DOI issue:
Nr. 1
DOI article:Leibetseder, Stefanie: Iconographic studies of bas-reliefs and ivories by Paul Egell
DOI Page / Citation link:https://doi.org/10.11588/diglit.52949#0052
and Eve within the Lamentation scene. His works also
demonstrate a strong interest in the depiction of the
twofold nature of God, as is shown by his Déposition
from the Cross. It is also significant, that the Lamentation
scene and the relief of the Déposition from the Cross
depict only a small number of saints, when com-
pared to older ones. The number of the arma Christi
represented is also few, however as Rudolf Berliner
stated, these kept their power in symbolizing essential
contents of belief on the catholic mind.34
Ikonografické štúdie basreliéfov a slonovin od Paula Egella
Resumé
Dvorný sochár Paul Egell (1691 — 1752) patří
medzi najvynikajúcejších umelcov juhonemeckého
rokoka prvej polovice 18. storočia. Vďaka dokona-
lému zvládnutiu rezbárskeho řemesla a využívaniu
vzácných materiálov boli jeho malé dřevené a slono-
vinové reliéfy vždy vysoko cenené. Hoci zobrazujú
pašiové scény, ich ikonografia nebola doteraz hlbšie
skúmaná. Vo svojej štúdii sa preto zameriavam právě
na podrobný rozbor vývoja ikonografie Egellových
diel.
Okolo roku 1717 spolupracoval Paul Egell
s Balthasarom Permoserom v Drážďanoch, v čase
výzdobných práč v Zwingeri. Od roku 1720 pracoval
na falckrabskom dvore v Mannheime. V tomto ob-
dobí vytvořil rad basreliéfov zo slonoviny a lipového
dřeva, vyčnievajúcich spomedzi jeho sochárskych
práč výnimočne dokonalým spracovaním.
Diskurz o Egellových reliéfech a ďalších prácach
odstartoval po prvej světověj vojně, kedy hnutie
německého expresionizmu podnietilo záujem ně-
meckých historikov umenia o expresívnosť vlastmi
sochárskym prácam baroka a rokoka. Ako prví sa
k estetickým hodnotám Egellových reliéfov vyjádřili
význační vědci Adolf Feulner a Theodor Demmler.
T. Demmler v roku 1922 napísal: „... asymetrická
trojúhelníková kompoyjcia, %yýra%nená masívnym reliéfom
v dolnej časti, do^nieva ako delikátna opvena na hornej
straně, ... harmonické spojenie a stmelenie všetkých motívov
do jednotného výrazu, ktorý udrie do očí.“ Hoci Egellovo
dielo bolo od 60. rokov 20. storočia predmetom
poměrně podrobného skúmania (v roku 1988 publi-
koval Klaus Lankheit catalogue raisonné umělcových
práč, vrátane súpisu archívnych prameňov), váčšina
štúdii sa zaoberá štýlovou kritikou jeho skulpúr.
Popři mnohých iných problémoch třeba preto híb-
kovo analyzovat’ aj tie ikonografické. Existuje trojica
basreliéfov malého rozměru: Ecce Homo z roku 1725,
Oplakáváme Krista z rokov 1723 — 1725 a Snímáme
kríýa z roku 1744.
Egellove práce reprezentujú intelektuálnu tenden-
ciu prieniku do póvodného významu ikonografických
typov středověkých pašiových výjavov. Tá je spojená
s intenzívnym záujmom o typologické myslenie
vlastné středověkému umeniu. Egell kombinoval
originálně ikonografické vzory s obsahmi, ktoré sú
s nimi blízko spáté. Týmto spósobom vyvinul nové
ikonografické riešenia, zjavné například v zahrnutí
postáv Adama a Evy do scény Oplakávania. Jeho
práce tiež ukazujú výrazný záujem o zobrazenie
dvojitej podstaty Boha, viď reEéf Snímáme pkríja. Je
tiež pozoruhodné, že scény Oplakávania a Snímania
pkrípa zobrazujú v porovnaní so staršími riešeniami
iba malý počet svátých. Počet vyobrazených arma
Christi je tiež malý, no, ako poznamenal Rudolf Ber-
liner, moc symbolizovat’ základný obsah katoEckej
viery si stále uchovávajú.
Překlad angličtiny M. Hrdina
34 BERLINER 2003 (see in note 19), p. 177.
50
demonstrate a strong interest in the depiction of the
twofold nature of God, as is shown by his Déposition
from the Cross. It is also significant, that the Lamentation
scene and the relief of the Déposition from the Cross
depict only a small number of saints, when com-
pared to older ones. The number of the arma Christi
represented is also few, however as Rudolf Berliner
stated, these kept their power in symbolizing essential
contents of belief on the catholic mind.34
Ikonografické štúdie basreliéfov a slonovin od Paula Egella
Resumé
Dvorný sochár Paul Egell (1691 — 1752) patří
medzi najvynikajúcejších umelcov juhonemeckého
rokoka prvej polovice 18. storočia. Vďaka dokona-
lému zvládnutiu rezbárskeho řemesla a využívaniu
vzácných materiálov boli jeho malé dřevené a slono-
vinové reliéfy vždy vysoko cenené. Hoci zobrazujú
pašiové scény, ich ikonografia nebola doteraz hlbšie
skúmaná. Vo svojej štúdii sa preto zameriavam právě
na podrobný rozbor vývoja ikonografie Egellových
diel.
Okolo roku 1717 spolupracoval Paul Egell
s Balthasarom Permoserom v Drážďanoch, v čase
výzdobných práč v Zwingeri. Od roku 1720 pracoval
na falckrabskom dvore v Mannheime. V tomto ob-
dobí vytvořil rad basreliéfov zo slonoviny a lipového
dřeva, vyčnievajúcich spomedzi jeho sochárskych
práč výnimočne dokonalým spracovaním.
Diskurz o Egellových reliéfech a ďalších prácach
odstartoval po prvej světověj vojně, kedy hnutie
německého expresionizmu podnietilo záujem ně-
meckých historikov umenia o expresívnosť vlastmi
sochárskym prácam baroka a rokoka. Ako prví sa
k estetickým hodnotám Egellových reliéfov vyjádřili
význační vědci Adolf Feulner a Theodor Demmler.
T. Demmler v roku 1922 napísal: „... asymetrická
trojúhelníková kompoyjcia, %yýra%nená masívnym reliéfom
v dolnej časti, do^nieva ako delikátna opvena na hornej
straně, ... harmonické spojenie a stmelenie všetkých motívov
do jednotného výrazu, ktorý udrie do očí.“ Hoci Egellovo
dielo bolo od 60. rokov 20. storočia predmetom
poměrně podrobného skúmania (v roku 1988 publi-
koval Klaus Lankheit catalogue raisonné umělcových
práč, vrátane súpisu archívnych prameňov), váčšina
štúdii sa zaoberá štýlovou kritikou jeho skulpúr.
Popři mnohých iných problémoch třeba preto híb-
kovo analyzovat’ aj tie ikonografické. Existuje trojica
basreliéfov malého rozměru: Ecce Homo z roku 1725,
Oplakáváme Krista z rokov 1723 — 1725 a Snímáme
kríýa z roku 1744.
Egellove práce reprezentujú intelektuálnu tenden-
ciu prieniku do póvodného významu ikonografických
typov středověkých pašiových výjavov. Tá je spojená
s intenzívnym záujmom o typologické myslenie
vlastné středověkému umeniu. Egell kombinoval
originálně ikonografické vzory s obsahmi, ktoré sú
s nimi blízko spáté. Týmto spósobom vyvinul nové
ikonografické riešenia, zjavné například v zahrnutí
postáv Adama a Evy do scény Oplakávania. Jeho
práce tiež ukazujú výrazný záujem o zobrazenie
dvojitej podstaty Boha, viď reEéf Snímáme pkríja. Je
tiež pozoruhodné, že scény Oplakávania a Snímania
pkrípa zobrazujú v porovnaní so staršími riešeniami
iba malý počet svátých. Počet vyobrazených arma
Christi je tiež malý, no, ako poznamenal Rudolf Ber-
liner, moc symbolizovat’ základný obsah katoEckej
viery si stále uchovávajú.
Překlad angličtiny M. Hrdina
34 BERLINER 2003 (see in note 19), p. 177.
50