Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (46.2013)

Dóležitým impulzom pre adaptáciu „ranokres-
ťanského revivalu“ v strednej Europe bolo uvedenie
relikvií „katakombových svátých“ do tejto oblasti
a následná snaha představit’ ich v zodpovedajúcej
umeleckej úpravě pripomínajúcej divákom, že ide
o ostatky starověkých mučeníkov. Také relikvie bolí
věnované pápežom Pavlom V. Ferdinandovi III.,
vojvodovi štajerskému, korutánskemu a kranskému
v roku 1617. Vystavené boli v jezuitskom kostole
(teraz katedrála) v Grazi v renesančnom cassoni
t. konca 15. storočia, ktorého klasicistické formy
mali predstierať starověký sarkofág. Arcibiskup
Hnezdna Henryk Firlej v roku 1618 u rovnakého
pápeža vyprosil nielen relikvie sv. Viktorie, ale aj
kameň, ktorý uzatváral loculus s jej ostatkami v Pris-
cilliných katakombách. Tento starobylý kameň
s latinským nápisom a zobrazením orantky bol
ostentativné vystavený v oltáři sv. Viktorie v kolé-
giu (teraz katedrála) v Lowiczi, a v roku 1651 bola
k němu umiestnená informatívna tabul’a s textom
zdórazňujúcim, že ide o autentická pamiatku z ka-
takomb. Přibližné v roku 1700 sa v Polsku začala
šíriť legenda o svátom pápežovi Piovi V, ktorý mal
zázračným spósobom poukázat’ na to, že Tatármi
zamordovaní obyvatelia Sandomierza v roku 1259
či 1260 sú rovnako velkými svátými ako prví rímski
mučeníci. Rovnocennost’ sandomierzkich a řím-
ských mučeníkov bola tiež zdórazňovaná pomocou
vďkých obrazov vytvořených pre kolégium (teraz
katedrálu) v Sandomierzi na žiadosť archpresbitera
Stefana Žuchowskeho a to dielňou Caria de Prévôt
po roku 1708. Dvanásť z nich ukazuje umučenie ra-
nokresťanských svátcov spracované okrem iného na
základe „archeologických“ rytin Antonia Tempestu
v diele Pompea Gallonia Trattato degli instrumenti di
Martino. Dva obrazy zachytávajú Tatárov zabíjajú-

cich sandomierzanov v kolégiu a tiež dominikánov
v kostole v Sandomierzi.
Iným spósobom prirovnávania sa pol’skej k rím-
skej cirkevnej tradicii bolo uznanie jaskynných
hrobov svátých mníchov v Pečerskej Lavre v Ky-
jeve za „mladší“ ekvivalent římských katakomb.
Takým spósobom boli kyjevské jaskyne popísané
Benediktom Chmielowskim v Nowycb Aténách, pr-
vej pol’skej univerzálnej encyklopédii, publikovanej
v rokoch 1745 — 1746. Tento spisovatel’ vybudoval
tiež „kopie“ římských katakomb a jaskýň v Kyjeve
v záhradě pri kostole vo Firlejowe, kde bol farárom.
Dává ich do pozornosti ctihodných katolíkov s tým,
aby sa v nich učili tak ako v Říme ,,ctiťKrista v ka^dom
mučeníkov^.
Ferdinand III., Henryk Firlej, Stefan Žuchowski
a Benedykt Chmielowski boli žiaci Spoločnosti
Ježišovej a aj neskór boli pod silným vplyvom jezui-
tov. Ako sa zdá, právě od nich přebrali fascináciu
křesťanskou antikou. Jezuiti zo strednej Európy
spravovali římské Collegium Germanicum et Hun-
garicum, ktorému pápež Gregor XIII. ako svátyňu
určil kostol Santo Stefano Rotondo, považovaný za
jednu z najvýznamnějších ranokresťanských pamia-
tok vo večnom meste. V roku 1585 bol nimi Niccoló
Circignani tzv. Pomarancio požiadaný o fresková
výmafbu kostola, ktorá mala zodpovedať době
vzniku a zasváteniu kostola. Až s „archeologickou“
presnosťou v nich ukazuje umučenia prvých svátcov
v Říme. Obrazy prezentovali jezuiti svojim učemkom
ako mimoriadne příklady kresťanskej horlivosti a ší-
řili ich aj formou albumu mědirytinových kopii, ktorý
bol dedikovaný Stanislawovi Reszce, tajomníkovi
pol’ského král’a Stefana Báthoryho.
Překlad ^pol’stiny K. Chmelinová

147