Universitätsbibliothek HeidelbergUniversitätsbibliothek Heidelberg
Metadaten

Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1994

DOI article:
Medvecký, Jozef: K počiatkom činnosti Carpofora Tencalu: ranobarokové fresky na hrade Červený Kameň a ich ikonografia
DOI Page / Citation link:
https://doi.org/10.11588/diglit.51724#0312

DWork-Logo
Overview
Facsimile
0.5
1 cm
facsimile
Scroll
OCR fulltext
s.l 14); - SCHADE, O.: Satiren und Pasquille aus der Reforma-
tionszeit. 21863, Bd.1-2.
(132) O ňom BENEDIKT, H.: Franz Anton Graf von Sporck
(1662-1738). Zur Kultur der Barockzeit in Böhmen. Wien 1923;
- PREISS, R: Boje s dvouhlavou saní. František Antonín Spork
a barokní kultura v Čechách. Praha 1981. - Tak ako M. Pálffy
a ostatní aristokrati v 17. storočí, aj o generáciu mladší český
Nemec generál gróf F.A. Sporck bol vychovaný na jezuitských
školách, v Kutnej Hoře a pražskom Karolíně. Aj jeho „gavalier-
ska cesta“ po otcovej smrti 1679 viedla najprv do Rima.- PRE-
ISS, c.d., s.20.
K bizarným výplodom grófovej invencie v Kukse, sochársky
stvárneným Braunovou dielňou, ktoré umiestňoval do aleje v pri-
lahlom lese (Herkomman či Zvykomil, brat Lustig, pustovník
z Čarodejníckej hory, Ficli-Pucli, Ležák a i.) pribudli r.1727 aj
Pasquin s Marforiom, vybavení dutinami - „paskvínskymi ur-
nami ", do ktorých panstvo pre zábavu vhadzovalo viac či menej
duchaplné veršované pamflety (Sporck ich potom dával vyvě-
šovat pri eremitáži sv. Antona, kde si ich aj jezuiti odpisovali).
Pasquinova podoba v Kukse však podlá dobových opisov řím-
skému prototypu nezodpovedala. -HANCKE, c.d. (v pozn.131),
Bd.L, il. na s.l 14. Sochy už o dva roky neskór z obavy před
hroziacim zásahom inkvizície radšej rozbili a ich zvyšky nahá-
dzali do Vltavy. Komisia našla len ich úlomky a zamazané latin-
ské nápisy nevhodného obsahu: „Die an dem Pasquino zu Rom
gefundene und nachher Böheimb überschickte Erklärung und
Antwort unterstehenden Wörter und Fragen... “ - PREISS, c.d.,
s.202-203.
Sem možno zařadit aj literárně pamflety znevažujúce inkvizíciu
vydávané tlačou, ktoré Sporck bezplatné kolportoval všetkým
priaznivcom a záujemcom najmä do Sliezska a Saska, ale aj dalej
do Levantu, o.i. aj cez malacké Pálffyho panstvo - z r.1729 je
správa o vyšetřovaní hostinského z Kuksu vo věci zásielky, po-
zostávajúcej z troch debien knih a pamfletov, ktoré dopravil do
Malaciek na panstvo gr. MikulášaV Pálffyho (Mikulášovho sy-
na), odkial mali byť expedované po Dunaji do Bělehradu a ďalej
na východ, do Carihradu a Káhiry. - PREISS, tamtiež, s.l01.
(133) Rytec Antonio Lafreri (Antoine Lafrère pôvodom z Or-
gelet v Burgundsku, nar. okolo 1512) pósobil ako tlačiar a vy-
davatel v Říme od 1553, najprv spolu s Antoniom Salamancom,
po jeho smrti 1562 samostatné. Svoje tlače od r.1544 signoval
ako tlačiar (Ant. Lafrerius excudebat) alebo majitel platní (Ant.
Lafrerii formis). Do ponuky vo svojom vydavatelskom obchode
zahřňal okrem vlastných aj cudzie rytiny, vrátane převzatých
Salamancových a ponúkal aj práce rytcov ktorí preňho pracova-
li (Beatrizet, Dupérac). Tridsaťročnú produkciu jeho vydavatel-
stva obsahujú ponukové katalogy so sortimentem 107 listov (vyd.
1573 a 1577), ktoré sa předávali samostatné, v sériách podlá
tematiky, alebo ako kompletně albumy. Lafreri zomrel v Říme
20.7.1577, jeho vydavatelstvo dalej viedol synovec Claude Du-
chet a A. Dupérac a jeho produkcia bola v Říme předávaná až
do 17. storočia. Niektoré platné sa dostali ku konkurencii (No-
bili), ďalšie kúpil tlačiar Nicolaus van Aelst z Bruselu, ktorý dal

zhotovit’ viaceré repliky (v Říme pósobil od 1589). Používal ich
Giovanni Orlandi (činný do 1620-tych rokov), atd., až nakoniec
ich r.1738 předali štátu. - HUELSEN, c.d. (v pozn.108).
(134) HUELSEN, c.d. (v pozn.108), s.121-170; - McGINNISS,
R.- MITCHELL, H.: Catalogue of the Earl of Crawford’s „Spé-
culum Romanae magnificentiae“, now in the Avery Architectural
Library. New York 1976. Z ponukového katalogu Lafreriho vyda-
vatelstva sa niektoré jednotlivé listy vyskytujú sporadicky aj v na-
šich zbierkach, ide však často iba o novotlače (originálně došky
viacerých z nich boli ešte r. 1874 v Calcografia nazionale).
(135) Na Lafreriho zozname pod č.71: „Statua di Pasquino ap-
presso la Casa del Card. Ursino“. Lafreriho verzia je kópiou
póvodnej rytiny vydanej Salamancom, znač. „Ant. Salm. Scu-
debatRomaeAnno 1542“. Odr.l550ju tlačil so svojou signatú-
rou „Ant. LafreriFormis 1550“ (aquaforta, 398 x 285 mm - má
v dvoch radoch po 5 cedulí). Na neskorších odtlačkoch z už
opotrebovanej došky je Lafreriho sign, doplněná „Joannis Or-
landi formis Romae 1602“ a niektoré nápisy nečitatelné. Zná-
me sú aj scenzurované výtlačky bez nápisov. V niektorých exem-
plárech „Spéculum... “je namiesto Lafreriho rytiny iná replika
podlá Salamancu (znač. „Nicolo van aelstformis“), so změně-
nými textami - HUELSEN, c.d. (v pozn.108), s.l57; -KzA.Artis
pictoriae amatores, c.d. (v pozn.17), s.298, č.V/4-23, obr.
(136) J. von Sandrart v latinskom vydaní z r.1683 použil svoju
mědirytinu Pasquina, rozvádzajúcu povodně Lafreriho zobraze-
nie s pozměněnými nápismi - REND INA, c.d. (v pozn. 124), repr.
s.l55. V neskorších vydaniach je iný jej variant - VOL-
CKMANN, c.d. (v pozn.4), II/4, 1771, rytina „PASQUINUS“
na prii., komentár k soche na s.l6.
(137) GARAS (v pozn.5, 1953), s.50; - DEÁK, c.d. (v pozn.7),
s.30. - Podlá KRAMPLA (c.d. v pozn.7, s.l 1) malba pri vchode
představuje „ římského básníka Lukrécia “ (?!).
(138) Lukréciinu smrť opísal Ovidius (Fasti II, 831), Titus Li-
vius (Římské dějiny kniha L, s.58), Valerius Maximus (VI, 1),
M. Bandello (Novelliere II, 21). Príbehom cudnej Rimanky sa
v novověku inspirovali literáti (Shakespearův epos z r. 1594)
a mnohí popřední maliari a grafici - porov. staršie příklady jej
samostatného zobrazenia v SCHUBERT, D.: Halbfigurige Luc-
retia-Tafeln der 1. Hälfte des 16. Jhdts. in den Nederlanden. Jhb.
d. Kunsthist. Institutes der Universität Graz 6, 1971, s.33 n.; -
Ďalšie příklady PIGLER, A.: Barockthemen. Eine Auswahl von
Verzeichnissen zur Ikonographie des 17. u. 18. Jhdts. Budapest
21974, Bd.IL, s.403-408 (tarn na s.405 evidovaný o.i. aj obraz od
AndreaVaccaro/1598-1670/v harrachovskej zbierke v Rohrau);
- DANIEL, L.: Reniana. Guido Reni 1575-1642. Výstava čtyř
obrazů k 350. výročí malířovy smrti. NG Praha 1992, část IV,
s.22-26; - BARNES, B.: Heroines and Worthy Women. In: Eva /
Ave. Woman in Renaissance and Baroque Prints. Kat. výst.,
National Gallery of Art, Washington. New York 1990, s.29-35,
kat.1-32 na s.36-73, bibl. s.227-238; - KNALL-BRSKOVSKY,

298
 
Annotationen