detailov prechádza do spleti
krátkých oblúčikových čiar. Vyzretosf autorovho
kresliarskeho a iste aj maliarskeho rukopisu je bada-
telná najmä v pohybovej aktivitě drobných, skór žánro-
vých výjavov v spodnej časti Posledného súdu, rovnako
ako pri žánrovom detaile dorážajúceho psa vo výjave
Kristus před Kaifášom.
Nedávný prieskum ďalších malieb v ambite mino-
ritského kláštora prekvapivo ukázal velmi pravdě-
podobná súvislosť maliara Posledného súdu z južnej
predsiene kostola sv.Jakuba a výjavu Krista před Kaifá-
šom s malbou Ukrižovania medzi P.Máriou a sv.Jánom
a malbou dvojice anjelov pri kamennom pastofóriu vo
východnej časti krížovej chodby minoritského kláštora.
Pri sondážnom odstránení celoplošnej premalby z
uvedených výjavov sa na spodnej, póvodnej vrstvě obja-
vuje rovnako cítěná štětcová podkresba nasvedčujúca,
že aj tieto výjavy boii dielom maliara, ktorého móžeme
predbežne nazvať Majstrom Posledného súdu južnej
predsiene kostola sv.Jakuba. Tento fakt dovoluje
předpoklad, že póvodná maliarska výzdoba pastofória a
východnej časti ambitu minoritského kláštora vznikla v
rovnakom období, teda okolo roku 1520. Je pravdě-
podobné, že vtedy vznikol rozsiahlejší cyklus maliarskej
výzdoby jednotlivých polí ambitu a v niektorých prípa-
doch prekryl staršiu vrstvu malieb z doby jeho dokonče-
nia.75
V osobě zatial anonymného Majstra Posledného
súdu sa přibližné v druhom desafročí ló.storočia obja-
vuje v Levoči skutočne vyhraněná maliarska osobnost.
Móžeme ju charakterizovat ako maliara dobré obozná-

142