DOI Heft:
Nr. 1
DOI Artikel:Germ, Martin: Dalí's Metamorphosis of Narcissus: a break with the classical tradition or Ovid's story retold in an ingenious way?
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.52949#0085
focus. Thus, of Narcissus there only remains the
flower with white petals surrounding a yellow heart
which, according to Ovid, the mourning nymphs
are going to find instead of the dead body of the
Boeotian youth.36
From the perspective of Dali’s artistic Creative -
ness and the newly developed paranoiac-critical
method it becomes evident that Ovid’s narrative
on Narcissus’ death with details that are lacking in
other classical (or later) sources finds its place at
the very center of the painting. Dali’s treatment of
the theme represents a unique contribution to the
iconography of Narcissus in European art. Yet its
modernity does not exclude classical tradition, and
Oviďs text appears to be an important inspiration
for the M.etamorphosis of Narcissus.
Daliho M.etamorfóza Narcisa.
Rozchod s klasickou tradíciou alebo Ovídiov příběh prerozprávaný
kongeniálnym spósobom?
Resumé
Dalího Metamorfó^a Narcisa (1937; Londýn, Täte
Modern), jedno z najoriginálně)sich spracovaní mýtu
o Narcisoví v maliarstve 20. storočia, vyvolala vědec-
ký záujem takmer od chvíle, keď bola vytvořená. Ak
vezmeme do úvahy Dalího záujem o psychoanalýzu
a zvlášť o Freudovu teóriu narcisizmu, sú psychoa-
nalytické prvky v ikonografii Metamorfó^ Narcisa pre
jeho pochopenie životné dóležité, a preto sa váčšina
štúdií koncentruje právě na psychoanalytické inter-
pretácie. Na druhej straně je jasné, že pri sústreďova-
ní sa len na psychoanalytický přístup móžu uniknúť
pozornosti niektoré iné ikonografické aspekty, ktoré
by nemalí zostať nepovšimnuté.
Jedným z nich je otázka, aký má Dalího obraz
vzťah k Ovidiovým Metamorfópam ako hlavnému kla-
sickému prameňu mýtu o Narcisoví. Problém dosial’
nebol úplné preskúmaný a odborné názory sa značné
rozchádzajú. Zatial’ čo niektorí autoři predpokladajú,
že Dalího revolučně podanie témy má len málo spo-
ločné s Ovídiovou básňou, váčšina verí, že Ovídiov
příběh bol důležitou inšpiráciou pre katalánskeho
surrealistu. Z ikonologického hl’adiska si nemožno
nevšimnúť, že zástancovia druhej teorie majú sklon
považovat’ vplyv Metamorff za nesporný bez toho,
aby sa snažili ďalej sledovat’ otázku ovídiovských
prvkov v mal’be. V dósledku toho váčšina z nich
načrtává rozhodujúce body Ovídiovho příběhu ako
základ Dalího mal’by, alebo sa sústreďuje na Dalího
odlišnosti od literárneho prameňa.
Je pravda, že Dalího surrealistické spracovanie
témy na prvý pohl’ad vďačí len vel’mi málo příbě-
hu, ktorý vyrozprával Ovídius. Je tomu tak hlavně
v dósledku faktu, že maliarov vzťah ku klasickému
textu nie je vzťahom ilustrátora, a ani sa nehlásí
k dlhej rade umelcov, ktorí prerozprávavajú příběh
a preberajú tradičnú ikonografiu Narcisa bez akých-
kol’vek skutočne dóležitých zmien. V Metamorfó^e
Narcisa Dali znovuvytvára mýtus podl’a svojej para-
noicko-kritickej metody a prispósobuje ho svojmu
vlastnému narcisistickému charakteru. Dokonca ho
rozšiřuje na svoj osobný mýtus, čím vytvára novů
ikonografiu. Jeho odvolávanie sa na Ovídia je zried-
ka priame — častejšie vytvára jemnú reinterpretáciu
obrazov a pojmov nachádzajúcich sa v Metamorfó^ach.
Jeho podanie mýtu o Narcisoví je skutočne revolučně
a bezprecedentné. Móže sa to zdať paradoxně, ale
je to skutočne právě v Dalího revolučnej myšEenke
36 Métamorphosés III, 505-510.
83
flower with white petals surrounding a yellow heart
which, according to Ovid, the mourning nymphs
are going to find instead of the dead body of the
Boeotian youth.36
From the perspective of Dali’s artistic Creative -
ness and the newly developed paranoiac-critical
method it becomes evident that Ovid’s narrative
on Narcissus’ death with details that are lacking in
other classical (or later) sources finds its place at
the very center of the painting. Dali’s treatment of
the theme represents a unique contribution to the
iconography of Narcissus in European art. Yet its
modernity does not exclude classical tradition, and
Oviďs text appears to be an important inspiration
for the M.etamorphosis of Narcissus.
Daliho M.etamorfóza Narcisa.
Rozchod s klasickou tradíciou alebo Ovídiov příběh prerozprávaný
kongeniálnym spósobom?
Resumé
Dalího Metamorfó^a Narcisa (1937; Londýn, Täte
Modern), jedno z najoriginálně)sich spracovaní mýtu
o Narcisoví v maliarstve 20. storočia, vyvolala vědec-
ký záujem takmer od chvíle, keď bola vytvořená. Ak
vezmeme do úvahy Dalího záujem o psychoanalýzu
a zvlášť o Freudovu teóriu narcisizmu, sú psychoa-
nalytické prvky v ikonografii Metamorfó^ Narcisa pre
jeho pochopenie životné dóležité, a preto sa váčšina
štúdií koncentruje právě na psychoanalytické inter-
pretácie. Na druhej straně je jasné, že pri sústreďova-
ní sa len na psychoanalytický přístup móžu uniknúť
pozornosti niektoré iné ikonografické aspekty, ktoré
by nemalí zostať nepovšimnuté.
Jedným z nich je otázka, aký má Dalího obraz
vzťah k Ovidiovým Metamorfópam ako hlavnému kla-
sickému prameňu mýtu o Narcisoví. Problém dosial’
nebol úplné preskúmaný a odborné názory sa značné
rozchádzajú. Zatial’ čo niektorí autoři predpokladajú,
že Dalího revolučně podanie témy má len málo spo-
ločné s Ovídiovou básňou, váčšina verí, že Ovídiov
příběh bol důležitou inšpiráciou pre katalánskeho
surrealistu. Z ikonologického hl’adiska si nemožno
nevšimnúť, že zástancovia druhej teorie majú sklon
považovat’ vplyv Metamorff za nesporný bez toho,
aby sa snažili ďalej sledovat’ otázku ovídiovských
prvkov v mal’be. V dósledku toho váčšina z nich
načrtává rozhodujúce body Ovídiovho příběhu ako
základ Dalího mal’by, alebo sa sústreďuje na Dalího
odlišnosti od literárneho prameňa.
Je pravda, že Dalího surrealistické spracovanie
témy na prvý pohl’ad vďačí len vel’mi málo příbě-
hu, ktorý vyrozprával Ovídius. Je tomu tak hlavně
v dósledku faktu, že maliarov vzťah ku klasickému
textu nie je vzťahom ilustrátora, a ani sa nehlásí
k dlhej rade umelcov, ktorí prerozprávavajú příběh
a preberajú tradičnú ikonografiu Narcisa bez akých-
kol’vek skutočne dóležitých zmien. V Metamorfó^e
Narcisa Dali znovuvytvára mýtus podl’a svojej para-
noicko-kritickej metody a prispósobuje ho svojmu
vlastnému narcisistickému charakteru. Dokonca ho
rozšiřuje na svoj osobný mýtus, čím vytvára novů
ikonografiu. Jeho odvolávanie sa na Ovídia je zried-
ka priame — častejšie vytvára jemnú reinterpretáciu
obrazov a pojmov nachádzajúcich sa v Metamorfó^ach.
Jeho podanie mýtu o Narcisoví je skutočne revolučně
a bezprecedentné. Móže sa to zdať paradoxně, ale
je to skutočne právě v Dalího revolučnej myšEenke
36 Métamorphosés III, 505-510.
83