DOI Artikel:
Bartková, Viera: Maliari zo Slovenska a umelecké prostredie Apeninského polostrova v 19. storočí
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51714#0320
umělci cestovali váčšinou ešte do Neapola, připadne
na Sicíliu, a vyhledávaným miestom krajinářských
motívov bol aj ostrov Capri. Podl’a informácií Katalin
Sinkó uhoř ski umělci používali rovnakú trasu ako
stipendisti viedenskej akadémie, i keď mnoho z nich
cestovalo do Talianska na vlastně náklady. Po Terste
a Benátkách ostávali dlhšie obdobie vo Florencii
a Rime a podnikali výlety na juh Talianska.’1
Pobyt umelcov v Říme mohol byť financovaný
z róznych zdrojov. Mladý adept umenia mal mož-
nost’ získat’ stipendium udel’ované domácou umelec-
ko-výchovnou inštitúciou. Římska cena zabezpečila
stipendistovi na istú dobu nielen finančnú podporu,
ale aj ubytovanie. Francúzski študenti bývali po dobu
troch rokov vo Ville Medici, kde od roku 1803 sídlila
Francúzska akadémia v Říme. Viedenská akadémia
poskytovala ubytovanie svojim študentov v Palazzo
Venezia, sídle vel’vyslanectva habsburskej monar-
chie. lnou možnosťou bolo financovanie pobytu
z vlastných zdrojov alebo prostredníctvom podpory
bohatého mecenáša. Úspory aj finančný príspevok
však stačili len na istý čas. Podobné bol limitovaný
aj štipendista, ktorý sa po skončení štipendia musel
buď vrátit’ domov alebo si hl’adat’ iné možnosti fi-
nancovania římského pobytu. Jednu z nich ponúkal
aj rozvíjajúci sa turistický ruch a s ním aj obchod
so suvenírmi, pripomínajúcimi navštívené miesta.
Cestovatelia už od 18. storočia využívali služby
miestnych či v Říme usadených umelcov, ktorí na
ich želanie vytvárali portréty s antickými pamiatkami
v pozadí, elegické krajiny, veduty města, antikizujúce
basreliéfy, památné medaile a podobné. Svojho „ma-
estra“ si najčastejšie vyberali na základe odporúčania,
no obe skupiny — zákazníci i umělci — narástli do takej
miery, že „vyprovokovali“ vydanie akéhosi bedekra
římského uměleckého prostredia. Zoznam zostavil
v roku 1824 Enrico Keller, nemecký překladatel’
kongregácie Propaganda Fide v Rime, a okrem
mien a adries umelcov a uměleckých remeselníkov
HOVEN, E: Fra caffé e cavaletto. Aspetti della vita e del
lavoro degli artisti olandesi a Roma fra 1775 ed il 1835. In:
BERGVELT, E. et al.: Reifen naarRome: Italie als Leerschool voor
Nederlandse kunstenaars omstreeks 1800. Paesaggisti ed altri artisti
olandesi a Roma intorno al 1800. Roma 1984, s. 80.
11 SINKÓ, K.: Viaggi pittoreschi in Italia. In: HESSKY 2002,
c. d. (v pozn. 6), s. 23-24.
obsahoval aj adresy obchodov so starožitnost’ami
a starými dačami.12
Ako už bolo uvedené, uhorskí — a teda aj umělci
zo Slovenska — neprichádzali do Talianska v posta-
vení Stipendisto v, častejšou formou financovania
pobytu bola podpora bohatého mecenáša, alebo si
cestu hradili z vlastných prostriedkov. V prvej fáze
výskumu bola skupina maliarov pochádzajúcich
zo Slovenska rozdělená najprv podl’a doložených
či možných posobísk. Neskór bola typológia pri-
spósobená získaným informáciám a umělci boli
rozdělení do štyroch skupin podl’a možnej formy
pobytu a spósobu financovania — študenti akadémií,
profesoři akadémií, umelci-cestovatelia a „neznáme
osudy“. Pri prvých dvoch skupinách existovali indi-
kácie či možnost’ pósobenia na niektorej z domá-
cích umelecko-výchovných inštitúcií, do ďalšej boli
zaradení maliari cestujúci do Talianska na vlastně
náklady. Posledná skupina zahrnuje umelcov s mi-
nimom dostupných informácií o ich živote, tvorbě
a najma ceste do Talianska. Do skupiny študentov
boli zaradení František von Balassa, Eduard Spiro,
Eduard Hriňák a Dominik Skutecký, ktorý je zatial’
jediným maliarom s potvrdeným riadnym štúdiom
na benátskej akadémií. Skupina profesorov pozostá-
vala len z dvoch umelcov — Karola Marka staršieho
a Eudovíta Benického, podobné ako aj skupina ces-
tovatel’ov — Imrich Emanuel Roth a Karol Eudovít
Libay. K „neznámým osudom“ boli zaradení syn
Petra Michala Bohúňa, Kornel Bohúň, a Stefan Noel.
V následnej fáze bádania sa táto typológia sa ukázala
ako nevyhovujúca a u niektorých umelcov fakty
o forme pobytu ako nepřesné či nepotvrdené. Pre
ďalší výskům bolo a je potřebné pokračovat’ predo-
všetkým prostredníctvom híbkových sond do umě-
leckého prostredia jednotlivých talianskych centier,
ktoré by mali zahřňať široké spektrum archívnych
prameňov - od inštitucionálnych dokumentov až po
korešpondenciu a denníky osob prichádzajúcich do
12 KELLER, E.: Elenco di tutti pittori scultori architetti miniatori
incisori in gemme e in rame scultori in metalo e mosaicisti aggiunti gli
scalpellini pietrarari perlari ed altri artefici e finalmente i negosp di
antichita e di stampe esistenti in Roma nell anno 1824 compilato ad
uso de’stranieri da Enrico Keller. Roma 1824. Publikácia je dnes
dostupná v rímskej knižnici Biblioteca Provinciale.
312
na Sicíliu, a vyhledávaným miestom krajinářských
motívov bol aj ostrov Capri. Podl’a informácií Katalin
Sinkó uhoř ski umělci používali rovnakú trasu ako
stipendisti viedenskej akadémie, i keď mnoho z nich
cestovalo do Talianska na vlastně náklady. Po Terste
a Benátkách ostávali dlhšie obdobie vo Florencii
a Rime a podnikali výlety na juh Talianska.’1
Pobyt umelcov v Říme mohol byť financovaný
z róznych zdrojov. Mladý adept umenia mal mož-
nost’ získat’ stipendium udel’ované domácou umelec-
ko-výchovnou inštitúciou. Římska cena zabezpečila
stipendistovi na istú dobu nielen finančnú podporu,
ale aj ubytovanie. Francúzski študenti bývali po dobu
troch rokov vo Ville Medici, kde od roku 1803 sídlila
Francúzska akadémia v Říme. Viedenská akadémia
poskytovala ubytovanie svojim študentov v Palazzo
Venezia, sídle vel’vyslanectva habsburskej monar-
chie. lnou možnosťou bolo financovanie pobytu
z vlastných zdrojov alebo prostredníctvom podpory
bohatého mecenáša. Úspory aj finančný príspevok
však stačili len na istý čas. Podobné bol limitovaný
aj štipendista, ktorý sa po skončení štipendia musel
buď vrátit’ domov alebo si hl’adat’ iné možnosti fi-
nancovania římského pobytu. Jednu z nich ponúkal
aj rozvíjajúci sa turistický ruch a s ním aj obchod
so suvenírmi, pripomínajúcimi navštívené miesta.
Cestovatelia už od 18. storočia využívali služby
miestnych či v Říme usadených umelcov, ktorí na
ich želanie vytvárali portréty s antickými pamiatkami
v pozadí, elegické krajiny, veduty města, antikizujúce
basreliéfy, památné medaile a podobné. Svojho „ma-
estra“ si najčastejšie vyberali na základe odporúčania,
no obe skupiny — zákazníci i umělci — narástli do takej
miery, že „vyprovokovali“ vydanie akéhosi bedekra
římského uměleckého prostredia. Zoznam zostavil
v roku 1824 Enrico Keller, nemecký překladatel’
kongregácie Propaganda Fide v Rime, a okrem
mien a adries umelcov a uměleckých remeselníkov
HOVEN, E: Fra caffé e cavaletto. Aspetti della vita e del
lavoro degli artisti olandesi a Roma fra 1775 ed il 1835. In:
BERGVELT, E. et al.: Reifen naarRome: Italie als Leerschool voor
Nederlandse kunstenaars omstreeks 1800. Paesaggisti ed altri artisti
olandesi a Roma intorno al 1800. Roma 1984, s. 80.
11 SINKÓ, K.: Viaggi pittoreschi in Italia. In: HESSKY 2002,
c. d. (v pozn. 6), s. 23-24.
obsahoval aj adresy obchodov so starožitnost’ami
a starými dačami.12
Ako už bolo uvedené, uhorskí — a teda aj umělci
zo Slovenska — neprichádzali do Talianska v posta-
vení Stipendisto v, častejšou formou financovania
pobytu bola podpora bohatého mecenáša, alebo si
cestu hradili z vlastných prostriedkov. V prvej fáze
výskumu bola skupina maliarov pochádzajúcich
zo Slovenska rozdělená najprv podl’a doložených
či možných posobísk. Neskór bola typológia pri-
spósobená získaným informáciám a umělci boli
rozdělení do štyroch skupin podl’a možnej formy
pobytu a spósobu financovania — študenti akadémií,
profesoři akadémií, umelci-cestovatelia a „neznáme
osudy“. Pri prvých dvoch skupinách existovali indi-
kácie či možnost’ pósobenia na niektorej z domá-
cích umelecko-výchovných inštitúcií, do ďalšej boli
zaradení maliari cestujúci do Talianska na vlastně
náklady. Posledná skupina zahrnuje umelcov s mi-
nimom dostupných informácií o ich živote, tvorbě
a najma ceste do Talianska. Do skupiny študentov
boli zaradení František von Balassa, Eduard Spiro,
Eduard Hriňák a Dominik Skutecký, ktorý je zatial’
jediným maliarom s potvrdeným riadnym štúdiom
na benátskej akadémií. Skupina profesorov pozostá-
vala len z dvoch umelcov — Karola Marka staršieho
a Eudovíta Benického, podobné ako aj skupina ces-
tovatel’ov — Imrich Emanuel Roth a Karol Eudovít
Libay. K „neznámým osudom“ boli zaradení syn
Petra Michala Bohúňa, Kornel Bohúň, a Stefan Noel.
V následnej fáze bádania sa táto typológia sa ukázala
ako nevyhovujúca a u niektorých umelcov fakty
o forme pobytu ako nepřesné či nepotvrdené. Pre
ďalší výskům bolo a je potřebné pokračovat’ predo-
všetkým prostredníctvom híbkových sond do umě-
leckého prostredia jednotlivých talianskych centier,
ktoré by mali zahřňať široké spektrum archívnych
prameňov - od inštitucionálnych dokumentov až po
korešpondenciu a denníky osob prichádzajúcich do
12 KELLER, E.: Elenco di tutti pittori scultori architetti miniatori
incisori in gemme e in rame scultori in metalo e mosaicisti aggiunti gli
scalpellini pietrarari perlari ed altri artefici e finalmente i negosp di
antichita e di stampe esistenti in Roma nell anno 1824 compilato ad
uso de’stranieri da Enrico Keller. Roma 1824. Publikácia je dnes
dostupná v rímskej knižnici Biblioteca Provinciale.
312