DOI Artikel:
Wouk, Edward H.: Frans Floris and disegno: a return to the question
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51714#0068
Frans Floris a disegno. Návrat k otázke
Resumé
Frans Floris (1519/1520 — 1570) bol oceňovaný
za svoje majstrovské disegno už před rokom 1567.
V súčasnom ponímaní sa termín disegno vzťahuje
ku kresbe, návrhu alebo kresbám podl’a iných umě-
leckých druhov. Disegno, ako viacznačný umělecký
koncept, skutočne leží v centre Florisovej práce,
počnúc jeho ranými štúdiami u liégskcho umelca
Lamberta Lombarda, cez jeho predlženú návštěvu
Talianska v roku 1540 až po založenie jeho roz-
siahlej dielne v rodných Antverpách po roku 1547.
Carl Van de Velde rozdělil v základnej monografii
o Florisovi umělcově kresby do štyroch rozdielnych
kategorií: štúdie podl’a starověkého alebo súdobého
talianskeho umenia, modelli, návrhy pre grafiky a ná-
vrhy pre dekorativně umenia. Na základe výskumu
štyroch kresieb, ktoré nabádajú k l’ahšej klasifikácii
podl’a týchto funkcií, ponúka tento príspevok prvé
zhodnotenie disegna ako legitímnej súčasti Florisovej
umeleckej praxe a teorie.
Kresby Florisovho učitel’a Lamberta Lombarda
ponúkajú kPúč ku koncepcii kresby ako kreatívnej
a intelektuálnej činnosti, ktorá bola na severe Eu-
rópy novinkou. Lombard mal zàl’ubu v archeologii
a starožitnostiach a angažoval sa pri znovuzrodem'
„pravidiel“ umenia neznámých v krajinách Nizoze-
mia. Lombard sa prvýkrát stretol s novým štýlom
maliarstva podl’a antického spósobu, keď cestoval do
Zeelandu študovat’ s Jánom Gossaertom, dvorným
maliarom Filipa Burgundského. Keď ponecháme
bokom to, čo sa Lombard naučil od Gossaerta, od
Lombardovho biografistu Dominica Lampsoniusa
sa dozvieme, čo Lombard, s pomocou ďalšej osob-
nosti Filipovho dvora, menovite humanistu Wilia-
ma Zagriusa, objavil. Zagrius odhalil Lombardovi
základné antické spisy — najma Plíniove Naturalis
Historae —, ktoré podnietili Lombardu zvědavost’
a jeho túžbu po obnově severskej tradicie maliarstva
podl’a starověkých a renesančných modelov.
Inšpirovaný svojou cestou do Talianska, počas
ktorej vytvořil množstvo kresieb podl’a reliktov an-
tického Rima a diel renesančných umelcov, Lombard
založil v Liège akadémiu. Právě tam přivítal množ-
stvo severských humanistov a ponúkol umělecký ná-
vod, ktorý zdórazňoval koncept umeleckej invencie
oproti manuálnej zručnosti. Úloha disegna nie ako
„prácnej transkripcie“ v duchu severskej tradicie, ale
skór ako procesu štúdia a uvažovania [Obr. 1], bola
hlavným aspektem Lombardovho návodu. Florisov
prvý kontakt s Lombardom bol tak vrcholné dóležitý
pre jeho ďalšie formovanie. Florisove najranejšie
kresby, vytvořené po jeho odchode z Liège a ceste do
Talianska, ukazujú Lombardov hlboký vplyv na mla-
dého flámskeho maliara [Obr. 2]. Doraz na kontúry,
plynulost’ a štúdie 1’udskej formy tak s drapériou, ako
aj nahého těla, to sú charakteristické črty fragmentu
Florisovho korpusu talianskych kresieb.
V Antverpách Floris vložil svoje rané lekcie
disegna a výdobytkov zo svojich talianskych ciest do
založenia rozsiahlej, umělecky hierarchizovanej diel-
ne vytvorenej podl’a modelu tej, ktorú viedol Rafael.
Kreativnost’ a zmysel pre praktickosť tu znamenali
ešte viac inovácií v úlohe kresby v ateliéroch sever-
ských umelcov. Stúdia skúma rozsiahlu kresbu Kristus
na krígi z Prahy (463 X 341 mm) [Obr. 3], vytvorenú
technikou pera a vymývaného tušu, ktorá bola typic-
ká pre Florisove diela. Pražská kresba je úzko spátá
prinajmenšom s tromi důležitými zákazkami Flori-
sovej dielne: s triptychom pre Nieuwe Kerk v Delfte
(teraz v Arnstadte), s triptychom v Léau a s obra-
zom z Wiesbadenu, ktorý mohol patřit’ kardinálovi
Granvellovi. Tak z hPadiska ikonografie, ako i štýlu,
mohli byť tieto kompozície odvodené z raných práč
Tintoretta, ako předpokládá Ciulisová. Florisove ino-
vatívne a efektné zaobchádzanie s témou sa střetlo
s vePkým úspechom, ako dokladajú početné verzie
tej to témy. Ale kde presnejšie chronologicky patří
pražská kresba, je zadal’ menej jasné.
VePkosť a charakter pražskej kresby ju umožňujú
dat’ do vzťahu k funkcii a možno aj atribúcii s ďal-
šou pozoruhodnou prácou na papieri zo zbierky
Univerzity v Göttingene [Obr. 4], ktorá móže byť
považovaná za kópiu Florisovho strateného ori-
62
Resumé
Frans Floris (1519/1520 — 1570) bol oceňovaný
za svoje majstrovské disegno už před rokom 1567.
V súčasnom ponímaní sa termín disegno vzťahuje
ku kresbe, návrhu alebo kresbám podl’a iných umě-
leckých druhov. Disegno, ako viacznačný umělecký
koncept, skutočne leží v centre Florisovej práce,
počnúc jeho ranými štúdiami u liégskcho umelca
Lamberta Lombarda, cez jeho predlženú návštěvu
Talianska v roku 1540 až po založenie jeho roz-
siahlej dielne v rodných Antverpách po roku 1547.
Carl Van de Velde rozdělil v základnej monografii
o Florisovi umělcově kresby do štyroch rozdielnych
kategorií: štúdie podl’a starověkého alebo súdobého
talianskeho umenia, modelli, návrhy pre grafiky a ná-
vrhy pre dekorativně umenia. Na základe výskumu
štyroch kresieb, ktoré nabádajú k l’ahšej klasifikácii
podl’a týchto funkcií, ponúka tento príspevok prvé
zhodnotenie disegna ako legitímnej súčasti Florisovej
umeleckej praxe a teorie.
Kresby Florisovho učitel’a Lamberta Lombarda
ponúkajú kPúč ku koncepcii kresby ako kreatívnej
a intelektuálnej činnosti, ktorá bola na severe Eu-
rópy novinkou. Lombard mal zàl’ubu v archeologii
a starožitnostiach a angažoval sa pri znovuzrodem'
„pravidiel“ umenia neznámých v krajinách Nizoze-
mia. Lombard sa prvýkrát stretol s novým štýlom
maliarstva podl’a antického spósobu, keď cestoval do
Zeelandu študovat’ s Jánom Gossaertom, dvorným
maliarom Filipa Burgundského. Keď ponecháme
bokom to, čo sa Lombard naučil od Gossaerta, od
Lombardovho biografistu Dominica Lampsoniusa
sa dozvieme, čo Lombard, s pomocou ďalšej osob-
nosti Filipovho dvora, menovite humanistu Wilia-
ma Zagriusa, objavil. Zagrius odhalil Lombardovi
základné antické spisy — najma Plíniove Naturalis
Historae —, ktoré podnietili Lombardu zvědavost’
a jeho túžbu po obnově severskej tradicie maliarstva
podl’a starověkých a renesančných modelov.
Inšpirovaný svojou cestou do Talianska, počas
ktorej vytvořil množstvo kresieb podl’a reliktov an-
tického Rima a diel renesančných umelcov, Lombard
založil v Liège akadémiu. Právě tam přivítal množ-
stvo severských humanistov a ponúkol umělecký ná-
vod, ktorý zdórazňoval koncept umeleckej invencie
oproti manuálnej zručnosti. Úloha disegna nie ako
„prácnej transkripcie“ v duchu severskej tradicie, ale
skór ako procesu štúdia a uvažovania [Obr. 1], bola
hlavným aspektem Lombardovho návodu. Florisov
prvý kontakt s Lombardom bol tak vrcholné dóležitý
pre jeho ďalšie formovanie. Florisove najranejšie
kresby, vytvořené po jeho odchode z Liège a ceste do
Talianska, ukazujú Lombardov hlboký vplyv na mla-
dého flámskeho maliara [Obr. 2]. Doraz na kontúry,
plynulost’ a štúdie 1’udskej formy tak s drapériou, ako
aj nahého těla, to sú charakteristické črty fragmentu
Florisovho korpusu talianskych kresieb.
V Antverpách Floris vložil svoje rané lekcie
disegna a výdobytkov zo svojich talianskych ciest do
založenia rozsiahlej, umělecky hierarchizovanej diel-
ne vytvorenej podl’a modelu tej, ktorú viedol Rafael.
Kreativnost’ a zmysel pre praktickosť tu znamenali
ešte viac inovácií v úlohe kresby v ateliéroch sever-
ských umelcov. Stúdia skúma rozsiahlu kresbu Kristus
na krígi z Prahy (463 X 341 mm) [Obr. 3], vytvorenú
technikou pera a vymývaného tušu, ktorá bola typic-
ká pre Florisove diela. Pražská kresba je úzko spátá
prinajmenšom s tromi důležitými zákazkami Flori-
sovej dielne: s triptychom pre Nieuwe Kerk v Delfte
(teraz v Arnstadte), s triptychom v Léau a s obra-
zom z Wiesbadenu, ktorý mohol patřit’ kardinálovi
Granvellovi. Tak z hPadiska ikonografie, ako i štýlu,
mohli byť tieto kompozície odvodené z raných práč
Tintoretta, ako předpokládá Ciulisová. Florisove ino-
vatívne a efektné zaobchádzanie s témou sa střetlo
s vePkým úspechom, ako dokladajú početné verzie
tej to témy. Ale kde presnejšie chronologicky patří
pražská kresba, je zadal’ menej jasné.
VePkosť a charakter pražskej kresby ju umožňujú
dat’ do vzťahu k funkcii a možno aj atribúcii s ďal-
šou pozoruhodnou prácou na papieri zo zbierky
Univerzity v Göttingene [Obr. 4], ktorá móže byť
považovaná za kópiu Florisovho strateného ori-
62