17. Poníky - Panna Maria Ochrankyňa a sv. Dorota - obraz
s datovacím nápisom na východnej stene lodekostola, 1415

nej straně, a tendenciouk rustikalizáciijeho výsled-
kov na druhej (skupina mladších iluminácií po roku
1410). Je zaujímavé, že analogický stupeň je najzre-
telnejší v rukopisoch tesne okolo roku 1410 a že ani
v tabuïovej, ani v nástennej malbě adekvátně příkla-
dy nenajdeme. Z predchádzajúceho rozboru vyplývajú
však i ďalšie dóležité okolnosti. Jedná sa hlavně o nie-
kolko kontrastov medzi malbami v presbytériu a v lo-
di, dokonca i v rámci presbytéria samotného. Pri po-
rovnaní Pašiového cyklu a cirkevných otcov v štítoch
pod klenbou sa odlišnosti nedajú vysvětlit’ len pripí-
saním rozdielnym maliarom - čo je ostatně v dósled-
ku problematického reštaurovania tak či onak otáz-
ne. Nevystačí ani poukaz na rozdielne pochopenie
času a priestoru v jednotlivých malbách, hoci Pa-
šiový cyklus je jediným naratívnym celkom. Vyni-
kají! postavy Madony, Ecclesie a sv. Jána na východ-
nej stene lodě skutočne len kvóli svojej významovej
nadradenosti? Podobné protiklady sú charakteristic-
ké pre celý rad pamiatok maliarstva neskorého krás-
ného slohu a ich dôvody sa dajú vysvětlit dynami-
kou samotného uměleckého procesu: Vznik
ponických nástěnných malieb spadá do obdobia po-
stupného rozširovania krásného slohu do okolitých
oblastí. K jeho prameňom sa v tomto prostředí zrej-
me nepřistupovalo s velkým rešpektom. Často sa sia-
halo po starších, z hladiska centra už anachronických

předlohách, dokonca - a toho dókazom sú právě
malby v Ponikách - maliari sa volné opierali o nie-
kolko rozličných vzorov. Tento proces bol asi okolo
roku 1410 završený, hlavně v Rakúsku, južnom Ně-
mecku a v Sliezsku, vytvořením lokálnych maliar-
skych stredísk.107 Aj keď do podstatnej miery na ňom
mala zásluhu diaspora českých maliarov pod tlakom
rozmáhajúceho sa husitského hnutia,108k vzniku
týchto nových centier přispěla hlavně ich vlastná
snaha čoraz menej a menej rešpektovať slohový ká-
non českého maliarstva. (Počiatky viedenskej ilumi-
nátorskej dielne sa dajú vročiť už před rok 1400.)
Navýše, přitažlivost velkých dvorských vzorov, akým
bola například Biblia Václava IV, sa už stratila
a v dósledku náboženskej situácie v Čechách neho-
lá nahradená adekvátnymi novými vzormi. Váčšia
štýlová pluralita doby okolo a po roku 1410 má ok-
rem spomenutých dóvodov ešte jeden, možno naj-
dóležitejší. Spočívá v tom, že objednávatelská ini-
ciativa prechádza čím ďalej, tým viac do rúk
meštianstva.
Skór však, ako obrátíme pozornost týmto sme-
rom, ostává vyriešiť ešte jeden osobitný problém:
V zaradení nástěnných malieb v Ponikách do širšie-
ho kontextu gotického maliarstva sa dostáváme tam,
kde sme mali vlastně začat. Ako však začínat kon-
štatovaním, že s nástěnným maliarstvom na Sloven-
sku, a tiež v širších stredoeurópskych súvislostiach,
ponické fresky štýlovo zdaleka nesúvisia tak tesne,
ako s knižnou malbou? Vnucuje sa tu totiž otázka,
do akej miery mala nástěnná malba internacionál-
neho slohu na Slovensku svoj imanentný vývoj a či
vóbec o niečom takom móže byť reč.
Zrajme najbližším, no zároveň jediným kandi-
dátem na priame porovnáme sú nástěnné malby
v Ludrovej pri Ružomberku. Katarina Biathová,109
vychádzajúc z publikovaných výsledkov archívne-
ho výskumu maďarského historika umenia László
Zolnaya110 považuje súvislosti medzi malbami za
dósledok příbuzenských zväzkov rodin liptovských
zemanov Szewnických - Tholt (v Ludrovej) a zvo-
lenskej rodiny Ponických - Soos (v Ponikách), ktorí
sú potomkami rovnakej vetvy rodu Kürtösiovcov.111
Tieto okolnosti ju viedli k domnienke, že výzdoba
oboch kostolov je prácou rovnakej dielne. Rozdiely
medzi nimi vysvětluje ako dósledok časového od-
stupu (Poníky považuje za staršie). Okrem Biatho-

18