Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1994)

21. Poníky - Intercessia na východnej stene lodě (stav před retušou)

dy nemožno poprieť, ale na základe slohového porov-
nania neexistujú žiadne dókazy, ktoré by Krásovu hy-
potézu mohli potvrdit. Malby v Brucku sú j ednak star-
šie než ludrovské, sú očividné kvalitnejšie a vo svojej
orientácii nadväzuju na inú vrstvu (českých?) rukopi-
sov.124Bližšou analógiou pre Bruck sú samotné Poní-
ky, tiež však ťažko hovořit o priamej závislosti. Pře-
kážkou je naratívna povaha rakúskych malieb, sklony
k časopriestorovej definícii scén ako aj rad iných de-
tailov (výrazné kontury a odlišné reálie kostýmový125
V rovnakom zmysle sa dajú porovnat ponické malby
s výzdobou kostola sv. Jána Evanjelistu vo Weitens-
felde.126 S malbami v Brucku vo svojej orientácii sú-
visia nástěnné malby v augustiniánskom kostole sv.
Trojice v Kostnici z roku 1417.127Jenanichzaujíma-
vá hlavně okolnost, že vznikli donáciou Žigmunda Lu-
xemburského počas kostnického koncilu. Opät sa tu
střetáváme s osobnosťou krála, ktorý nechal domácí-
mi maliarmi vyzdobit kostol miestneho kláštera au-
gustiniánských eremitov. Kauzálny vztah medzi mal-
bami v Kostnici a v Ponikách je vylúčený aj vzhladom
k formálnym odlišnostiam, j ednako sú kostnické mal-
by dokladom záujmu panovníka, tentokrát motivova-
ného politicky, o tútoumeleckú oblast v přibližné rov-
nakom čase.

V rakúskej nástennej malbě existuje predsa len
bližšia analógia pre Poníky. Sú ním profánně malby
v dome č. 19 naviedenskej ulici Tuchlauben.128 Slo-
hové východiská rakúski historici umenia špecifi-
kujú poměrně úzko: malby podlá nich vychádzajú
z vrstvy václavských rukopisov (Astronomický zbor-
ník, Biblia Václava IV, Zlatá bula a Willehalm) 90-
tych rokov 14. storočia.129Na viedenské malby ne-
priamo nadväzuje maliar ponického Pastového cyklu
podobnou kresbou kontúr v tvárach mnohých postáv.
Naopak, malbám vo Viedni chýba vyvinutá objemo-
vá pevnost ponických figúr a tvarový rozvrh drapé-
rií.
Všetky vyššie spomínané lokality, viac, či me-
nej slohovo súvisiace s nástěnnými malbami v Po-
nikách dokazujú, že po roku 1400 nie je ohlas krás-
ného slohu v mimočeskej nástennej malbě nijako
výnimočný a že prebiehal v niekolkých nezávislých
prúdoch, ktorých slohová povaha bola až prekvapi-
vo diferencovaná. Z výsledkov zdanlivo zbytočne
podrobného dokazovania vztahu ponických malieb
k českému knižnému maliarstvu okolo a po roku
1410 vyplývá ich priama nadväznost na iluminácie
českých a moravských dielní. Azda najbližšou pa-
ralelou spoza hraníc Ciech sa javí byť maliarstvo ra-

21