Súčasné slovenské výtvarné umenie vjazdiarni Pražského
hradu (generálny komisár Marian Váross). Výstavu
organizoval Zväz slovenských výtvarných umelcov
a bola prvou, ktorá v celorepublikovotn kontexte
uviedla Štraussovou (a Matuštíkovou) zásluhou
tvorbu niekoFkých autorov nastupujúcej generácie,
ktorí si v tom čase už osvojili nefiguratívny výtvarný
přejav (Rudolf Fila, Marián Čunderlťk a Bohuslav
Kulhavý).
O dva roky neskór Tomáš Strauss demonštroval
svoj vyhraněný kritický postoj: začal propagovat’
nastupujúcu neokonštruktivistickú tendenciu. Ako
kurátor výstavy Milana Dobeša v Bratislavě9 10 11 (1966
přenesená do Prahy) poukázal na význam ruskej
revolučnej avantgardy ako základného východiska,
na ktoré táto tendencia nadviazala. Od tejto chvíle
možno vnímat’ obrat Tomáša Štraussa k nadre-
gionálnej problematike dějin výtvarného umenia
podmienenej politickými udalosťami s pozornosťou
k historicko-spoločenským súvislostiam a otvoreným
medzinárodným sieťam. V tomto duchu koncipoval
svoje monografie a štúdie, ako Umenie dnesft Op art.
ABC umenie," „From Aesthetics Towards Authentic
Expression of Personality“,12 „Východoeurópsky
a stredoeurópsky konštruktivizmus vo svetle vlast-
ných programových teorií. (Pokus o komparáciu)13 14 15
i ŠNeoplasticiymus. Holandský přínos k problematike
konstruktivismu.''' Posledný z menovaných titulov už

9 Milan Dobeš. Vizuálně objekty. [Kat. výst.] Úvod T. ŠTRAUSS.
Bratislava, Galéria Cypriána Majerníka. Bratislava 1965.
10 ŠTRAUS, T: Umenie dnes. Bratislava 1968.
11 ŠTRAUS, T.: Op art. ABC umenie. Bratislava 1969.
12 ŠTRAUS, T: From Aesthetics Towards Authentic Expres-
sion of Personality. In: Ars, 3, 1969, č. 1, s. 115-120.
13 ŠTRAUS, T: Východoeurópsky a stredoeurópsky konštruk-
tivizmus vo svetle vlastných programových teorií (Pokus
o komparáciu). In:^4rr, 3, 1969, č. 2, s. 111-117.
14 ŠTRAUS, T: Neoplasticiymus. Holandský přínos k problematike
konstruktivismu. Bratislava 1971.
15 ZEMKO 1993, c. d. (v pozn. 4), s. 250.
16 CIULISOVÁ, I.: Lesk a bieda slovenskej kunsthistórie II.
Slovenský dejepis umenia 1948 - 1968. In: Ars, 28, 1995, č.
2-3, s. 184-204.

vyšiel v zmenenej politickej situácii a bol „spšrotovaný
na úradný príkatýýA Štraussovu pozíciu a vklad do
súdobej umenovedy z hl’adiska kultúrno-politických
súvislostí zhodnotila štúdia Ingrid Ciulisovej „Lesk
a bieda slovenskej kunsthistórie II. Slovenský dejepis
umenia 1948 - 1968“.16
Liberálně šesťdesiate roky umožnili Tomášovi
Štraussovi viac cestovat’, angažovat’ sa v spolo-
čenskom i spolkovom živote,17 spoznávať aktuálně
výtvarné dianie z autopsie. Invázia vojsk Varšav-
ské) zmluvy do Československa v auguste 1968 ho
zastihla vo švédskej Uppsale. Domov sa nevrátil,
pokračoval na ceste do vtedajšieho Západného
Nemecka, kde v školskom roku 1968/1969 využil
ročné štipendium a pósobil na Univerzitě Friedricha
Wilhelma v Bonne. Po návrate do vlasti v auguste
1969 ho čakali postihy. Bol uvolněný z funkcie vedú-
ceho Kabinetu estetiky FiF UK (1970) a v školskom
roku 1970/1971 bola zastavená aj jeho pedagogická
činnost’.18 „Normalizátoři“ mu vyčítali aj ďalšie ak-
tivity: „Ako vysokoškolský učitel’ a najma ako člen Zvá^u
slovenských týtvarnýcb umelcov v Bratislavě udtýiaval časté
styky so sýhraničím, najmä so yápadnými kapitalistickými
krajinami. V publikačnej činnosti intenyívne propagoval
umenie a kulturu yápadných štátoch a dostával sa do rozporu
s oft dálnou kultúrnou politikou. ,.“19
Podlá už citovaných zdrojov bol Tomáš Strauss
po návrate domov vylúčený z komunistickej strany,
17 Tomáš Štrauss bol členom Zväzu slovenských výtvarných
umelcov i medzinárodnej organizácie nezávislých kritikov
AICA.
18 V posudku z 27. 12. 1972 (overený odpis z 15. 10. 1973),
podpísanom doc. dr. Pavlom Michalidesom, CSc., vedúcim
katedry, doc. dr. Jánom Števčekom, CSc., prodekanom FiF
UK a doc. dr. I. Serdulom za Výbor závodnej organizácie
Komunistickej strany Slovenska, sa píše: „Preverovacia komisia
KSS [Komunistickej strany Slovenska] pri ZO [Závodnej
organizácii] KSS FFUK v súčinnosti s vyššími stranickými orgánmi
hodnotili jeho pracovno-politickú a ideovo-politickú činnost’ negativné,
jeho pobyt v NSR povaýovah ya ýehnutie a yylúčili menovaného
y radov členov KSS. Na základe tohto royhodnutia apokynov vyšších
stranických a štátnych orgánov bola menovanému v školskom roku
1970/71 postavená pedagogická činnost’i’ Viď osobný spis To-
máša Štrausa. Registratúrne středisko FiF UK v Bratislavě.
19 Tamtiež.

322