DOI Artikel:
Kusá, Alexandra: Stratégie velʹkých výstav a ich podiel na formovaní umenia "sorely"
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.52534#0073
katapultoval umelcov a v niektorých prípadoch iba
dlela na výslnie zaujmu tak automaticky, až sa tento
jav kritizoval už v priebehu roku 1952.34 Model vel-
kých výstavných prehliadok bol prebratý priamo zo
Sovietskeho zvâzu, vzorom boli Všezvazové výromé vý-
stavy, ktorých katalogy35 sa vydávali aj u nás. Velkole-
pé prehliadky tiež nahrádzali stále expozície, ktoré ešte
nebolo z čoho vystavať (a na Slovensku vlastně ani kde),
diela socialistického realizmu pod drobnohladom spo-
lečnosti ešte len vznikali. Okrem samotných diel bol
dóležitý aj masový aspekt prehliadok, manifestácia ko-
lektívneho postupu, ktorý a priori vylučoval pochyb-
nosť o platnom stave a správnosti nastúpenej cesty.
Najokázalejším výstavným modelom sa stali velkole-
pé celostátně prehliadky umenia vjazdiarni pražské-
ho hradu nazývané aj Jazdiarenskými prehliadkami.
Ak skúmame vplyv velkých výstav na doktrínu
sorely, spomenúť třeba ešte jeden výstavný projekt
z roku 1947. Bola ním výstava Obrazy národných umel-
cov SSSR,36 ktorá v mnohých ohladoch vystupuje do-
slova ako „preview“, ako ukazovatel’ k socialistickému
realizmu, aj keď ako jediná vo výpočte nie je povod-
ná. Výstava Obrazy... sa vďaka diskusii,37 ktorú vyvo-
lala, stala mílnikom na ceste k ďalšiemu výtvarnému
vývojů krajiny, pretože to o čom sa v skutočnosti dis-
kutovalo, nebola výstava a vystavené diela, ale otáz-
ka ďalšieho smerovania umenia. Napriek negatívnej
konfrontácii so sovietskou produkciou výsledkom
nebolo úplné odmietnutie předloženého socialistické-
ho realizmu. Prevládol názor, že nové smerovanie si
musíme vyriešiť po svojom, a teda aj případný socialis-
tický realizmus by u nás mal vyzerať inak. Tieto úvahy
boli podpořené zdanlivo logickým názorom, že ruská
forma vychádza z inej tradicie, pretože v Sovietskom
zváze začali budovat’ socializmus z hlbky feudalizmu,
teda v inej situácii. O význame diskusie okolo výstavy
svedčia neskoršie texty, v ktorých boli programy socre-
alizmu často koncipované ako dialog s polemikami
34 Túto prax kritizoval například L. Stoll na II. zjazde čs. spiso-
vatelův. Podlá ŠTOLL, L.: Umění a ideologický boj 1. (1945 -
1959). Praha 1972, s. 138-139.
35 Neboli to doslova katalogy, skór zborníky a vydávali sa v prvej
polovici 50. rokov, například Všesvazová výstava výtvarného uměmí
1951. Ed. L. KÁRA. Praha 1953.
36 Vernisáž bola velkolepou společenskou ale aj politickou udalos-
ťou, za zvukov československej a sovietskej hymny ju otvoril 12.
vedenými právě v súvislosti s výstavou. Kritická scéna
sa stala svedkom zrážky dvoch predstáv o poslaní ume-
nia, dvoch koncepcií výkladu kategorie umenie, preto
možno výstavu Obrazy... vnímat’ ako prolog k umeniu
socialistického realizmu v Československu.
Éra velkých výstavných prehliadok sa fakticky
začala v roku 1949. Celoštátne prehliadky súčasného
umenia boli najváčšími výstavnými podujatiami v dě-
jinách trvania spoločnej republiky a v súvislosti s roz-
sahom, obsadením a politickou podporou možno po-
vedať, že mali ambíciu tvořit’ dějiny. Ich koncepcia
sledovala hned’ niekolko paralelných záujmov. Prvým
impulzom k ich usporiadaniu bol „dar“ Klementa
Gottwalda výtvarníkům — presnejšie údajné z jeho
podnětu zrýchlená rekonštrukcia Jazdiarne pražské-
ho hradu a jej následné venovanie výtvarnej obci. Vol-
ba miesta tohto „daru“ mala sama o sebe silný sym-
bolický náboj - Hrad, univerzálny symbol moci, sa
sčasti stal veřejným priestorom — miestom, kde štát
prezentoval svoje umenie, kde ho ponúkal najširšej
veřejnosti. Třeba pripomenúť, že volba Jazdiarne ne-
bola náhodná, pretože tá sa už od roku 1947 na pod-
nět prezidenta Beneša upravovala na výstavné účely.
Mali sa v nej konať pravidelné výstavné salóny, ktoré
by organizovalo kuratorium pri kancelárii prezidenta
a práce natolko postúpili, že prvá výstava už mala
určeného komisára (Dr. Novotného) a náplň — mala
byť tridsaťročným prierezom z výtvarnej tvorby.38
Kancelária prvého robotníckeho prezidenta iba po-
kračovala v už začatom pláne. O snahe vyrovnal sa
predchádzajúcej vládě vypovedá aj propaganda, kto-
rá tvrdila, že výstavný resp. ideový program Jazdiar-
ne stanovil prezident.39 V navrhovanom programe
Jazdiarne sa málo striedať súčasné umenie s uměním
19. storočia. Takto koncipovaný program vlastně
„tvaroval“ dějiny, súčasné umenie viditelné dolaďo-
val k (vybranému) umeniu 19. storočia, popieral mo-
demů tradíciu a zároveň vytváral inú „nespochybni-
apríla 1947 na Slovanskom ostrove v Prahe minister zahranič-
ných věcí Jan Masaryk. Výstavu usporiadala Umělecká beseda
v spolupráci so Spoločnosťou pre kulturně a hospodářské styky
so ZSSR a vystavovali na nej Alexander M. Gerasimov, Sergej
V. Gerasimov, Alexander A. Dejneka, Arkadij A. Plastov.
37 Mnohé z textov boli publikované v: MRKVIČKA, O. (Ed.):
Střetnutí - Sovětské malířství a současné umění. Praha 1947.
38 Podlá Pravda, 29, 4. 2. 1948, č. 46, s. 4.
71
dlela na výslnie zaujmu tak automaticky, až sa tento
jav kritizoval už v priebehu roku 1952.34 Model vel-
kých výstavných prehliadok bol prebratý priamo zo
Sovietskeho zvâzu, vzorom boli Všezvazové výromé vý-
stavy, ktorých katalogy35 sa vydávali aj u nás. Velkole-
pé prehliadky tiež nahrádzali stále expozície, ktoré ešte
nebolo z čoho vystavať (a na Slovensku vlastně ani kde),
diela socialistického realizmu pod drobnohladom spo-
lečnosti ešte len vznikali. Okrem samotných diel bol
dóležitý aj masový aspekt prehliadok, manifestácia ko-
lektívneho postupu, ktorý a priori vylučoval pochyb-
nosť o platnom stave a správnosti nastúpenej cesty.
Najokázalejším výstavným modelom sa stali velkole-
pé celostátně prehliadky umenia vjazdiarni pražské-
ho hradu nazývané aj Jazdiarenskými prehliadkami.
Ak skúmame vplyv velkých výstav na doktrínu
sorely, spomenúť třeba ešte jeden výstavný projekt
z roku 1947. Bola ním výstava Obrazy národných umel-
cov SSSR,36 ktorá v mnohých ohladoch vystupuje do-
slova ako „preview“, ako ukazovatel’ k socialistickému
realizmu, aj keď ako jediná vo výpočte nie je povod-
ná. Výstava Obrazy... sa vďaka diskusii,37 ktorú vyvo-
lala, stala mílnikom na ceste k ďalšiemu výtvarnému
vývojů krajiny, pretože to o čom sa v skutočnosti dis-
kutovalo, nebola výstava a vystavené diela, ale otáz-
ka ďalšieho smerovania umenia. Napriek negatívnej
konfrontácii so sovietskou produkciou výsledkom
nebolo úplné odmietnutie předloženého socialistické-
ho realizmu. Prevládol názor, že nové smerovanie si
musíme vyriešiť po svojom, a teda aj případný socialis-
tický realizmus by u nás mal vyzerať inak. Tieto úvahy
boli podpořené zdanlivo logickým názorom, že ruská
forma vychádza z inej tradicie, pretože v Sovietskom
zváze začali budovat’ socializmus z hlbky feudalizmu,
teda v inej situácii. O význame diskusie okolo výstavy
svedčia neskoršie texty, v ktorých boli programy socre-
alizmu často koncipované ako dialog s polemikami
34 Túto prax kritizoval například L. Stoll na II. zjazde čs. spiso-
vatelův. Podlá ŠTOLL, L.: Umění a ideologický boj 1. (1945 -
1959). Praha 1972, s. 138-139.
35 Neboli to doslova katalogy, skór zborníky a vydávali sa v prvej
polovici 50. rokov, například Všesvazová výstava výtvarného uměmí
1951. Ed. L. KÁRA. Praha 1953.
36 Vernisáž bola velkolepou společenskou ale aj politickou udalos-
ťou, za zvukov československej a sovietskej hymny ju otvoril 12.
vedenými právě v súvislosti s výstavou. Kritická scéna
sa stala svedkom zrážky dvoch predstáv o poslaní ume-
nia, dvoch koncepcií výkladu kategorie umenie, preto
možno výstavu Obrazy... vnímat’ ako prolog k umeniu
socialistického realizmu v Československu.
Éra velkých výstavných prehliadok sa fakticky
začala v roku 1949. Celoštátne prehliadky súčasného
umenia boli najváčšími výstavnými podujatiami v dě-
jinách trvania spoločnej republiky a v súvislosti s roz-
sahom, obsadením a politickou podporou možno po-
vedať, že mali ambíciu tvořit’ dějiny. Ich koncepcia
sledovala hned’ niekolko paralelných záujmov. Prvým
impulzom k ich usporiadaniu bol „dar“ Klementa
Gottwalda výtvarníkům — presnejšie údajné z jeho
podnětu zrýchlená rekonštrukcia Jazdiarne pražské-
ho hradu a jej následné venovanie výtvarnej obci. Vol-
ba miesta tohto „daru“ mala sama o sebe silný sym-
bolický náboj - Hrad, univerzálny symbol moci, sa
sčasti stal veřejným priestorom — miestom, kde štát
prezentoval svoje umenie, kde ho ponúkal najširšej
veřejnosti. Třeba pripomenúť, že volba Jazdiarne ne-
bola náhodná, pretože tá sa už od roku 1947 na pod-
nět prezidenta Beneša upravovala na výstavné účely.
Mali sa v nej konať pravidelné výstavné salóny, ktoré
by organizovalo kuratorium pri kancelárii prezidenta
a práce natolko postúpili, že prvá výstava už mala
určeného komisára (Dr. Novotného) a náplň — mala
byť tridsaťročným prierezom z výtvarnej tvorby.38
Kancelária prvého robotníckeho prezidenta iba po-
kračovala v už začatom pláne. O snahe vyrovnal sa
predchádzajúcej vládě vypovedá aj propaganda, kto-
rá tvrdila, že výstavný resp. ideový program Jazdiar-
ne stanovil prezident.39 V navrhovanom programe
Jazdiarne sa málo striedať súčasné umenie s uměním
19. storočia. Takto koncipovaný program vlastně
„tvaroval“ dějiny, súčasné umenie viditelné dolaďo-
val k (vybranému) umeniu 19. storočia, popieral mo-
demů tradíciu a zároveň vytváral inú „nespochybni-
apríla 1947 na Slovanskom ostrove v Prahe minister zahranič-
ných věcí Jan Masaryk. Výstavu usporiadala Umělecká beseda
v spolupráci so Spoločnosťou pre kulturně a hospodářské styky
so ZSSR a vystavovali na nej Alexander M. Gerasimov, Sergej
V. Gerasimov, Alexander A. Dejneka, Arkadij A. Plastov.
37 Mnohé z textov boli publikované v: MRKVIČKA, O. (Ed.):
Střetnutí - Sovětské malířství a současné umění. Praha 1947.
38 Podlá Pravda, 29, 4. 2. 1948, č. 46, s. 4.
71