DOI issue:
Nr. 1
DOI article:Ciulisová, Ingrid: Vojvoda Albert Sasko-Tešínsky a jeho vkus
DOI Page / Citation link:https://doi.org/10.11588/diglit.51715#0080
kolekciu grafických listov tvoriacich jádro Storia
practica della Pittura.
Známy rodinný portrét cisárskej rodiny namalo-
vaný Friedrichom Heinrichom Fügerom v roku 1776
zobrazuje Alberta a Kristinu právě vo chvíli, keď
ukazujú cisárovnej obrazy (kresby?) dovezené z ich
cesty po Taliansku. Miestodržitrfský pár si z Talian-
ska nepochybné priniesol celý rad uměleckých diel,
a to nielen z Říma, ale pravděpodobně aj z Neapola
a Lombardie.18 Zoznam týchto uměleckých pred-
metov však nepoznáme.19 O aké diela sa konkrétné
jednalo, možno iba předpokládat’, pričom základ-
ným oporným bodom zostávajú známe inventáře
bratislavského hradu a súveké opisy jeho interiérov.
KTúčovú úlohu přitom zohrávajú cestovatel’ské zá-
pisky Gottfrieda von Rotenstein, ktorý okolo roku
1780 bratislavský hrad osobné navštívil a viaceré jeho
miestnosti detailně popísal.
Súčasťou Rotensteinových záznamov je aj poměr-
ně podrobný opis hradnej knižnice. Vďaka zachova-
nej plánovej dokumentácii přestavby bratislavského
hradu a s ňou korešpondujúcim Rotensteinovým
popisom vieme tento priestor presne lokalizovat’.20 *
Knižnica (‘Bibliothec’) sa nachádzala na prvom
poschodí južného hradného křídla [Obr. 4]. Bola
teda súčasťou reprezentačných priestorov, rovnako
ako audienčná sieň, či zrkadlová sála. Osvětí’ováli
ju okná s výhl’adom na hradné nádvorie a predchá-
18 To by plné korespondovalo so súvekými zberatel’skÿmi pre-
ferenciami stredoeurópskej aristokracie, ktorá sa v dósledku
politických zmien a nových aliancií imperiálneho dvora sústre-
dila na nové teritóriá pod habsburským vplyvom. Princ Eugen
Savojský, rovnako ako Lichtensteinovci, či Harrachovci, sa
pri svojich uměleckých nákupoch do vel’kej miery orientoval
právě na Bolognu a Neapol. — GARAS, K.: Collecting Vene-
tian Painting in Central Europe. In: Treasures of Venice. Ed. G.
KEYES - 1. BARKÓCZI - J. SATKOWSKI. Minneapolis
2005, s. 33.
19 K darom, ktoré miestodržitelský pár obdržal od pápeža Pia
VI. v Říme, pozři KOSCHTZKY, W. - KRASA, S.: Herzog
Albert von Sachsen-Teschen, 1738— 1822. Reichsfeldmarschall und
Kunstmäyn. Wien 1982, s. 121-122. Okrem kolekcie grafických
listov římských vedút od Piranesiho k nim patřili například aj
relikvie sv. Augustina a sv. Kristiny.
20 Historická plánová dokumentácia tzv. tereziánskej přestavby
bratislavského hradu v druhej polovici 18. storočia je dnes
súčasťou zbierok Österreichische Nationalbibliothek vo
Viedni. Umiestnenie knižnice dokumentuje pódorys prvého
dzala jej menšia pracovňa, ktorá pravděpodobně
slúžila aj ako predsieň. Tak knižnica, ako i predsieň
boli přístupné aj z nového bočného schodiska situ-
ovaného v juhovýchodnej časti hradu. Znamenalo
to, že do oboch priestorov mohli vstúpiť aj tí náv-
štěvníci, ktorí nepatřili k nobilitě, a ktorým v súlade
s habsburskou dvorskou etiketou nebol přístup do
reprezentačných hradných priestorov umožněný.
K nim patřili aj znalci a milovníci umenia. Tí mohli
tým to schodiskom vojsť nielen do knižnice, ale aj do
dvoch susediacich uměleckých kabinetov — do kabi-
netu so saským porcelánom a kabinetu s japonským
porcelánom. Rotenstein vo svojich zápiskoch o kniž-
nici píše: ‘Knižnica bolapočetná a tyberaná, nachád^ajú sa
tam najvpácnejsie mědirytiny, ktoré dostal vojvoda ako dar
čiastočne y> Saska, Francúfiska, Neapolu a Pdma, čiastočne
si sám padováyl na svojej talianskej ceste. Na sknniach
na knihy stoja najpoporuhodnejsie modely soch alabastru,
ktoré sa čiastočne nachád^ajú v Říme a Florencii, čiastočne
v Nerkulaneu, medy nimi stoja vel’mipěkné váty. Predsieň
kniýuce má na podstavcoch na stěnách velkýpočet etruských
váypomiesanýcb s bustami.™
'L uvedeného vyplývá, že Albert uchovával svoju
grafickú kolekciu v knižnici, a to spolu s ďalším umě-
leckými objektmi. Už samotné umiestnenie grafik
spolu so zbierkou knih napovedá, že sa tu kládol doraz
na význam 1’udského poznania, za súčasť ktorého sa
pokládalo aj umenie.22 V zmysle osvietenských ideí
poschodia bratislavského hradu (Viedeň, ÖNB, Karten Slg.
Alb. lla-2-4).
21 ‘Die Bibliothek war zahlreich und auserlesen, es befanden sich
darinnen die sonharsten Kupferstiche, welche der Herzog theils aus
Sachsen, Frankreich, Neapel und Rom ym Geschenk bekommen,
theils sich aus seiner italienischen Reise selbst angeschafft hat. Auf
den Bücherschränken stehen die bemerkungwürdigsten Modelle von
Statuen aus Alabaster, welche sich theils yi Rom und Floren^ theils
in FLerkulanum befinden, dazwischen stehen sehr schöne Vasen. Das
Vorýmmer der Bibliothek hat an den Wänden auf Tragsteinen eine
grosse Anzahl hetrurischer Vasen mit Büsten untermischt — RO-
TENSTEIN 1792 - 1793, c. d. (v pozn. 7), s. 60. Pozři tiež
MALÍKOVÁ 1990, c. d. (v pozn. 7), s. 164.
22 Encyklopedické zbierky rytin boli zvyčajne umiestňované
v knižniciach s ciel’om stimulovat’ štúdium všetkých aspek-
tov 1’udského poznania. — WARWICK, G.: Introduction. In:
Collecting Prints and Drawings in Europe, c. 1500 — 1750. Ed.
Ch. BAKER - C. ELAM - G. WARWICK. Aldershot 2003,
s. 4.
74
practica della Pittura.
Známy rodinný portrét cisárskej rodiny namalo-
vaný Friedrichom Heinrichom Fügerom v roku 1776
zobrazuje Alberta a Kristinu právě vo chvíli, keď
ukazujú cisárovnej obrazy (kresby?) dovezené z ich
cesty po Taliansku. Miestodržitrfský pár si z Talian-
ska nepochybné priniesol celý rad uměleckých diel,
a to nielen z Říma, ale pravděpodobně aj z Neapola
a Lombardie.18 Zoznam týchto uměleckých pred-
metov však nepoznáme.19 O aké diela sa konkrétné
jednalo, možno iba předpokládat’, pričom základ-
ným oporným bodom zostávajú známe inventáře
bratislavského hradu a súveké opisy jeho interiérov.
KTúčovú úlohu přitom zohrávajú cestovatel’ské zá-
pisky Gottfrieda von Rotenstein, ktorý okolo roku
1780 bratislavský hrad osobné navštívil a viaceré jeho
miestnosti detailně popísal.
Súčasťou Rotensteinových záznamov je aj poměr-
ně podrobný opis hradnej knižnice. Vďaka zachova-
nej plánovej dokumentácii přestavby bratislavského
hradu a s ňou korešpondujúcim Rotensteinovým
popisom vieme tento priestor presne lokalizovat’.20 *
Knižnica (‘Bibliothec’) sa nachádzala na prvom
poschodí južného hradného křídla [Obr. 4]. Bola
teda súčasťou reprezentačných priestorov, rovnako
ako audienčná sieň, či zrkadlová sála. Osvětí’ováli
ju okná s výhl’adom na hradné nádvorie a predchá-
18 To by plné korespondovalo so súvekými zberatel’skÿmi pre-
ferenciami stredoeurópskej aristokracie, ktorá sa v dósledku
politických zmien a nových aliancií imperiálneho dvora sústre-
dila na nové teritóriá pod habsburským vplyvom. Princ Eugen
Savojský, rovnako ako Lichtensteinovci, či Harrachovci, sa
pri svojich uměleckých nákupoch do vel’kej miery orientoval
právě na Bolognu a Neapol. — GARAS, K.: Collecting Vene-
tian Painting in Central Europe. In: Treasures of Venice. Ed. G.
KEYES - 1. BARKÓCZI - J. SATKOWSKI. Minneapolis
2005, s. 33.
19 K darom, ktoré miestodržitelský pár obdržal od pápeža Pia
VI. v Říme, pozři KOSCHTZKY, W. - KRASA, S.: Herzog
Albert von Sachsen-Teschen, 1738— 1822. Reichsfeldmarschall und
Kunstmäyn. Wien 1982, s. 121-122. Okrem kolekcie grafických
listov římských vedút od Piranesiho k nim patřili například aj
relikvie sv. Augustina a sv. Kristiny.
20 Historická plánová dokumentácia tzv. tereziánskej přestavby
bratislavského hradu v druhej polovici 18. storočia je dnes
súčasťou zbierok Österreichische Nationalbibliothek vo
Viedni. Umiestnenie knižnice dokumentuje pódorys prvého
dzala jej menšia pracovňa, ktorá pravděpodobně
slúžila aj ako predsieň. Tak knižnica, ako i predsieň
boli přístupné aj z nového bočného schodiska situ-
ovaného v juhovýchodnej časti hradu. Znamenalo
to, že do oboch priestorov mohli vstúpiť aj tí náv-
štěvníci, ktorí nepatřili k nobilitě, a ktorým v súlade
s habsburskou dvorskou etiketou nebol přístup do
reprezentačných hradných priestorov umožněný.
K nim patřili aj znalci a milovníci umenia. Tí mohli
tým to schodiskom vojsť nielen do knižnice, ale aj do
dvoch susediacich uměleckých kabinetov — do kabi-
netu so saským porcelánom a kabinetu s japonským
porcelánom. Rotenstein vo svojich zápiskoch o kniž-
nici píše: ‘Knižnica bolapočetná a tyberaná, nachád^ajú sa
tam najvpácnejsie mědirytiny, ktoré dostal vojvoda ako dar
čiastočne y> Saska, Francúfiska, Neapolu a Pdma, čiastočne
si sám padováyl na svojej talianskej ceste. Na sknniach
na knihy stoja najpoporuhodnejsie modely soch alabastru,
ktoré sa čiastočne nachád^ajú v Říme a Florencii, čiastočne
v Nerkulaneu, medy nimi stoja vel’mipěkné váty. Predsieň
kniýuce má na podstavcoch na stěnách velkýpočet etruských
váypomiesanýcb s bustami.™
'L uvedeného vyplývá, že Albert uchovával svoju
grafickú kolekciu v knižnici, a to spolu s ďalším umě-
leckými objektmi. Už samotné umiestnenie grafik
spolu so zbierkou knih napovedá, že sa tu kládol doraz
na význam 1’udského poznania, za súčasť ktorého sa
pokládalo aj umenie.22 V zmysle osvietenských ideí
poschodia bratislavského hradu (Viedeň, ÖNB, Karten Slg.
Alb. lla-2-4).
21 ‘Die Bibliothek war zahlreich und auserlesen, es befanden sich
darinnen die sonharsten Kupferstiche, welche der Herzog theils aus
Sachsen, Frankreich, Neapel und Rom ym Geschenk bekommen,
theils sich aus seiner italienischen Reise selbst angeschafft hat. Auf
den Bücherschränken stehen die bemerkungwürdigsten Modelle von
Statuen aus Alabaster, welche sich theils yi Rom und Floren^ theils
in FLerkulanum befinden, dazwischen stehen sehr schöne Vasen. Das
Vorýmmer der Bibliothek hat an den Wänden auf Tragsteinen eine
grosse Anzahl hetrurischer Vasen mit Büsten untermischt — RO-
TENSTEIN 1792 - 1793, c. d. (v pozn. 7), s. 60. Pozři tiež
MALÍKOVÁ 1990, c. d. (v pozn. 7), s. 164.
22 Encyklopedické zbierky rytin boli zvyčajne umiestňované
v knižniciach s ciel’om stimulovat’ štúdium všetkých aspek-
tov 1’udského poznania. — WARWICK, G.: Introduction. In:
Collecting Prints and Drawings in Europe, c. 1500 — 1750. Ed.
Ch. BAKER - C. ELAM - G. WARWICK. Aldershot 2003,
s. 4.
74