Universitätsbibliothek HeidelbergUniversitätsbibliothek Heidelberg
Metadaten

Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 2003

DOI Heft:
Nr. 2
DOI Artikel:
Medvecký, Jozef: Addenda k Thurzovmu oltáru "Speculum justificationis": (predlohy a realizácia)
DOI Seite / Zitierlink: 
https://doi.org/10.11588/diglit.52445#0098

DWork-Logo
Überblick
loading ...
Faksimile
0.5
1 cm
facsimile
Vollansicht
OCR-Volltext
ŠTÚDIE/ARTICLES

ARS 2/2003

Addenda k Thurzovmu oltářů „Spéculum justificationis“
(předlohy a realizácia)

Jozef MEDVECKÝ

,,K tomu církev necpálska so zvláštnou láskou,
s cirkevnou hrdosťou opatruje v tomto svojom
chráme, ako vzácnu pamiatku, z doby pre našu
církev najslávnejšej, z doby palatína Thurzu po-
chádzajúci, takzvaný Thurzovský oltář, ktorý pře-
nesený bol do nášho chrámu, niekedy artikulár-
neho, z Oravského zámku.
Uplynulo desať rokov, odkedy sme sa inten-
zívnejšie začali zaoberať problematikou oltára
,, Spéculum justificationis“ z roku 1611, dnes
v Necpaloch [obr. 1]. Předběžným výstupom bola
autorova štúdia o špecificky protestantskej iko-
nografii oltára, publikovaná na stránkách časopi-
su Ars v r. 1994.1 2 Toto spracovanie zdaleka ne-
mohlo byť definitivně a vela otázok zostalo ešte
otvorených. Odvtedy sme sa v rámci skúmania
maliarstva 17. storočia na Slovensku k oltářů a je-
ho obrazom vrátili viackrát v róznych súvislos-
tiach - či už pre jeho klučový význam ako diela
symptomatického pre štúdium umeleckej proble-

matiky tohto přechodného obdobia, jedného
z mála prípadov konfesionálne vyhranenej iko-
nografie, či ako reprezentatívneho, extrémneho
příkladu spojenia slova a obrazu v protestantskom
ponímaní, atď.3
Oltář vznikol pre kaplnku Oravského hradu,
dokončenú v r. 1611. Jeho objednávatelům bol
gróf Juraj Thurzo z Betlanoviec (1567-1616), je-
den z najbohatších uherských magnátov, od roku
1609 palatin a krajinský sudca, aktívny presadzo-
vatel protestantizmu lutherskej orientácie. Výše
10 m vysoký dřevený oltář s deviatimi obrazmi
je predovšetkým manifestáciou hlbokého nábo-
ženského presvedčenia, ktorého je programovým
vyjádřením; okrem reprezentácie vznešeného ob-
jednávateli je zároveň jeho „obrazovým vyzná-
ním viery“. Dominantou je ústredný obraz oltára,
v jednej kompozícii sa snažiaci vyjadriť zobraze-
nými motívmi a nápismi základné tézy učenia
o ospravedlnění hriešneho člověka před Bohom
v protestantskom ponímaní.

1 Z prejavu miestneho farára F. Hollého pri příležitosti vizitácie
ev. a. v. farnosti v Necpaloch r. 1928, cit. podlá ŠKROVINA,
O.: Z historie turčianskeho evanj. seniorátu a jeho sborov. Tur-
čiansky Sv. Martin 1929, s. 218.
2 MEDVECKÝ, J.: Spéculum justificationis. Thurzov oltář z ro-
ku 1611 a jeho protestantská ikonografia. In: Ars, 1994, č. l,s.
78-102; doplněná a přepracovaná vezia štúdie zaradená ako
kapitola I. v autorovej rkp. dizertačnej práci MEDVECKÝ, J.:
„ Umělci - diela - objednávatelia maliarstva 17. storočia na
Slovensku“. ÚDU SAV Bratislava 1997. Tu citovaná všetka
dovtedajšia relevantná literatúra a popis ikonografie oltára, na

ktorý v ďalšom odkazujeme.
3 Porov. MEDVECKÝ, J.: Sakrálně maliarstvo od renesancie
k baroku. In: RUSINA, I.: (ed.): Barok. Dějiny slovenského
výtvarného umenia. Bratislava : SNG, 1998, kap. 1.4 a komen-
tár k č. 188 na s. 452; MEDVECKÝ, J.: Umenie 17. storočia
ako nástroj konfesionálnej propagandy. In: Umenie Slovenska
-jeho historickéfunkele. Zbomík materiálov z konferencie ÚDU
SAV Bratislava 1999, s. 186; MEDVECKÝ, J.: Slovo a obraz
v protestantskom umění 17. storočia na Slovensku. In: BA-
KOS, J.: (ed.): Problémy dějin výtvarného umenia Slovenska.
Bratislava 2002, s. 154-155, 175 n.

92
 
Annotationen